Podľa DNA predchodcov moderných ľudí vytvorili vzhľad ženy z druhu denisovanov, žijúcom na území dnešného Ruska.
Obyvatelia Zeme sa pred viac ako 400-tisíc rokmi rozdelil na viaceré druhy od denisovanov, neandertálcov až po homo sapiens. Doposiaľ sa vedci nevedeli zhodnúť na tom, ako vyzerali dávno vymretí predchodcovia moderných ľudí, no vďaka DNA ženy z druhu denisovanov, ktorá pred mnohými rokmi obývala dnešné územie Sibíru, dokázali nasimulovať jej vzhľad tváre.
Ako informuje stanica CNN, denisovania zanechali genetické dedičstvo, ktoré dnes majú v DNA aj mnohí Aziati, Austrálčania či Melanézani. Genóm denisovanov, čo je v podstate haploidný súbor chromozómov, v ktorom sú lokalizované dedičné vlohy, bol objavený už v roku 2012.
Niekoľko rokov však vedcom trvalo, kým v laboratóriu dokázali správne identifikovať genetickú výbavu. Ako dôkaz poslúžila maličká kostička dievčaťa, ktoré mohlo mať v čase smrti približne 13 rokov. Vedci vtedy porovnávali denisovanský genóm s tým naším.
Expertom sa vďaka hŕstke skamenených fosílii podarilo vyňať DNA a modernými technológiami vytvorili simuláciu vzhľadu tváre ženy, ktorá pred približne 75-tisíc rokmi žila v jaskyni na území dnešného Sibíru. Výsledky naznačujú, že išlo o druh so širokou tvárou, ktorý sa výrazne líši nielen od súčasného homo sapiens sapiens, ale tiež od neandertálcov.
DNA analysis give us more information than fossils about the Denisovans, one of the few human species that lived together and interbrewed over last 100000 years @NatureNews.
— Xavi Bros (@Xavi_Bros) September 20, 2019
Image credit: DNA-made estimation of a Denisovan face: Mayaan Harei pic.twitter.com/bPpDRVCQ2a
