Po druhej svetovej vojne jej nerobilo problém udržiavať sexuálne vzťahy s americkými dôstojníkmi.
Vojny vytvárajú chaos a počas neho sa na autoritatívne pozície dokážu pretlačiť rôzne neľudské indivíduá. Za druhej svetovej vojny by sme podobných príkladov vedeli nájsť skutočne veľa a bez akýchkoľvek pochýb medzi takéto zvieratá v ľudskej koži patrila Ilse Koch, prezývaná ako čarodejnica alebo š*etka z Buchenwaldu.
Za najznámejší koncentračný tábor nacistov možno označiť Osvienčim, ale svoju temnú históriu má za sebou aj tábor Buchenwald, ktorému prvé roky šéfoval SS-Obersturmbannführer Karl Otto Koch.
Jeho manželka Ilse sa práve vďaka nemu stala vedúcou ženskej časti tábora, alebo teda Oberaufseherin. Zajatkyniam vládla naozaj tvrdou rukou a kto upadol v jej očiach do nemilosti, údajne skončil ako súčasť jej domáceho nábytku. Ilsina fascinácia tetovaniami mala viesť k tomu, že si z kože väzňov nechala vyrábať tienidlá na lampy.
Výrobky z kože, ľudské orgány a vysušené hlavy
Bičom so žiletkami trestala mužov i tehotné ženy
S Kochom sa Ilse spoznala v roku 1934, pričom dva roky predtým vstúpila do nacistickej strany (rok na to sa stal Adolf Hitler kancelárom). Po jeho boku ako sekretárka a dozorkyňa pracovala ešte pred príchodom do Buchenwaldenu v nacistickom tábore Sachsenhausen. Svojho času sa z pohľadu kariéry na svoje pomery nemohla mať skutočne lepšie. V roku 1936 sa za Karla Otta Kocha vydala.
Podľa jedného z preživších Kurta Sitta mala okolo seba Ilse akúsi auru zla a taktiež požívala všeobecný rešpekt – a to aj medzi strážnikmi z mužskej časti tábora. Keď k nim Ilse zavítala, strážnici sa pred ňou s radosťou predvádzali a väzňov začali tyranizovať viac ako obvykle.
Ilse sa ďalej po tábore rada premávala so svojím jazdeckým bičom („okrášleným“ žiletkami), ktorým mužov i ženy mlátila do krvi. Z určitých dôvodov ale mala byť údajne veľmi agresívna najmä voči tehotným ženám. Viac než zajatcov si vážila psov, ktorých veľmi rada posielala práve proti väzňom.
Ilse väzňov netrestala len v prípade, ak porušili určité pravidlá, ale často ich tyranizovala len tak pre zábavu. Jednému zo zajatcov napríklad vzala čapicu a hodila ju do zakázanej zóny, pričom mu zavelila, aby pre ňu išiel. A nech už by sa rozhodol akokoľvek, v oboch prípadoch ho nečakalo nič príjemné.
