Prišli sme o odvážny blockbuster, alebo nás obišla filmová katastrofa?
Už sme si v tomto seriáli predstavili nevzniknuté pokračovanie Raimiho trilógie so Spider-Manom, ako aj ďalšieho Batmana v réžii Johna Schumachera s plejádou záporákov. Aby bol náš seriál komiksovo nezaujatý a vyrovnaný, do tretice sa pozrieme na tretieho najznámejšieho hrdinu, Muža z ocele.
Superman býva vcelku nudnou, plochou a jednotvárnou postavou. Takmer nezničiteľný mimozemšťan so schopnosťami poloboha, ktorý skončí na Zemi, je preto výzvou pre nejedného režiséra. Veteráni pamätajú 4 filmy s Christopherom Reevom, niekto si možno spomenie na reboot Bryana Singera a všetci máme ešte pomerne čerstvo v pamäti Henryho Cavilla. Všetky tieto filmy však postavu Supermana poňali viac-menej štandartne a najväčšou „revolúciou“ bolo nakoniec iba odstránenie červených treniek v jeho poslednej inkarnácii.
Niekde medzi štvrtým Supermanom Christophera Reeva a rebootom s Brandonom Routhom však mohol vzniknúť unikátny, drsný a vo všetkých aspektoch odvážny film. Legendárny Superman Lives od Tima Burtona.
Stručne z histórie
Štvrtý Superman s Reeveom bol prepadák s malým rozpočtom, na ktorom si jedno malé filmové štúdio vyskúšalo prvý a poslednýkrát tvorbu superhrdinského blockbusteru. Práva na postavu putovali späť k producentom predošlých troch dielov a následne ich kúpili štúdiá Warner Brothers. Tie potom najali producenta Jona Petersa, ktorý stál aj pri Burtonovom Batmanovi, aby pre nich značku opäť rozbehol. A toto meno si dobre zapamätaj, bude totiž hrať v príbehu Superman Lives kľúčovú rolu.
Približne v tom čase, po neúspešnom štvrtom diele, začal záujem o Muža z oceli upadať aj v komiksovom svete. DC Comics sa preto rozhodli pre radikálny krok, nechať Supermana zomrieť. Komiks Death of Superman dodnes patrí k tým najlepším a aj vďaka nemu sa rozbehlo aj filmové spracovanie.
Problémy so scenárom
Peters teda najal prvého z radu scenáristov, ktorí začali písať nového Supermana. Všetci pracovali viac-menej s podobným námetom: v skratke, Supermana zabije Doomsday, ktorého vyslal/vytvoril Brainiac, superpočítač, ktorý zničil Krypton. Mužovi z ocele sa však podarí znovuzrodiť/ožiť, poraziť oboch protivníkov a zachrániť Lois Lane, aj planétu Zem.
Prvý scenár Jonathana Lemkina s názvom Superman Reborn ešte neobsahoval Brainiaca, vyskytoval sa tam však pomerne zvláštny zvrat. Pri Supermanovej smrti sa mala jeho životná energia preniesť (doslova) do Lois, ktorá otehotnela a porodila syna. Ten mal za 3 týždne vyrásť na 21-ročného, prevziať Supermanov oblek a identitu a zachrániť svet. Celkom tragédia.
Lemkinov scenár štúdiá odmietli, a tak Peters najal Gregoryho Poiriera, ktorý do príbehu vpísal spomínaného Brainiaca, odstránil Supermanovu reinkarnáciu, ale taktiež vytvoril scény, v ktorých sa Clark Kent chodí spovedať k psychiatrovi zo svojej frustrácie. Štúdiám sa tento príbeh údajne celkom pozdával, ale nakoniec sa do toho vmiešal komiksový nadšenec a režisér Kevin Smith, ktorý ho zhodnotil ako nepodarený a komiksovo nepresný.
Sám Smith sa tak pustil do svojej verzie, nazvanej Superman Lives, no predtým dostal podľa svojich slov od Petersa tri požiadavky. Superman nesmie vo filme lietať, lebo sa mu to zdalo smiešne. Smith teda jeho letecké presuny vyriešil červeno-modrou rozmazanou šmuhou a sprievodným sonickým treskom, čo malo zvýrazniť jeho rýchlosť.
Druhou požiadavkou bolo, aby Superman nemal svoj ikonický oblek. Treťou bolo začlenenie bojovej scény s obrovským pavúkom v poslednom akte filmu. Peters však v neskorších rozhovoroch tvrdil, že v skutočnosti trval iba na poslednom bode a tento sen si nakoniec splnil vo svojom nasledujúcom filme, Wild Wild West.
