A aby toho nebolo málo. Slovensko možno bude v Európe reprezentovať Kristína, Tublatanka a Robo Grigorov.
Slovensku sa v poslednej dobe v reprezentatívnych anketách veľmi nedarí. Už teraz vieme, že nás v nasledujúcich zopár mesiacoch bude obťažovať televízny formát Najväčší Slovák, v rámci ktorého budeme hľadať osobu s najzásadnejším vplyvom na našu krajinu za celú históriu existencie.
A to aj napriek tomu, že už teraz vieme, že ide o absolútny prepadák za 700-tisíc eur po všetkých stránkach vrátane tej organizačnej aj realizačnej.
Aby toho nebolo málo, aktuálne sa Slovensko dozvedá o ďalšom hlasovaní, v ktorom si tentokrát máme vybrať skladby domácej produkcie. Tie by mali byť zaradené do Spevníka Európskej únie s cieľom „priniesť národné hudobné poklady národov v Európskej únii a byť najlepšou priamou cestou k spoznávaniu sa navzájom“. Teda aspoň to tvrdí zakladateľ Jepp Marsling.
Slováci však neostali svojej povesti nič dlžní a do nominácie si vybrali bangre, ktoré sa jednoducho nedajú nekomentovať. Dnes sa teda v krátkosti pozrieme, na to, čo si vlastne v jednotlivých kategóriách zvolili, no v prvom rade platí, že za jednotlivé nominácie máš stále možnosť hlasovať aj ty.
A čo je najdôležitejšie, môžeš tiež hlasovať za skladby podľa tvojho výberu. Môžeš sa tak napríklad zaslúžiť o to, aby sme v spevníku za Slovensko nemali hymnu fašistického štátu alebo interpretov, ktorých verejnosť právom nepovažuje za verejnú hrdosť. Poďme ale pekne od začiatku.
Čo je Spevník EÚ?
Spevník Európskej únie vznikol v roku 2015 a postupne sa do neho pridávajú všetky štáty, pričom ich je aktuálne 16. Doterajší výber si môžeš pozrieť na tejto stránke. Cieľom je, ako už asi tušíš, prepojiť krajiny okrem ekonomickej stránky aj po tej kultúrnej. Mali by sme sa tak o niečo lepšie spoznať, a tak sa asi zhodneme, že na tomto výbere naozaj záleží. Predsa len, určite sa chceme prezentovať ako vyspelý národ, čo by mala v konečnom dôsledku reflektovať aj umelecká tvorba.
Povolaní na výber by mali byť hlavne kvalifikovaní učitelia a študenti, ktorých úlohou má byť zostavenie nominácií v šiestich kategóriách, kde vyberali 6-8 piesní. Konkrétne ide o skladby o láske, viere, slobode, prírode a tematické folklórne a detské skladby.
Na Slovensku prebieha hlasovanie od 21. decembra do 21. januára a prvý výber piesní robili pedagógovia a študenti Vysokej školy muzických umení spoločne s vybranými zborovými spevákmi z Bratislava Music Agency a učitelia hudby z Asociácie učiteľov hudby Slovenska.
Hlavnou editorkou Spevníka EÚ je Eva Čunderlíková, ktorá pre portál SME prezradila, akým spôsobom selekcia nominácií prebiehala: "Terajší výber zohľadňuje niekoľko kritérií - počet opakovaných nominácií, žánrová pestrosť v rámci kategórie, výrazná zapamätateľná melódia, ktorá nie je primárne viazaná na interpreta a aranžmán."
Čo sme si zvolili?
Snáď už teda máš prehľad o čo konkrétne ide, kto za anketou stojí a aký je jej primárny cieľ. Pravdepodobne ti už napadli aj konkrétne skladby, ktoré by asi vo výbere chýbať nemali, no poďme sa najskôr pozrieť na to, čo si zvolili ľudia považovaní za kompetentných v tomto obore.
Samozrejme, aj my veľakrát tvrdíme, že hudba je veľmi subjektívnou záležitosťou a každému sa môže páčiť niečo iné, no vybrať do kategórie Sloboda a mier hymnu fašistického slovenského štátu je minimálne diskutabilné, ak nie dokonca aj ironické. Vo svojich článok riešili túto problematiku aj denníky SME a Denník N.
Skladba od evanjelického kňaza Samuela Tomášika vznikla v 19. storočí a pôvodne mala demonštrovať, že Slovákom nikto nemôže vziať ich jazyk. Dopadlo to však tak, že vojnová Slovenská republika pieseň použila ako hymnu viac ako sto rokov neskôr. „Pieseň nemôže za to, keď je zneužitá. Výber je aj na ľuďoch,“ tvrdí pre Denník N Čunderlíková.
Je treba sa v tomto prípade zamyslieť nad tým, že v rámci ankety nie je možné vysvetľovať okolnosti vzniku skladieb a tento výber by mohol byť zahraničným publikom pochopený rôznymi spôsobmi. Platí, že ak máš s nomináciou problém, môžeš hlasovať za akúkoľvek inú skladbu v tejto kategórii.
Slovákov do veľkej miery zaskočili aj ďalšie nominácie a verejne ich kritizujú odborníci. Hudobný dramaturg Daniel Baláž a etnomuzikologička Jana Ambrózová sa dokonca zhodli na tom, že je výber prvoplánový a uvažuje primárne notoricky známe skladby, ktorým my v Refresheri hovoríme samohrajky.
Chytľavá melódia a ľahko zapamätateľný text totiž zďaleka nie sú najdôležitejšími a svoje o tom vie aj žáner, ktorému sa na webe venujeme primárne. Jednoducho povedané, komerčné „rádiovky“ aj podľa odborníkov vytlačili skutočné kultúrno-hudobné bohatstvo našej krajiny.
Či už je to Voda, čo ma drží nad vodou od Elánu, Horehronie od Kristíny alebo akýkoľvek počin Roba Grigorova, aj Tublatanky, platí, že si síce svoju pozornosť asi zaslúžia, no prezentovať ich ako to najlepšie asi nemusí byť relevantné. Opäť však platí, že máme moc vybrať si v hlasovaní.
Otázne sú tiež tradičné ľudové piesne, čo si dovolila spochybniť aj Ambrózová slovami pre Denník N: „Vo folklórnom prostredí totiž tento výber ako reprezentatívny, dovolím si tvrdiť, vonkoncom nezarezonuje.“
Žalostný záujem Slovákov
Jasné, každý máme svoje problémy a primárne venujeme čas tomu, čo si ho naozaj zaslúži. Keď sme sa už však dostali do tejto situácie a Slováci v diskusiách verejne vyjadrujú znepokojenie s netradičnou hudobnou anketou, pokojne s tým môžeme niečo spraviť. Žiaľ, záujem obyvateľov našej krajiny je minimálny a podľa dostupných zdrojov sa za posledné približne 3 týždne sa zatiaľ rozhoduje len na základe niečo viac ako 1300 hlasov.
Ak si teda podobne ako odborníci a časť verejnosti myslíš, že aktuálny výber nie je adekvátny tomu, čo hudobníci v našej krajine za celú históriu vyprodukovali, na oficiálnej stránke pokojne zahlasuj za pieseň podľa tvojho výberu.
Cieľom predsa nie je len pochváliť sa kvalitou ľudových skladieb a popovej hudby z minulého storočia, ale zároveň budovať vzťah k európskej identite. Do komentárov nám nezabudni napísať, ktoré skladby ti vadia najviac a aké by si navrhol v rámci jednotlivých kategórií.
