Hlavná stanica nevyzerala vôbec zle.
Brány hlavnej vlakovej stanice v Bratislave sa prvýkrát otvorili v roku 1848. Samozrejme, v tých časoch nevyzerala ako dnes a stála o pár stoviek metrov nižšie, a s odstupom rokov môžeme skonštatovať, že to tak bolo dobre.
Dnešnú budovu stanice dokončili v roku 1871. Hlavná stanica v hlavnom meste nám dnes robí hanbu, zahraniční turisti sa po vystúpení chytajú za hlavu a pred pár dňami sme sa dozvedeli, že ani do začiatku majstrovstiev sveta v hokeji nebude stanica vyzerať nijak inak, aj keď nám to kompetentní sľubovali už pred polrokom.
Vyčistia ju, premaľujú, ale aj tak nám urobí rovnakú hanbu ako doteraz. Z veľkej časti pritom komplikácie spôsobuje najmä fakt, že stanica bola od začiatku výrazne poddimenzovaná a kapacitne nestíhala ani zďaleka obsluhovať toľko cestujúcich, koľko sa ňou premlelo. Vymyslená preto bola geniálna myšlienka, ako stanicu odľahčiť.
V roku 1989 sa pri stanici objavila prístavba, ktorá znehodnotila celý historický vzhľad budovy a znehodnocuje ho dodnes. Jej rekonštrukcia mal prebehnúť už pred dlhými rokmi, veď majstrovstvá sveta v hokeji sme organizovali už v roku 2011 a stanicu odvtedy vyzerá prakticky rovnako, ak nerátame parádnu čakáreň za skoro 1 milión eur.
Na druhej strane, ak je realita príliš smutná a deprimujúca, musíme sa občas vrátiť späť do minulosti. Na sociálnych sieťach sa z času na čas objavujú historické fotografie našej krajiny a nadšenci vlakovej dopravy si radi zaspomínajú na to, ako stanica vyzerala pred vznikom prístavby.
Nižšie priložené fotky ju zachytávajú v rôznych historických obdobiach. Jedna z fotiek stanicu zaznamenáva ešte v roku 1890, keď vtedajšia nová budova oslavovala len svoje 12. narodeniny, zatiaľ čo tie novšie momentky pochádzajú z 50. či 70. rokov minulého storočia.
Zaujímavosťou, na ktorú upozornila stránka História dopravy a industriálu, je fakt, že v roku 1970 už ľudia poznali stanicu ako „hlavnú stanicu“, ale na jej priečelí by si aj tak stále našiel nápis Bratislava hl. n. symbolizujúce nádražie.
Budovu samotnú skrášľovalo od roku 1939 umelecké dielo „Okrídlené koleso“ od sochárky Heleny Mandičovej-Šinýlyovej, ktoré vyznievalo honosne, ale dnes by si ho ledva zachytil cez vizuálny smog pred vstupom do budovy.
