Pre nás mužov slúži ako prirodzený doplnok krásy, čo na ňu však hovorí spoločnosť?
Brady a fúzy všetkých druhov sa stali v posledných rokoch skutočne významným doplnkom nejedného muža. Či už ide o niekoľkodňové strnisko alebo zopár týždňový pestovaný porast, trend zarastenej tváre je možné pozorovať v akejkoľvek spoločnosti. Už dávno tak neplatí, že len oholená tvár naznačuje mužovu starostlivosť o seba. Koniec koncov, taká starostlivosť o poriadnu bradu je veľakrát ešte náročnejšia.
Snáď viac ako čokoľvek iné, brady sú známkou skutočnej mužnosti. Tvoria jasné hranice medzi mužmi a ženami, maskujú emócie či tvárové nedokonalosti a chránia pokožku aj pred vplyvmi počasia. V podstate môžeme hovoriť o ekvivalente ženského make-upu.
Evoluční teoretici veria, že prítomnosť mužského ochlpenia na tvári značí prejav dominancie či agresie. Čo však znamená brada v dnešnom modernom svete? Pozerá sa spoločnosť inak na muža s oholenou tvárou a s porastom?
Presne túto otázku si vo svojom výskume položil tím austrálskych vedcov. Následný experiment bol zostavený z troch fáz. V prvej predostreli 227 dobrovoľníkom sériu fotografií, na ktorých boli ľudské tváre v štyroch rôznych variantoch, pričom mali rozlíšiť, či daná fotografia zachytáva šťastnú alebo nahnevanú tvár.
Fotografie boli nasledovných druhov: šťastní muži s oholenou tvárou, nahnevaní muži s oholenou tvárou, šťastní muži s bradou, nahnevaní muži s bradou. Brada bola pritom pestovaná najmenej 8 týždňov.
Aby sa vyvarovali akýmkoľvek skresleniam a predsudkom, fotografie oholených a bradatých mužov zachytávali vždy toho istého muža. Najprv teda boli muži fotografovaní v dvojakom emočnom rozpoložení s oholenou tvárou a po týždňoch neholenia opäť s bradou. Toto eliminovalo rozdiely medzi mužmi, ktorí sa rozhodli byť bradatými, a tými, ktorí sa rozhodnú byť oholení.
Výsledky z prvej fázy ukázali, že účastníci najrýchlejšie určovali nahnevané zarastené tváre, čo naznačuje, že brady zvyšujú vizuálne podnety spojené s rozpoznaním hnevu. Na druhej strane, dobrovoľníci rýchlejšie klasifikovali šťastné tváre, ktoré boli bez porastu, ako tie s porastom.
Výskumníci vykonali ďalšiu štúdiu, aby vylúčili možnosť, že práve všeobecná negatívna zaujatosť voči mužom s fúzami by mohla vysvetliť výsledky ich prvej štúdie. Aby toto vylúčili, zopakovali predošlý experiment len s tým rozdielom, že nahnevané tváre vymenili za tváre zobrazujúce smútok.
Ich myšlienkou bolo, že ak sa rovnaký vzorec výsledkov objaví aj v prípade smutných fúzatých tvárí, je pravdepodobné, že brady sú spojené so všeobecnou negativitou a práve tá prináša tieto výsledky. Teda či už by bola na zarastenej tvári pozorovaná akákoľvek negatívna emócia (hnev, smútok, strach, znechutenie), bola by rozpoznaná rýchlejšie. Ak sa však zistí, že výsledky platia len pre spojenie brady a hnevu, potom sa ich pôvodná hypotéza, že efekt je obmedzený len na hnev, zdá pravdepodobnejšia.
Druhá fáza experimentu skutočne preukázala, že efekt je obmedzený len na hnev. Účastníci totiž pomalšie rozpoznávali smutné zarastené tváre ako smutné oholené tváre.
Tretia fáza skúmala možné sociálne výhody spojené s bradou. Výskumníci tentokrát požiadali 450 účastníkov, aby ohodnotili tváre použité v prvom experimente (šťastní oholení muži, nahnevaní oholení muži, šťastní bradatí muži a nahnevaní bradatí muži) v spojení agresivity, mužnosti a sociálnej atraktívnosti.
