Polovica žltého kontajneru nie je plast, Slovákom triedenie nejde. Navštívili sme skládku, kde leží 600 000 ton odpadu

„Tá skládka smrdí na celý Senec. Fuj. Najmä podvečer, neviem, či to tam pália alebo čo, ale nedá sa to dýchať. Každý v Senci to pozná,“  straší ma miestny taxikár, ktorý ma vezie kamsi za mesto.

Pár kilometrov za Sencom tam, kde končí asfaltka, leží Červený majer. Obrovská hora páchnuceho odpadu, týčiaca sa do 20-metrovej výšky. Je miestnou dominantou a firma AVE tu zváža a triedi všetko to, čo ty, v okolí Senca a na periférii Bratislavy, vyhodíš do čierneho, žltého či modrého kontajnera.

„Táto hora má asi tak 20-30 metrov,“  ukazuje mi generálny riaditeľ Peter Krasnec a ja som poriadne prekvapený. Pred gigantickou horou ľuďmi vyprodukovaného odpadu má človek nepredvídaný rešpekt.

Riaditeľ Krasnec sa odpadovému hospodárstvu venuje takmer 20 rokov. Keď sa pýtam, či je to len úzka halda alebo obrovská hromada vyhodených predmetov, zisťujem, že vrch odpadu je široký asi 60 metrov. „A to je len komunálny odpad. My sme iba stredne veľka skládka, sú aj väčšie.“  

Odpad tam bude navždy

Skládka ročne prijme okolo 60 000 ton odpadu a funguje 10 rokov. Za Sencom teda leží vyše pol milióna ton komunálneho odpadu. A bude tu navždy. „Keď sa skládka uzavrie, celá sa zasype a nasadí sa tráva,“  zoznámil ma Peter Krasnec s konečným riešením pre haldy odpadu. 

Najbližšia spaľovňa je v Bratislave a tá nemá kapacity na to, aby prijala obsah ďalších kontajnerov. V hlavnom meste sa za rok vyprodukuje 170 000 ton odpadu, teda výrazne viac než za rok zvládne prijať senecká skládka.

Obsah kontajnerov sa teda v Senci bude skladovať naveky, no neostáva len tak pohodený. Na jeho spracovanie existujú prísne zákony. Celá skládka je rozdelená na vrstvy, pričom sa odpad strieda so zeminou. V strede hory bordelu je špeciálny bazén, ktorý zachytáva vodu. Tú potom cisterny prevážajú do čističky odpadových vôd. Odborný názov je retenčná nádrž.

Skládka má dokonca aj vlastné komíny, tie pomáhajú vypúšťať plyny z jej stredu. Zospodu je pôda chránená špeciálnou fóliou a ílom. „Pravidelne tu máme ľudí zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, možno až príliš často,“ smeje sa Krasnec. Po 20-metrovom vrchu jazdia nákladiaky či buldozéry. Ešte nikto sa vraj dolu kopcom neskĺzol.

Požiare a lesná zver

Skládka má dokonca vlastný ekosystém. Pre potravu si sem chodia stovky zvierat, najmä vtáky, líšky a srnky, ktorým sa nechce hľadať jedlo inde. Vo výšinách bolo vidno aj dravého jastraba, ktorý pred našimi očami zaútočil, pravdepodobne na hlodavca. Zvieratá však neporiadok nerobia. „Diviaky v tomto lese nežijú.“

Pýtam sa, či skládka môže horieť. „Jasné, veď ešte aj plast je horľavý. Existujú dokonca dva typy požiarov.“ Ten prvý je povrchový, kedy sa slnečné lúče lámu cez sklo a niečo podpália. Ten druhý je vnútorný, omnoho problémovejší, ktorý na povrchu nevidno.

Ľudia vyhadzujú aj vlastné doklady

Slováci zrejme hádžu do košov čokoľvek. V skládke komunálneho odpadu vidno plno predmetov, ktoré do nich nepatria a neschopnosť Slovákov triediť odpad sa prejavuje aj pri iných než čiernych kontajneroch. Z tých určených na plast je napríklad zachrániteľných len asi 50-60 % odpadu, ktorý je možné zrecyklovať. „Ľudia do kontajnerov hádžu kadečo a veľa z toho dovnútra nepatrí.“