Piťo už v aktuálnej dobe za mrežami aktívne spolupracuje s rukou zákona. V minulosti tomu ale bolo inak.
Skupina piťovcov bola kedysi označovaná za najmilitantnejší mafiánsky gang na Slovensku. Oblečenie značky Thor Steinar či Alpha Industries, čierne Mercedesy a pištole značky Sig Sauer boli ich jasnými poznávacími znameniami.
Začiatok konca piťovcov spájaných s vraždou študenta Daniela Tupého prišiel v roku 2011, kedy bola počas najväčšieho zásahu v policajnej histórii Slovenska zaistená väčšia časť ich skupiny.
- Prečo sa musel Ondrejčák oddeliť od gangu sýkorovcov
- Prečo boli označovaní za najmilitantnejšiu skupinu
- Odkiaľ sa Piťo poznal so zavraždeným advokátom Ernestom Valkom a prečo chcel informácie o prípade prezradiť iba Danielovi Lipšicovi
- Prečo boli piťovci istý čas takmer nedotknuteľní
- O najväčšom policajnom zásahu na Slovensku
- O rozpade piťovcov a Ondrejčákovi, ktorý sa rozhodol udávať
- Dojmy režiséra Teodora Kuhna zo súdneho pojednávania s Ondrejčákom – v čom vidí podobnosť medzi Ondrejčákom a Černákom a Ficom či Mečiarom
Po smrti známeho mafiánskeho bossa Miroslava Sýkoru sa jeho skupiny ujal muž nízkeho vzrastu, ktorý ale oplýval inteligenciou a strategickým myslením. Išlo o Róberta Lališa prezývaného Kýbel. Do jeho mafiánskeho zoskupenia sýkorovcov určité obdobie patril aj Juraj „Piťo“ Ondrejčák. Prezývku Piťo údajne získal po otcovi.
Sýkora navštevoval dve odlišné vysoké školy, pričom štúdium na oboch po čase ukončil. Jurajovi Ondrejčákovi sa ale podarilo získať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo (Vysoká škola Danubius v Sládkovičove). Rigoróznu prácu (pre získanie titulu JUDr.) s témou Úkladná vražda ale nakoniec nedokončil. V roku 2011 ho totiž zatkli.
Policajná eskorta, ktorá pred súd doviezla časť skupiny piťovcov (17. november 2011)
Vlastnili väčší zbraňový arzenál než akákoľvek iná mafiánska skupina
Piťovi sa v skupine sýkorovcov darilo, ale jeho časté problémy s disciplínou nakoniec viedli k vyhosteniu. Do dnešného dňa sa niektorí čudujú tomu, že po určitých nezhodách (Ondrejčák údajne vykonal lúpež bez Kýblovho schválenia) s Kýblom či ďalším členom sýkorovcov Petrom Čongrádym, dovolili Piťovi slobodne odísť. Mnohí iní by totiž po podobných udalostiach skončili jednoducho pod zemou.
Krátko po odchode začal navyše Ondrejčák spolu so svojím blízkym spolupracovníkom Mikulášom Polónym pracovať na samostatnom biznise. Vodcovi sýkoriek Lališovi to ale nevadilo. Ba práve naopak, v určitom smere so skupinou piťovcov operujúcou najmä v častiach bratislavského Lamača dokonca spolupracoval.
Do jeho gangu ďalej patril napríklad Matej Šalaga alias Gaťa (Piťova pravá ruka – spoznali sa na vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši) či Miroslav Abrahám.
Róbert Lališ napriek svojmu výraznému postaveniu patril medzi zločincov, ktorí sa držali v úzadí a verejnosť o ňom dlhú dobu vôbec nič nevedela. Ondrejčák bol ale so svojou partiou úplným opakom. Členovia skupiny mali mnohé spoločné a viditeľné črty.
Boli výrazní jednotným oblečením (maskáče, značky oblečenia Thor Steinar či Alpha Industries) a jazdou v rovnakých autách (Mercedes G). Ďalej malo ísť o pištole so značkou Sig Sauer a nože značky Lasky. Vzhľadom na to, že boli naozaj dobre vyzbrojení, piťovcov svojho času označovali za najmilitantnejšiu mafiánsku skupinu na Slovensku. Týmto pomenovaním ich ako prvý označil bývalý prezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak.
