Piťo už v aktuálnej dobe za mrežami aktívne spolupracuje s rukou zákona. V minulosti tomu ale bolo inak.
Skupina piťovcov bola kedysi označovaná za najmilitantnejší mafiánsky gang na Slovensku. Oblečenie značky Thor Steinar či Alpha Industries, čierne Mercedesy a pištole značky Sig Sauer boli ich jasnými poznávacími znameniami.
Začiatok konca piťovcov spájaných s vraždou študenta Daniela Tupého prišiel v roku 2011, kedy bola počas najväčšieho zásahu v policajnej histórii Slovenska zaistená väčšia časť ich skupiny.
- Prečo sa musel Ondrejčák oddeliť od gangu sýkorovcov
- Prečo boli označovaní za najmilitantnejšiu skupinu
- Odkiaľ sa Piťo poznal so zavraždeným advokátom Ernestom Valkom a prečo chcel informácie o prípade prezradiť iba Danielovi Lipšicovi
- Prečo boli piťovci istý čas takmer nedotknuteľní
- O najväčšom policajnom zásahu na Slovensku
- O rozpade piťovcov a Ondrejčákovi, ktorý sa rozhodol udávať
- Dojmy režiséra Teodora Kuhna zo súdneho pojednávania s Ondrejčákom – v čom vidí podobnosť medzi Ondrejčákom a Černákom a Ficom či Mečiarom
Po smrti známeho mafiánskeho bossa Miroslava Sýkoru sa jeho skupiny ujal muž nízkeho vzrastu, ktorý ale oplýval inteligenciou a strategickým myslením. Išlo o Róberta Lališa prezývaného Kýbel. Do jeho mafiánskeho zoskupenia sýkorovcov určité obdobie patril aj Juraj „Piťo“ Ondrejčák. Prezývku Piťo údajne získal po otcovi.
Sýkora navštevoval dve odlišné vysoké školy, pričom štúdium na oboch po čase ukončil. Jurajovi Ondrejčákovi sa ale podarilo získať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo (Vysoká škola Danubius v Sládkovičove). Rigoróznu prácu (pre získanie titulu JUDr.) s témou Úkladná vražda ale nakoniec nedokončil. V roku 2011 ho totiž zatkli.
Policajná eskorta, ktorá pred súd doviezla časť skupiny piťovcov (17. november 2011)
Vlastnili väčší zbraňový arzenál než akákoľvek iná mafiánska skupina
Piťovi sa v skupine sýkorovcov darilo, ale jeho časté problémy s disciplínou nakoniec viedli k vyhosteniu. Do dnešného dňa sa niektorí čudujú tomu, že po určitých nezhodách (Ondrejčák údajne vykonal lúpež bez Kýblovho schválenia) s Kýblom či ďalším členom sýkorovcov Petrom Čongrádym, dovolili Piťovi slobodne odísť. Mnohí iní by totiž po podobných udalostiach skončili jednoducho pod zemou.
Krátko po odchode začal navyše Ondrejčák spolu so svojím blízkym spolupracovníkom Mikulášom Polónym pracovať na samostatnom biznise. Vodcovi sýkoriek Lališovi to ale nevadilo. Ba práve naopak, v určitom smere so skupinou piťovcov operujúcou najmä v častiach bratislavského Lamača dokonca spolupracoval.
Do jeho gangu ďalej patril napríklad Matej Šalaga alias Gaťa (Piťova pravá ruka – spoznali sa na vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši) či Miroslav Abrahám.
Róbert Lališ napriek svojmu výraznému postaveniu patril medzi zločincov, ktorí sa držali v úzadí a verejnosť o ňom dlhú dobu vôbec nič nevedela. Ondrejčák bol ale so svojou partiou úplným opakom. Členovia skupiny mali mnohé spoločné a viditeľné črty.
Boli výrazní jednotným oblečením (maskáče, značky oblečenia Thor Steinar či Alpha Industries) a jazdou v rovnakých autách (Mercedes G). Ďalej malo ísť o pištole so značkou Sig Sauer a nože značky Lasky. Vzhľadom na to, že boli naozaj dobre vyzbrojení, piťovcov svojho času označovali za najmilitantnejšiu mafiánsku skupinu na Slovensku. Týmto pomenovaním ich ako prvý označil bývalý prezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak.
Mercedes-Benz (trieda G)
Ondrejčák mal záujem na objasnení vraždy Ernesta Valka
V rámci svojej ilegálnej činnosti sa piťovci sústredili na distribúciu drog, ktoré kupovali od Albáncov. Taktiež mali prsty v prostitúcii. Najväčšie zdroje príjmu ale prichádzali od úspešných podnikateľov. Tých Ondrejčák a jeho skupina dokázali chrániť pred rôznymi nežiaducimi vplyvmi, a teda pred vydieraním.
