Portrét outsidera, ktorého fascinuje oheň, pútal na SCANDI obzvlášť veľkú pozornosť
Erik Skjoldbjærg patril v deväťdesiatych rokoch k novej generácii nórskych režisérov. Absolvent britskej National Film School mal za sebou úspešné krátke filmy a chystal debut. Vtedy sa zoznámil s vychádzajúcou hviezdou Stellanom Skarsgårdom (Boj snežného pluhu s mafiou, Thor, Avengers) a výsledkom bol strhujúci thriller Insomnia (1997), ktorý o päť rokov neskôr na základe celosvetového úspechu v podobe remaku spracoval aj Christopher Nolan.
V Insomnii sa pohrával s detektívom. S jeho ľudským svedomím a so svetlom, ktoré sa pre neho stávalo neznešisteľným. Ústredná postava razom čelila dovtedy bezprecedentne vybudovanému vnútornému konfliktu, vďaka čomu sa psychologický thriller na sklonku dvadsiateho storočia zaradil medzi absolútnu špičku žánru s dávkou severskej noir poetiky, kde tmu a špecifické svietenie razom strieda znepokojujúce, chladné denné svetlo. Detektív sa totiž ocitá na mieste, kde slnko nezapadá, čo ústi v nespavosť.
Dôvod, prečo je Skjoldbjærgovému prvému filmu venovaná značná časť textu, je prostý - počas devätnástich rokov kariéry a produkcii niekoľkých filmových a televíznych projektov sa 52-ročný Nór opäť vracia k filmovej reči pripomínajúcej debutovú snímku. Žiadny z predošlých na úspech už nenadviazal, Pyroman je pomyselným návratom k jeho ranému obdobiu.
Prehliadka SCANDI 3, ktorá Pyromana predstavila československej filmovej verejnosti, je tematicky a žánrovo pestrá, no portrét outsidera púta obzvlášť veľkú pozornosť. Nachádzame sa v dedine na juhu Nórska, kde začínajú horieť lesy a stavby. Dôvodom je devätnásťročný Dag neschopný zapadnúť do príslušnej komunity. Myšlienkami sa dostáva na okraj spoločnosti, skutkami medzi zločincov. Nikam nepatrí, hnev sa stáva motívom a oheň katarziou. Časom mladík pácha čoraz väčšie škody a situácia sa zdá sa byť neúnosná.
Film o Dagovi, ktorého fascinuje oheň, je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ku ktorým dochádzalo v roku 1978 a Erik Skjoldbjærg ho spracoval rafinovanou réžiou. Vrátil sa k pozorovacej, úspornej metóde, kde postaví nesúdi ani nemoralizuje, iba predkladá jednotlivé udalosti. Pohráva sa s divákom a k súdu tlačí jeho. Predložený je nám motív samoty, hnevu a sociálneho vylúčenia, ktoré sú zároveň akýmsi počiatočným „ospravedlnením“. Dagove činy sú zároveň metaforickým obrazom terorizmu, s ktorým sa v čoraz viac stretávame. Skjoldbjærg hovorí: „Každý z nás má aspoň rámcové povedomie o samote. V určitom zmysle sme všetci osamelí. Vyslobodením je sociálna interakcia, ale tá skrátka niektorým ľuďom nepripadá zmysluplná.“
Režisér sa netají vplyvu amerického thrilleru sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a interpretácii jeho žánrových postupov, preto je konfrontácia zámorského a severského (s vlastnými témami) filmu zaujímavá. Ako je v domácej kinematografii zvykom, aj tu sú obrazy krajiny v popredí. Nie je núdza o celky, ktoré ozvláštňuje chytrými jazdami a švenkami. V konečnom dôsledku však táto forma prevažuje nad obsahom. Film, ktorého centrom je pyroman, nedokáže preniknúť viac do hĺbky a ponúknuť intenzívnejšiu psychologickú štúdiu.
Nórsko za posledné roky kvalitatívne stúpa. Lovci hláv (podľa knižnej predlohy Jo Nesba) a Oslo 31. augusta zarezonovali v roku 2011, o rok neskôr snímka o nórskom moreplavcovi pod názvom Kon-Tiki. Seriálová tvorba nie je výnimkou. Nórsko-americký Lillyhammer (2012-2014) a šesťdielny thriller Mammon (2014) patria k výrazným projektom európskej produkcie za posledných rokov. Predvlani si tiež premiéru odbil koprodukčný kontroverzný seriál Okupácia, ktorého ústrednou témou je ruská okupácia Nórska kvôli politickým nezhodám. Jo Nesbø scenár napísal a spolurežisérom je práve Erik Skjoldbjærg. A práve jeho Pyroman, ktorý v klubových kinách uvidíme od 2. februára, patrí k najvýraznejším filmom tohtoročnej prehliadky SCANDI, aj keď za legendárnou Insomniou kvalitatívne zaostáva. 6/10