Mercedes-Benz (trieda G)
Ondrejčák mal záujem na objasnení vraždy Ernesta Valka
V rámci svojej ilegálnej činnosti sa piťovci sústredili na distribúciu drog, ktoré kupovali od Albáncov. Taktiež mali prsty v prostitúcii. Najväčšie zdroje príjmu ale prichádzali od úspešných podnikateľov. Tých Ondrejčák a jeho skupina dokázali chrániť pred rôznymi nežiaducimi vplyvmi, a teda pred vydieraním.
„Spoločnosť predstierala, že ho nenávidí, no Ondrejčák mi raz prezradil, že nejeden oligarcha má záujem o jeho služby, aj tí zo všetkých troch (hlavných) finančných skupín,“ tvrdí známy investigatívny novninár Tom Nicholson, ktorý stojí za bestsellerom Gorila.
Dnes už zosnulý bývalý federálny generálny prokurátor a neskorší prominentný advokát Ernest Valko bol mimo iného známy aj tým, že sa poznal so samotným Ondrejčákom. S ním sa zoznámil na tréningu karate, kde Valko vystupoval ako vedúci skupiny mladých cvičencov. Vtedy mal byť ale Ondrejčák stále „čistý“. Po tom, čo sa Piťo dal na dráhu mafiána, sa s ním ale údajne Valko prestal stretávať.
8. novembra 2010 po vražde Ernesta Valka mal záujem na objasnení prípadu aj Juraj Ondrejčák. Ten sa kvôli poskytnutiu informácií týkajúcich prípadu chcel dokonca stretnúť s bývalým ministrom vnútra Danielom Lipšicom. K rozhovoru medzi nimi však nikdy nedošlo.
Lipšic sa totiž odmietal dávať do debaty s akýmkoľvek príslušníkom organizovaného zločinu. Na druhej strane ale Piťo odmietal hovoriť s kýmkoľvek iným, než s ministrom vnútra. Na výsluchu pred policajtmi práve z tohto dôvodu nič neprezradil. Bál sa vraj, že cez korupciu v polícii by sa jeho informácie mohli dostať do nesprávnych rúk.
Daniel Lipšic pred vystúpením o zaistení piťovcov (15. november 2011)
Fyzické napádanie a vraždenie podnikateľov
Pri všeobecnom rešpekte, akým najmä v Bratislave piťovci vo svojom neskoršom období disponovali, sa v roku 2004 nebáli dokonca priamo v podniku zaútočiť na jeho majiteľa. Nešlo pritom o žiadnu neznámu osobu, ale o podnikateľa a súčasného predsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojza Hlinu.
Za útokom stál bývalý policajt a príslušník piťovcov Matej Baričiak alias Bari. Dôvod na rozbitie baru a zranenie majiteľa bol pritom viac než malicherný. Príslušníkov piťovcov totiž údajne deň pred útokom odmietli obslúžiť. Hlina v prípade s obvineným Baričiakom musel na spravodlivosť čakať dlhé 3 roky. Nakoniec ale súd obžalovaného predsa len odsúdil.
Ďalšia udalosť, kedy piťovci verejným spôsobom propagovali svoju agresivitu a silu, sa odohrala v známom bratislavskom Irish Pube. 9. júla 1999 sa niekdajší obvinený 22-ročný Mikuláš Polóny údajne postaral o smrť dvojice ľudí. Prvé náboje sa zavŕtali do tela podnikateľa Jána Štena, ktorý mal v bare rokovať o výpalnom. Druhým usmrteným bol nešťastnou náhodou zasiahnutý hosť Tomáš Arnold.
Polóny mal z miesta činu utiecť a druhý deň na to sa prihlásiť na polícii, pred ktorú predstúpil s alibi od Karola Patasyho, ďalšieho príslušníka piťovcov. Polóny mal byť podľa výpovede jeho kamaráta v čase dvojitej vraždy v inej časti v mesta, kde spoločne trávili čas s dvojicou dievčat.
