Fascinujúci život a odvaha americkej vojnovej žurnalistky Marie Colvinovej.
Marie Colvinová sa narodila v New Yorku v roku 1956 a za svoj život toho stihla naozaj veľa. Už počas strednej školy odišla na výmenný pobyt do Brazílie, aby trochu spoznala svet a keď sa odtiaľ vrátila, prihlásila sa na prestížnu univerzitu Yale.
Tam študovala antropológiu, z ktorej získala aj bakalársky titul, no počas mimoškolských aktivít ju zaujalo kreatívne písanie. Dostala sa do redakcie univerzitných novín, kde prispievala svojou tvorbou.
Na univerzite si Marie získala reputáciu vďaka svojej prenikavej osobnosti a čoskoro jej prischla prezývka „hlučná spolubývajúca“. Neoblomná povaha, inteligencia a odvaha jej sprostredkovali lukratívne pracovné ponuky hneď po skončení školy.
Najprv pracovala pre spravodajskú agentúru United Press International (UPI), no v roku 1985 dostala pozíciu v najväčších britských novinách z kategórie kvalitného vydavateľstva The Sunday Times. Tam zotrvala do konca svojho života.
Marie Colvinová zasvätila celý svoj život práci. Tá ju nakoniec stála aj vlastný život, keďže oň prišla počas bombardovania sýrskeho mesta Homs.
V tomto článku si teraz môžeš prečítať o jej fascinujúcej kariére v žurnalistike a o prelomovom spôsobe spravodajstva. Tiež sa dozvieš do akých nebezpečných situácií sa dostala, keďže pri jednej z nich prišla o oko a pri poslednej dokonca o život.
Reportáže z konfliktných zón a záchrana životov
Svoju kariéru začala ako reportérka Blízkeho východu a bola prvou zahraničnou novinárkou, ktorá spravila rozhovor s vtedajším lídrom Líbye Muammarom al-Kaddáfím. Rozhovor bol uskutočnený v roku 1986 po bombardovaní Líbye Američanmi, ktoré nieslo meno Operácia kaňon El-Dorado.
Počas rozhovoru jej al-Kaddáfí povedal, že sa snažil zachrániť svoju rodinu z jeho rozbombardovaného domu, a tak zmierenie diplomatických vzťahov medzi USA a Líbyou nie je v blízkej budúcnosti možné, aspoň dokým bude Ronald Reagan prezidentom.
V roku 2011, keď robila reportáž o Arabskej jari v Tunisku, Egypte a Líbyi, sa jej opäť naskytla možnosť zopakovať rozhovor s al-Kaddáfím. Mohla so sebou zobrať dvoch ďalších novinárov a vybrala si známu vojnovú korešpondentku pre ABC Christiane Amanpourovú a BBC novinára Jeremyho Bowena.
Colvinová o svojej nebezpečnej kariére tvrdila, že je neskutočne dôležité, aby sa hovorilo o situáciách, keď je ľudstvo utláčané do extrémov. Chcela písať o vplyve konfliktov na ľudské životy a to sa jej aj podarilo.
I keď sa Marie špecializovala na konflikty Blízkeho východu, spravila tiež reportáže z nebezpečných oblastí ako Čečensko, Kosovo, Sierra Leone, Zimbabwe, Srí Lanka a Východný Timor. Za svoju odvahu pri reportážach v Kosove a Čečensku jej bola udelená Medzinárodná cena pre ženy v médiách.
Vo Východnom Timore dokonca zachránila 1 500 žien a detí, keď sa nachádzala v časti obkľúčenej indonézskymi vojenskými jednotkami. Marie ich odmietla opustiť a namiesto toho o situácii písala články a robila reportáže.
Po štyroch dňoch obkľúčenia a diplomatického vyjednávania prišli OSN jednotky a všetkých evakuovali. Za túto medzinárodnú záchrannú akciu môže práve Colvinová, bez ktorej by sa o situácii nikto nedozvedel.
Aj keď bola v kariérnej oblasti ospevovaná do nebeských výšin, v osobnom živote sa jej veľmi nedarilo. Najprv sa dvakrát vydala za novinára Patricka Bishopa, s ktorým sa aj dvakrát rozviedla a neskôr skúsila šťastie s bolívijským novinárom Juanom Carlosom Gumuciom.
Ten pôsobil v Bejrúte počas libanonskej vojny a stres z práce zapríčinil, že sa často snažil na svoju traumu zabudnúť pomocou alkoholu. S depresiou mu to však nepomohlo a v roku 2002 sa zabil streľbou do hlavy.