Smith ako fanboy a nadšenec súhlasil so všetkým a jeho scenár, vychádzajúci zo spomínaného komiksu Death of Superman, obsahoval Doomsdaya, Brainiaca, ale aj Lexa Luthora či dokonca cameo Deadshota a Batmana. Brainiac mal v príbehu poslať Doomsdaya zabiť Supermana a zároveň zablokovať slnečné lúče, ktoré Mužovi z oceli dodávajú energiu.
Supermana mal priviesť späť k životu kryptonský robot The Eradicator, ktorý ho počas filmu sprevádzal. Z robota sa mal stať špeciálny „žijúci“ kostým, ktorý by Supermanovi dočasne nahradil jeho schopnosti. Aj vďaka tomu by sa im podarilo odstrániť slnečnú clonu, poraziť Luthora, Doomsdaya aj Brainiaca a zachrániť planétu.
Cameo Batmana?
Smith zároveň navrhol štúdiám svoju nemenej pôsobivú víziu obsadenia. Ben Affleck ako Superman, Jack Nicholson ako Lex Luthor, Linda Fiorentino ako Lois Lane, David Hyde Pierce (Dr. Crane z Fraisera) ako The Eradicator, Jason Lee ako Brainiac, Jason Mewes ako Jimmy Olsen a nešpecifikovanú úlohu si mal vo filme zahrať dokonca Michael Keaton.
Ten sa síce na margo tejto úlohy vyjadril, že „nejde tak celkom o Batmana“, ale podľa Smithovho scenára mu príliš neveríme. Ten opísal scénu s Batmanom takto: „Je tam táto sekvencia, počas Supermanovho pohrebu, veľmi dramatická. Odohráva sa to na mieste ako Times Square, kde je veľa obrazoviek naokolo. A zrazu všetky zhasnú a objaví sa na nich symbol netopiera. A potom sa tam objaví Batman a všetkým povie pár povzbudivých slov.“
Smithov scenár sa štúdiám páčil, a tak sa začal hľadať režisér. Robert Rodriguez musel kvôli iným povinnostiam odmietnuť a Smith navrhol Tima Burtona. Tomu sa podarilo rozbehnúť filmy s Batmanom a jeho meno nieslo v tej dobe známky zaručeného úspechu. Burton súhlasil, chcel však natočiť vlastnú verziu filmu a Smithov scenár sa mu príliš nepozdával, čo spôsobilo, že rozčarovaného komiksológa nahradil v poradí štvrtý scenárista, Wesley Strick.
Strick spravil v príbehu niekoľko zmien, viac kládol dôraz na Supermanovu existencionálnu samotu a jeho nepochopenie okolitým svetom, čo sú témy, ktoré vo svojich filmoch rád riešil aj Burton. V jeho príbehu sa mimochodom Lex Luthor a Brainiac spojili v jednu schizofrenickú entitu pomenovanú „Lexiac“. Supermanovo vzkriesenie mala zase spôsobiť životná sila Kryptonu nazvaná jednoducho „K“ (niekde sa uvádza aj ako verzia Eradicatora, robot Kay).
Posledné úpravy na scenári robil Dan Gilroy, ktorý mal za úlohu okresať ho tak, aby bol menej finančne náročný na realizáciu. Z pôvodných 100 miliónov dolárov sa totiž predpokladané náklady vyšplhali na 190 miliónov. Ani to však filmu nepomohlo, keďže vznikal v čase, kedy viacero produkcií Warner Bros. finančne pohorelo.
Štúdiá jednoducho odmietli s tak náročným a odvážnym poňatím zariskovať. Čo je celkom zarážajúce, keďže len na predprodukciu filmu sa minulo 20-30 miliónov dolárov a prebiehal veľmi zaujímavý kasting na hlavné postavy.
Odvážny kasting
Burton si ako Supermana vybral Nicolasa Cagea, ktorý bol v tej dobe na vrchole hereckých síl. Herec bol fanúšikom komiksov a s úlohou súhlasil. Burton svoj relatívne zvláštny a neočakávaný výber obhajoval tým, že chcel, aby išlo o netypického Supermana a že Cage vedel zahrať takmer všetko. Uvažovalo sa aj nad tým, že si Cage nechá počas filmu dlhé vlasy (čo by bolo komiksovo presné), ale či by sa tento pomerne netradičný look objavil aj vo finálnom zostrihu, je otázne.
