Konečne slovenský šokujúci dokument o rozporuplnej osobnosti umelecko-politickej sféry?
Rozpor medzi Miroslavom básnikom a politikom Válkom v našej spoločnosti rezonuje doteraz. V školách sme sa dozvedali o jeho lyrickom talente mnoho. Paradoxne v spoločnosti, jeho meno bolo zahalené množstvom poloprávd, ktoré sa niesli v negatívnom duchu.
Komunistický oportunista, zradca, ktorý sa nechal kúpiť a opantať mocou boľševikov, sa každý večer po práci vracal naspäť do dúbravského paneláku a písal poéziu.
Tá svojou prílišnou intimitou a nadčasovosťou, predbehla svoju dobu. Kto teda Miroslav Válek bol? Prorežimný komunista alebo citlivý básnik, ktorý si na seba vzal obrovské spoločenské bremeno?
Touto otázkou sa zapodieva v najnovšom dokumente s rovnomenným názvom aj Patrik Lančarič. Režisér svoj cit pre remeselný dokument stihol predviesť slovenskému publiku vo filme Hrana - 4 filmy o Marekovi Brezovskom.
V tomto filme z roku 2013 veľmi detailne vykreslil tragický údel jedného z najtalentovanejších hudobníkov lokálnej scény 90, rokov – Mareka Brezovského. Lančarič sa svojou tvorbou nevymyká hraniciam konvenčných dokumentov, naopak dbá na prílišnú remeselnosť, doslovnosť a umeleckú sentenciu.
Podobne ako aj v tomto filme, sa snaží reflektovať nie len postavu, o ktorej daný dokument je, ale aj dobový kontext, v ktorom postava žila a pôsobila. Pri Marekovi Brezovskom sme mohli nahliadnuť do temnoty a pochopiť súvislosti 90-tých rokov, ktoré sa niesli v duchu protestov proti nekalím praktikám štátnych zastupiteľov.
Skrz postavu Miroslava Válka zas máme možnosť pochopiť súvislosti socialistického režimu, v ktorom práve on pôsobil ako minister kultúry Federácie Slovenskej socialistickej republiky v rozmedzí rokov 1969-88.
Počas celej stopáže filmu (130 min.) nás sprevádzajú výpovede najbližších ľudí, kontinuálne skrz život politika a básnika, ktorí ho celý život obklopovali.
Po formálnej stránke si Lančarič zvolil jednoduché snímanie- záber je vždy statický, kameraman sníma každú osobu z tej istej pozície, postavy sú zakomponované do interiéru pohodlia domova.
Dokument tak má tendenciu miestami pôsobiť veľmi konvenčne, ba možno pre mladšiu generáciu divákov nudne a neatraktívne. Kvantum informácii ktoré sa dozvedáme z úst respondentov, už v polke filmu začínajú strácať schematickosť a my ako diváci môžeme nadobudnúť pocit že dokument stráca rozmanitosť a upadá do monotónnosti.
Tým, že režisér do filmu zakomponoval náhľad, poväčšinou len najbližších ľudí, ukrátil diváka o komplexný pohľad na Válekov život.
Z dokumentu si môžeme v konečnom dôsledku odniesť mnoho informácií o dobovej politike a zážitkoch rodiny ale veľmi málo informácii o temnej stránke Valkovej fundamentálnej entity.
Očakávanie, že snímok príde s novým prevratným a nečakaným pohľadom na tajuplný život Válka, tak v určitých momentoch zlyhávalo. Film sa tak ale zbavuje autorskej „diktatúry pravdy“ a manierizmu. Necháva diváka odpovedať si na otázku „Kto bol Miroslav Válek?“ samému. 7/10
Článok je autorským dielom Anny Lazor
