HBO triafa do čierneho a takmer s istotou prichádza so seriálom roka.
Černobyľská jadrová katastrofa sa do dejín zapísala tučným písmom a spôsobila škody astronomických rozmerov či už na ľudských životoch alebo životnom prostredí. HBO nás v priebehu posledných týždňov vrátilo v čase do okolia sovietskej elektrárne a rozhodlo sa vyrozprávať dnes už dobre známy príbeh, a to v piatich epizódach.
O naše nadšené dojmy a mierne rekapitulácie z jednotlivých epizód sa postaral kolega Jakub, preto nebudem hneď zo začiatku tajiť, že Černobyľ funguje aj ako celok. Tvorcovia mali samozrejme k dispozícii dostatok materiálu a ak si aj o nehode veľa netušil, vedz, že sa seriál hodnoverne drží pravdivých skutočností.
V prvom rade treba uznať, že HBO urobilo správne rozhodnutie pre voľbu piatich epizód, v ktorých nevytváralo zbytočné dejové linky alebo dialógy. Prvá časť nás hneď vhodila do epicentra havárie a spočiatku to vyzeralo, že nastolené tempo bude len veľmi náročné udržať. Úvodná hodina sa trafila do historických faktov a vytvorila atmosféru tak hustú, že aj ja som cítil zimomriavky, hoci som vedel, čo sa má v danej sekvencii odohrať.
Dej sa postupne rozšíri o Lyudmillu Ignatenko a jej radiáciou ťažko zasiahnutého manžela, oddiel na likvidáciu domácich psov či pracovníkov bane snažiacich sa pomôcť vo vysokých teplotách. Aj napriek tomu seriál neponúka vatu a vie v každej minúte zaujať či umožniť nám vcítiť sa do kože utrápených postáv a prežívať s nimi dané momenty.
Na atmosfére výrazne dopomáha prakticky všetko od kostýmov až po identické zachytenie sovietskeho sveta osemdesiatych rokov. Krajina zasiahnutá socializmom odzrkadlila trpké utajovanie informácií a skutočné fakty o fungovaní bývalého systému plnom lží a podvodov.
Netreba zabúdať ani na snahu tvorcov vyobraziť isté elementy v tom autentickejšom svetle, hoci pomerne surovom a grafickom. Napríklad rozkladajúce sa telá ešte živých pracovníkov či odstrelené psy, ktoré pôsobili skutočne desivo. Katastrofa i jej následky boli hrôzostrašné a som rád, že sme ju na obrazovkách videli presne takú, aká bola, hoci by sme si niekedy radi zakryli oči.
Ďalším výrazným plusom minisérie je jednoznačne herecké obsadenie. Paul Ritter v role otrlého Ďatlova predvádza famózny výkon a rovnako s ním aj talentovaný Jared Harris v role Legasova či Stellan Skarsgård v koži Borisa Ščerbinu. Herci pôsobia nadmieru vierohodne a osobne som im veril každé jedno slovo.
Veľmi podarený vizuál a kamera kráčajú ruka v ruke spolu s fantastickým scenárom plným zaujímavých myšlienok a scén na zamyslenie. Osobne ma zasiahli aj prvé sekundy štvrtej epizódy sledujúce jednu z babiek, ktorá v monológu rozpráva o svojom doterajšom živote na onom mieste a srdcervúce a násilné udalosti z minulosti prirovnáva ku katastrofe, ktorú vlastne ani nemôže vidieť.
Posledná epizóda a zároveň finále zachytávajúce súd doplnené o flashbacky z doby nehody sä napínavé samo o sebe aj napriek tomu, že už poznáme sled udalostí. Jednoducho je záživné sledovať snahu tvorcov a počúvať Legasovove podrobné opisy nočnej šichty i nepodareného testu, hoci látka o súde nemusí sama o sebe znieť priveľmi vzrušujúco.
Úprimne neviem povedať, v ktorom ohľade seriál zakopáva alebo pôsobí nezáživne. V istých momentoch sme ako diváci so zatajeným dychom priamo na streche elektrárne s mužmi odhadzujúcimi trosky alebo v podzemí zaplavenom vodou. V iných len sledujeme postavy uvedomujúce si krehkosť a zraniteľnosť vlastného života. Každá pasáž má čo do seba.
HBO sa podarilo natočiť kvalitný seriál s hviezdnym obsadením, autentickou atmosférou a všetkou tou hrôzou, ktorá k Černobyľu neslávne patrí. Odnáša si odo mňa zaslúžených desať bodov z desiatich a budem sa do budúcnosti tešiť, ak sa televízny gigant rozhodne pre podobné projekty založené na pravdivých udalostiach.