Do úlohy Lois Lane sa zvažovalo nad Courtney Cox, Julianne Moore a Sandrou Bullock, ktorá bola Petersovou voľbou číslo jedna, no úlohu odmietla. Postavu Jimmyho Olsena mal dostať komik Chris Rock. Brainiaca mohol podľa Petersa stvárniť Jim Carrey, Burton v ňom zase videl Christophera Walkena. Lex Luthor sa mal vo filme objaviť s tvárou Kevina Spaceyho, čo sa nakoniec aj udialo, o pár rokov neskôr v spomínanom reboote Superman Returns.
Na filme sa napriek neustálym úpravám v scenári pilne pracovalo. Niekoľko známych concept artistov (mimochodom aj z Európy, čo dodalo niektorým návrhom fantastický retro future nádych à la Mobius) kreslilo desiatky návrhov Supermana a jeho kostýmov, Kryptonu, obrovského pavúka a iných vesmírnych príšer či Brainiaca a jeho lode.
Kostýmy, ktoré predbehli dobu
Kostýmové oddelenie pracovalo na unikátnych oblekoch, vrátane použitia špeciálnych techník a svetelných efektov. Vo filme sa malo objaviť niekoľko kostýmov. Tradičný, červeno-modrý s plášťom, regeneračný kostým s optickými vláknami a bio-mechanickým dizajom, robotický oblek vytvorený z Kaya a nakoniec čierna, „znovuzrodená“ variácia Supermanovho klasického kostýmu do finále filmu.
Video z kostýmovej skúšky s Nicolasom Cageom obletelo svet a fanúšikov rozdelilo na dva tábory. Niektorí odvážny dizajn milovali, iným sa hnusil. Treba si však uvedomiť, že išlo iba o nedokončené prototypy, na ktorých sa malo ďalej pracovať.
V dokumente The Death of Superman Lives – What Happened? hlavná kostymérka Coleen Awood uvádza, že kostým mal mať rôzne doplnkové funkcie. Zo Supermanovho „eSka“ na hrudi mala byť zbraň typu bumerang, producentovi Petersovi zase napadol „žijúci plášť“ v štýle Doctora Strangea a diskutovalo sa aj na tému absencie červených treniek.
Okrem kostýmov, prebiehajúceho kastingu, dokončovania scenára a stoviek nakreslených concept artov sa vyberali miesta na natáčanie, ktoré bolo na spadnutie. Film sa mal nakrúcať v Pittsburgu, kde malo stáť sídlo Lex Corpu, v skutočnosti reálna budova P. P. G. Exteriéry mesta mali byť vylepšené a rozšírené pomocou CGI. Interiéry mali byť postavené v najväčších štúdiách v Hollywoode.
Koniec veľkého sna
Jedného obyčajného dňa si Peters a exekutívci z Warner Bros. dali zavolať vedúcich jednotlivých oddelení, aby im oznámili, že film dostal červenú. Bol to pre nich jednoducho príliš riskantný a nákladný projekt, ktorému od začiatku tak celkom neverili. Navyše vznikal v časoch, kedy viacero veľkých produkcií Warner Bros. finančne pohorelo. A nepomohlo tomu ani neustále prepisovanie scenára.
Burton bol zdrvený a týždne sa nikomu neozýval. Scenáristi, dizajnéri, kostyméri a špecialisti na praktické efekty boli nešťastní, že mesiace ťažkej práce boli zbytočné. Producent filmu Jon Peters si však stále odmietal priznať porážku. V tom čase však Will Smith súhlasil s hlavnou úlohou v Petersom produkovanom Wild Wild Weste, a tak sa všetky finančné zdroje presunuli tam. Tento blockbuster bohužiaľ taktiež pohorel, čo za Burtonovým Supermanom spravilo jednu veľkú, definitívnu čiaru.
Ak ťa tento fantastický príbeh zaujíma viac, pozri si spomínaný dokument The Death of Superman Lives – What Happened?, v ktorom uvidíš okrem rozhovorov s Burtonom a Petersom aj obrovské množstvo concept artov, archívnych videí z kostýmových skúšok a ďalšie zaujímavosti. Alebo si prečítaj scenár Kevina Smitha, ak máš čas. A do komentáru nám napíš, čomu by sme sa mali venovať v ďalšom diele tohto seriálu. Chceš zostať pri komiksových filmoch, alebo sa pohneme iným smerom?