„Spoločnosť predstierala, že ho nenávidí, no Ondrejčák mi raz prezradil, že nejeden oligarcha má záujem o jeho služby, aj tí zo všetkých troch (hlavných) finančných skupín,“ tvrdí známy investigatívny novninár Tom Nicholson, ktorý stojí za bestsellerom Gorila.
Dnes už zosnulý bývalý federálny generálny prokurátor a neskorší prominentný advokát Ernest Valko bol mimo iného známy aj tým, že sa poznal so samotným Ondrejčákom. S ním sa zoznámil na tréningu karate, kde Valko vystupoval ako vedúci skupiny mladých cvičencov. Vtedy mal byť ale Ondrejčák stále „čistý“. Po tom, čo sa Piťo dal na dráhu mafiána, sa s ním ale údajne Valko prestal stretávať.
8. novembra 2010 po vražde Ernesta Valka mal záujem na objasnení prípadu aj Juraj Ondrejčák. Ten sa kvôli poskytnutiu informácií týkajúcich prípadu chcel dokonca stretnúť s bývalým ministrom vnútra Danielom Lipšicom. K rozhovoru medzi nimi však nikdy nedošlo.
Lipšic sa totiž odmietal dávať do debaty s akýmkoľvek príslušníkom organizovaného zločinu. Na druhej strane ale Piťo odmietal hovoriť s kýmkoľvek iným, než s ministrom vnútra. Na výsluchu pred policajtmi práve z tohto dôvodu nič neprezradil. Bál sa vraj, že cez korupciu v polícii by sa jeho informácie mohli dostať do nesprávnych rúk.
Daniel Lipšic pred vystúpením o zaistení piťovcov (15. november 2011)
Fyzické napádanie a vraždenie podnikateľov
Pri všeobecnom rešpekte, akým najmä v Bratislave piťovci vo svojom neskoršom období disponovali, sa v roku 2004 nebáli dokonca priamo v podniku zaútočiť na jeho majiteľa. Nešlo pritom o žiadnu neznámu osobu, ale o podnikateľa a súčasného predsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojza Hlinu.
Za útokom stál bývalý policajt a príslušník piťovcov Matej Baričiak alias Bari. Dôvod na rozbitie baru a zranenie majiteľa bol pritom viac než malicherný. Príslušníkov piťovcov totiž údajne deň pred útokom odmietli obslúžiť. Hlina v prípade s obvineným Baričiakom musel na spravodlivosť čakať dlhé 3 roky. Nakoniec ale súd obžalovaného predsa len odsúdil.
Ďalšia udalosť, kedy piťovci verejným spôsobom propagovali svoju agresivitu a silu, sa odohrala v známom bratislavskom Irish Pube. 9. júla 1999 sa niekdajší obvinený 22-ročný Mikuláš Polóny údajne postaral o smrť dvojice ľudí. Prvé náboje sa zavŕtali do tela podnikateľa Jána Štena, ktorý mal v bare rokovať o výpalnom. Druhým usmrteným bol nešťastnou náhodou zasiahnutý hosť Tomáš Arnold.
Polóny mal z miesta činu utiecť a druhý deň na to sa prihlásiť na polícii, pred ktorú predstúpil s alibi od Karola Patasyho, ďalšieho príslušníka piťovcov. Polóny mal byť podľa výpovede jeho kamaráta v čase dvojitej vraždy v inej časti v mesta, kde spoločne trávili čas s dvojicou dievčat.
Súdny proces sa v rôznych formách naťahoval až do júna 2008, kedy bol Polóny v prípade dvojitej vraždy vyhlásený za nevinného. Ešte v roku 2005 došlo k vražde 21-ročného študenta Daniela Tupého, v rámci ktorej boli obvinení členovia piťovcov. Tentokrát už ale poskytoval alibi Pólony. Ten tvrdil, že jeden z obžalovaných (Dávid V.) bol v čase vraždy študenta v bare Boston.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akým spôsobom si piťovci zaisťovali dočasnú beztrestnosť
- Čo mal s piťovcami spoločné prominentný advokát podnikateľa Bašternáka
- Ako prebehol najväčší policajný zásah v histórii Slovenska
- Aké tresty dostali jednotliví členovia gangu
- Ako vníma režisér Ostrým nožom osobu Ondrejčáka a čím si získal jeho sympatie
