Režisér Snowpiercera v spolupráci s Netflixom doručil skutočne zvláštne dielo, ktoré vás však chytí za srdce.
Prednedávnom pre vás kolega z redakcie spísal článok o tých najlepších filmoch, ktoré vznikli na území Južnej Kórei. Mnohí si medzi nimi našli svojho favorita a iní zas možno pochopili, že sa filmárom z tejto krajiny oplatí venovať zvýšená pozornosť. To potvrdzuje aj najnovší film veľmi zaujímavého režiséra, ktorým Bong Joon-ho dozaista je. Tuzemský divák ho bude poznať najmä vďaka sci-fi snímke Snowpiercer z roku 2013 či šialenému hororu The Host (Gwoemul) z roku 2006, no Kórejčan má toho na konte omnoho viac. Vo svojom najnovšom počine s názvom Okja sa pridružil pod streamovacieho giganta Netflix, s ktorým zbúchali dohromady príbeh o láske medzi zvieraťom a človekom. Môžete si však byť istí, že žiaden klasický Hollywoodsky „doják" vás nečaká.
Bong Joon-ho si totiž celkom sebavedomo zobral na plecia viaceré problémy ťažiace dnešný svet. Od zlovestných kapitalistických korporácií, cez ľudskú chamtivosť, až po šialené praktiky eko-teroristov či rozdiely medzi východným a západným svetom. To však nie je všetko. Okja nie je v žiadnom prípade komornou snímkou. Zavítame tak do nádherných kórejských lesov, no aj do betónovej džungle, akou je New York. Asistuje mu pri tom aj hneď niekoľko známych tvári. Uvidíme v nej Jakea Gyllenhaala (Zodiac), Tildu Swinton (Doctor Strange), Paula Dana (Prisoners), Lily Collins (Rules Don't Apply), Giancarla Esposita (Breaking Bad) či Stevena Yeuna (The Walking Dead). Celkom pekná zostava s dobrým potenciálom, čo poviete? Ako sa teda tvorcom podarilo pretaviť solídny základ do takmer dvojhodinovej snímky? Musím uznať, že celkom zvláštne, no podľa očakávaní nadpriemerne dobre.
V úvodných minútach sa dozvedáme, že na čele obrovskej poľnohospodárskej spoločnosti Mirando, stojí manažérka Lucy (Tilda Swinton), ktorá sa po rodinnej blamáži snaží navrátiť firme stratený imidž. To sa snaží docieliť tým, že vo svojich laboratóriách vyvinie niekoľko obrovských prasiat, ktoré daruje farmárom po celom svete a spoločne sa o desať rokov pozrú na výsledky ich úsilia. Jedným z týchto nadrozmerných zvierat je aj Okja. Tá vyrastala v ázijských lesoch spolu s mladou slečnou Mijou (Seo-Hyun Ahn) a vytvorilo sa medzi nimi silné puto. Problém však nastáva v momente, kedy si po Okju prídu zástupcovia spoločnosti (medzi inými Jake Gyllenhaal) a zoberú Miji jej celoživotného priateľa. To mladá slečna nechce nechať iba tak a vydáva sa Okju zachrániť, pričom natrafí na skupinku záchrancov zvierat vedených Paulom Danom a veci sa tak ešte viac skomplikujú.
Snímka už od začiatku buduje silný vzťah medzi roztomilým prasaťom a mladou dievčinou, no divákovi dáva na známosť, že žiaden silený útok na city sa konať nebude. To nerobí iba vďaka šikovne prevedeným scénam, ale aj vďaka režisérovej snahe zakomponovať do stopáže čo najviac humoru. Nezvyknutý divák bude možno zaskočený, keďže film tonálne kolíše už behom svojej prvej tretiny, avšak všadeprítomná grotesknosť ho dokáže zabaviť dostatočne dobre na to, aby mu venoval viac pozornosti. Okja je taktiež už od začiatočných chvíľ dospelou dobrodružnou jazdou, ktorá nemá vyslovene hluché miesta a stále sa v nej niečo deje. Popravde vyzerá tak trochu ako hraná adaptácia šialeného anime, ktorým bol Bong Joon-ho dozaista inšpirovaný pri svojej filmovej tvorbe.
Musím však s poľutovaním priznať, že tu bol vplyv ázijských animovaných záležitostí až v príliš veľkom kontraste so serióznou stránkou filmu a v konečnom dôsledku viac uberal ako pridával. Prasa, postavy, prostredie, to všetko vyzeralo ako vystrihnuté zo stránok mangy, no narozdiel od napríklad spomínaného Gwoemulu premňa nepôsobili dostatočne presvedčivo. Je to trocha irónia, keďže práve Okju si konečne zamilovali aj bežní západní diváci, no snaha zaujať toto špecifické publikum filmu v konečnom dôsledku možno trošku uškodila. Výrazné to bolo najmä v poslednej štvrtine, kedy sa film pokúša o záverečný dramatický zvrat, ale predvídateľnosť, nevýrazný „nový" záporák a jemne prepálená stopáž pôsobili v tomto momente vcelku silene.
Aj tak však ide o odvážny dobrodružný film s dobrou akciou a efektami, plný milého humoru a síce otrepanej, no peknej myšlienky. Herci si taktiež odviedli svoju roboty nadpriemerne dobre (hlavne trinásťročná Seo-Hyun Ahn), pričom vás možno trocha zaskočí netypicky prehrávajúci Gyllenhaal. Režisér si na svoje plecia naložil poriadne bremeno, ale zvládol to so šarmom sebe vlastným. Problémom pre niektorých divákov môže byť príliš okatá tonálna nevyváženosť a pre mňa osobne aj citeľný vplyv (pravdepodobne) producentov. Taktiež behom svojej poslednej štvrtiny Okja stráca tempo a zbytočne sa snaží o záverečný twist, pričom stopáž radšej mohla venovať vývoju charakteru záporákov či kladných postáv. Niekomu nesadne, inému áno. Odo mňa si odnáša veľmi dobrých, no zďaleka nie dokonalých 7/10.
