Nedokážeš zaspať aj celú noc? Nespavosť postihuje tretinu Slovákov a my sme zisťovali, čo za tým stojí

„Pravidelne nezaspím skôr ako o druhej-tretej ráno a niekedy aj o piatej. Čo je dosť problém, keďže niekedy vstávam o dve hodiny neskôr. Do postele pritom idem aj o jedenástej večer. Niekedy pozerám seriál, niekedy len rozmýšľam a ani za 3 hodiny si nedokážem upratať v hlave.

Myšlienky ma doslova otravujú a po čase ich začínam nenávidieť. A potom spím tri hodiny. Na druhý deň som namrzený, toxický, podráždený a spánkový deficit doženiem až cez víkend,“ tvrdí 18-ročný Matúš, ktorý má s nespavosťou problémy už dlhodobo.

Mladí ľudia spia čoraz menej a Slováci nie sú žiadnou výnimkou. Podľa štúdie trpí nespavosťou 30,5 % študentov, pričom percentil sa od roku 2010 navýšil až o 8 %. Tretina mladých ľudí teda nevie v noci bez problémov zaspať, čo je poriadne alarmujúce číslo.

Čoraz viac mladých ľudí aj do tretej hodiny rannej rozmýšľa nad všemožnými záležitosťami a jednoducho nie sú schopní zaspať. Spánkové problémy majú tendenciu pritom stále pribúdať a bojovať proti nim nie je vôbec jednoduché.

Problémy so spánkom pritom vážne vplývajú aj na zdravie či nasledujúci deň človeka. „Nechýbajú denné následky v zmysle narušenej pozornosti, únavy, absencie energie, ale často aj nadmernej podráždenosti,“ objasňuje psychológ PhDr. Robert Krause, PhD.

Naša generácia je pod stresom ako žiadna iná

Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešní mladí ľudia sú pod obrovským tlakom. Medzi zdroje stresu patria riešenie vlastného bývania, školy či prvých mesiacov až rokov v novej práci alebo hľadanie zamestnania. Tým hlavným pôvodom stresu je však snaha uspieť.

Až 60 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov za svoj zdroj stresu označilo tlak na úspech. Podľa mnohých sú dnes mladí ľudia omnoho ambicióznejší ako kedysi, čím si navzájom konkurujú a navyše od nich veľké veci očakávajú aj rodičia či školy.

Odporúčané

„Chcem si nájsť takú manželku." Mladých Slovákov sme sa pýtali, prečo sledujú influencerov ako Plačková, Separ, Dalyb či Moma 5. mája 2019 o 16:48

Obdobie od 18 až 24 rokov je vekom, kedy človek robí najzávažnejšie rozhodnutia vo svojom živote. Vyberá si vysokú školu, vchádza do prvého zamestnania, začína svoju kariéru a možno dokonca aj zakladá rodinu. Stresu tak majú mladí ľudia omnoho viac, než by bolo zdravé. A práve ten podľa expertov patrí medzi najdôležitejšie príčiny nespavosti.

Smartfóny a zlé jedlo sú nepriateľmi spánku

Používanie elektroniky celkovo neprospieva kvalite spánku, no tvojím najväčším nepriateľom je takzvané modré svetlo. To pochádza aj zo samotného slnečného žiarenia, no jeho zdrojom je takisto elektronika, od televízora a notebooku až po tvoj smartfón.

Väčšina z nás pritom pred spaním pozerá seriály alebo hrá hry, pričom ak máš spánkové problémy, odporúča sa vyhýbať týmto zdrojom modrého svetla aspoň dve hodiny pred cestou do postele.

Modré svetlo totiž výrazne vplýva na tvorbu melatonínu. „Ten hrá pri kvalite spánku významnú rolu. Melatonín sa tvorí v epifýze, pričom svetlo jeho tvorbu brzdí a v noci sa tým pádom tvorí niekoľkonásobne intenzívnejšie než za dňa,“  dopĺňa psychológ. Inými slovami, ak sa budeš svetlom obklopovať aj v noci, nemôžeš očakávať najkvalitnejší spánok.

„Na kvalitu spánku vplýva aj jedlo, ktoré jednotlivec skonzumuje, resp. vypije, čoho príkladom sú stimulujúce nápoje, či konzumácie mastných jedál pred spánkom,“ takisto dodáva expert.

Duševné poruchy sú dnes veľmi bežné

Nespavosť väčšinou prinášajú sociopsychologické činitele. „Medzi ne patria najčastejšie nadmerný stres z rodiny, školy či práce, narušené vzťahové väzby, no tiež prítomnosť duševnej poruchy“, dopĺňa PhDr. Robert Krause, PhD.

Človek nad duševnou poruchou jednak často rozmýšľa a, predovšetkým, mnoho duševných chorôb prichádza ruka v ruke s nespavosťou. Napríklad, somatoformná porucha pravidelne vedie k nespavosti – teda porucha, kedy človek cíti príznak nejakej bolesti aj napriek tomu, že mu v skutočnosti nič nie je.

K nespavosti napríklad vedú tiež depresia, no tiež duševné poruchy spôsobujúce neurózy (krátkodobé či dlhodobé stavy, kedy človek vníma realitu inak) – napríklad niektoré z typov porúch osobnosti.

S nespavosťou úzko súvisia hraničná porucha osobnosti (nestabilné emócie a pohľad na seba i druhých ľudí je ovládaný nepredvídateľnými impulzami), obsedantno-kompulzívna porucha (potreba neustále opakovať nejaké myšlienky alebo pohyby), schizoidná porucha osobnosti (strata záujmu o akýkoľvek sociálny kontakt) či schizotypová porucha osobnosti (strach z akéhokoľvek sociálneho kontaktu, keďže sa človek obáva, že ho druhý bude vnímať iba negatívne).

Xanax a hormóny šťastia

Duševných chorôb však na svete so zvyšovaním stresu pribúda a len zvýraznenými štyrmi o odsek vyššie trpí dohromady 8 % – 10 % svetovej populácie.

Navyše, na tieto choroby sa často predpisujú lieky, ktoré so spánkom takisto nie sú najväčší kamaráti. Veľa porúch sa zo začiatku utlmuje benzodiazepínmi, teda upokojujúcou skupinou liekov, medzi ktoré patria aj známe mená ako Xanax (alprazolam), Diazepam (diazepam) či Lexaurin (bromazepam).