Súdny proces sa v rôznych formách naťahoval až do júna 2008, kedy bol Polóny v prípade dvojitej vraždy vyhlásený za nevinného. Ešte v roku 2005 došlo k vražde 21-ročného študenta Daniela Tupého, v rámci ktorej boli obvinení členovia piťovcov. Tentokrát už ale poskytoval alibi Pólony. Ten tvrdil, že jeden z obžalovaných (Dávid V.) bol v čase vraždy študenta v bare Boston.
Začiatkom roku 2017 následkom strelného zranenia hlavy Mikuláš Polóny umiera. Jeho telo našli v byte v bratislavskom Lamači. Podľa vyšetrovateľov malo ísť o samovraždu. Z dvojitej vraždy v Irish Pube bol neskôr obvinený Luboš Zelman, ktorý sa mal údajne postarať aj o vraždu šéfa takáčovcov Jána Takáča.
Mikuláš Polóny
Keď ta obvinia z vraždy, zavolaj si na potvrdenie alibi kamaráta
Spomínaný bar Boston nebol pre piťovcov žiadnym neznámym miestom a dokonca sa s ním spájala vražda. Z nej bol obvinený Karol Patasy, muž, ktorý poskytoval alibi kedysi obžalovanému Polónymu.
Patasy mal údajne v bare obťažovať dievča, ktoré sa snažil obrániť jej priateľ Peter Kleman. Dotieravý Patasy nakoniec dostal od muža facku, piťovec mu ale neskôr pred barom ranu opätoval nožom. Tak ako v prípade Polónyho sa aj Patasy postupom času dopracoval k verdiktu nevinný.
Keď sa dostali piťovci do problémov, ich cesta častokrát viedla von vďaka trojici faktorom – a to konkrétne vďaka ovplyvňovaniu svedkov, poskytovaniu alibi od členov skupiny a taktiež vďaka profesionálnej a dobre zaplatenej obhajobe. V prípade Túpeho obvinených napríklad zastupoval prominentný advokát Peter Filip (neskôr obhajoval aj Ondrejčáka či z daňových podvodov odsúdeného podnikateľa Bašternáka).
Nohy starému priateľovi ale môžu podkopať práve slová jeho bývalého šéfa, ktorý sa rozhodol v roku 2017 vypovedať. „Je mi to ľúto, lebo Karola mám veľmi rád, ale začal som spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a tak nemám inú možnosť. Karol Patasy mladší mi sám osobne povedal, že zavraždil Petra Klemana,“ opisuje výpoveď Juraja Ondrejčáka týždenník Plus 7 dní.
Karol Patasy síce svoju vinu popiera, ale Ondrejčák tvrdí, že klame. Pôvodná výpoveď Patasyho, podľa ktorej Klemana zabil Patasayho zosnulý otec, má byť výmysel, ktorý vzišiel práve od Ondrejčáka. Celú vec mali v danej dobe zhodiť na Karolovho mŕtveho otca. Túto verziu potvrdil aj Matej Šalaga alias Gaťa, pravá ruka Ondrejčáka.
„Pred šiestimi rokmi, alebo pred rokom by som si takúto výpoveď nedokázal ani len predstaviť. Ale teraz vyzývam aj teba Karol. Začni spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a zníž si trest. Začni spolupracovať a objasni trestnú činnosť aj takú, čo som páchal ja. Pomôž si. Vyzývam k tomu aj všetkých chalanov,“ povedal ďalej na súde Ondrejčák.
Okresný súd Bratislava 1 – na fotografii Karol Patasy (30. jún 2009)
Policajný zásah, aký Slovensko dovtedy nezažilo
V časoch akejsi dočasnej prosperity k dolapeniu Piťa a jeho gangu nepomohli ani pravidelné zásahy špeciálnych jednotiek. Podľa dostupných informácií mali dokonca Ondrejčáka v priebehu jediného dňa skontrolovať až trinásťkrát. Na dnes už neexistujúcej stránke pridávali piťovci fotografie z policajných zásahov, ktoré sprevádzali výsmešné komentáre voči PZ SR.
Najväčší zásah v policajnej histórii Slovenska s názvom Eden sa za vlády ministra Lipšic konal 15. novembra 2011, kedy do vily Ondrejčáka vpadlo približne 350 policajtov. „Ak si doteraz niektorí bossovia slovenskej mafie mysleli, že stoja nad zákonom, tak ich dnešné ráno presvedčilo o opaku," vyjadril sa po úspešnom zásahu Lipšic.
Piťovci boli spoločne odsúdení na 168 rokov odňatia slobody
Zo zaistených osôb prokurátor obžaloval 19 mužov. Celý spis týkajúci sa mafiánskej skupiny piťovcov obsahoval viac ako 12 000 strán. Medzi svedkami sa predstavili aj niektorí členovia skupiny sýkorovcov a bývalý piťovec Viktor Maceják.
Pravá ruka Ondrejčáka Matej Šalaga alias Gaťa na súde opisoval svojho blízkeho priateľa Piťa ako bezúhonného občana a pri dvojhodinovej reči mimo iného poukázal na Ondrejčákové užitočné skutky – opravu detského ihriska, podporu futbalového klubu a podobne.
Špecializovaný trestný súd sa samozrejme nenechal týmito slovami nijak obmäkčiť a rozhodol o odsúdení trinástich mužov. Spoločne im súd udelil 168 rokov pobytu za mrežami. Piťa obvinili z riadenia zločineckej skupiny, nedovoleného ozbrojovania a poškodzovania cudzej veci.
Hlava celej skupiny Juraj Ondrejčák mal podľa verdiktu súdu stráviť vo väzení 18 rokov. Voči rozsudku sa ale, samozrejme, odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu síce potvrdil, ale výšku trestu nakoniec znížil na 16 rokov odňatia slobody. Ondrejčákovi taktiež v rámci rozhodnutia súdu prepadol celý majetok. Trest si odpykáva vo väzení v Ilave.
Ondrejčákov blízky spoločník Matej Šalaga bol za členstvo v zločineckej skupine odsúdený na 7 rokov a Miroslav Abrahám alias Floxňa za drogovú činnosť na 23 rokov. Trest 23-ročného odňatia padol aj voči Matejovi Baričiakovi, ktorý bol v minulosti odsúdený za útok na Alojza Hlinu. Najvyšší súd SR znížil trest Abrahámovi a Baričiakovi na 21 rokov. Šalagov trest Najvyšší súd nezmenil.
Juraj Ondrejčák na pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (26. máj 2013)
Juraj Ondrejčák je zločincom s nepopierateľnou charizmou
V roku 2017 bol Ondrejčák ďalej obvinený z objednania vraždy bývalého šéfa skupiny takáčovcov Jána Takáča, k čomu sa vyšetrovateľom taktiež priznal. Z tejto vraždy bol okrem Ondrejčáka obvinený aj Marek Orlík a Matej Šalaga. Ten sa na akcii údajne podieľal ako šofér. Strelcom mal byť Ľuboš Zelman. Ondrejčák je aktuálne obvinený z niekoľkých ďalších vrážd.
Na posledných súdnych pojednávaniach s Jurajom Ondrejčákom bol prítomný aj režisér Teodor Kuhn, ktorý sa postaral o nakrútenie drámy inšpirovanej vraždou Daniela Tupého s názvom Ostrým nožom. Z nej boli v minulosti obvinení práve členovia skupiny piťovcov. Na otázku, prečo sa pojednávania osobne zúčastnil, a ako na neho niekdajší boss piťovcov pôsobil, odpovedal Kuhn nasledovne:
„Pre veľa ľudí je najbližší kontakt so súdmi sprostredkovaný seriálom Súdna sieň. Ten prináša, povedal by som, mierne zjednodušenú a komickú verziu reality. Vidieť rozpad impéria piťovcov naživo bol zaujímavý zážitok. Fungovali ako polovojenská organizácia, mali vlastné tréningové centrum, vlastnú veliteľskú hierarchiu, neskôr dokonca vlastný internetový blog, ktorý sa venoval ich PR a marketingu.
Pán Ondrejčák pôsobil ako inteligentný človek. Nebezpečný, ale chytrý a dokonca svojím spôsobom sympatický. Myslím, že dosiahnuť úspech v každej oblasti vyžaduje isté talenty a organizovaný zločin nie je výnimkou. Za rovnako talentované osobnosti považujem napríklad aj Mečiara, Fica či Černáka.“
