Síce nás čaká ešte 10 oficiálnych večerov, no mnohí už teraz tušia, že ide o vyhodené peniaze. Šou však v skutočnosti ukázala viac, ako sme pôvodne očakávali.
Všetko sa to začalo ešte v druhej polovici roka 2018, kedy sme prvýkrát zaregistrovali televízne upútavky venované novej šou, resp. lepšie povedané ankete, ktorá dostala príznačný názov Najväčší Slovák a v skutočnosti ako formát pochádza z BBC.
Keďže podobný koncept už úspešne prebehol v 24 štátoch naprieč celým svetom, očakávali sme, že pôjde o atraktívnu záležitosť z dielne verejnoprávnej televízie, ktorá sa bude chcieť predviesť a pozdvihne povedomie Slovákov o našej krajine. Mýlili sme sa však a všetko v konečnom dôsledku nasvedčuje tomu, že sme svedkami prepadáku, ktorý nás všetkých naviac stál 700-tisíc. K tomu sa ale ešte dostaneme.
Túto tému už pred nami rozobral napríklad portál omediach.sk, ale aj napriek tomu by sme radi poskytli náš pohľad, vyjadrili súhlas a myšlienku rozšírili medzi mladých ľudí. A v neposlednom rade by sme tiež dali kompetentným radi najavo, že televízia nie je mŕtvy formát, len oni nevedia, ako na to. Alebo si len možno plnia iné vlastné ciele.
Odsúdený vojnový zločinec Tiso
Ľudia sa o anketu v skutočnosti začali zaujímať až vtedy, keď RTVS zaradila do vysielania spot o Jozefovi Tisovi. O tom sme už písali v čase, keď išlo o aktuálnu tému. Prípadom sa dokonca začala zaoberať Národná kriminálna agentúra a vzbúrili sa aj operátori, ktorí sprostredkovali hlasovanie prostredníctvom SMS.
Telekom aj Orange vo svojich vyjadreniach dali veľmi jasne najavo, že pravidlá súťaže budú upravené tak, aby nebolo možné hlasovať za právoplatne odsúdených vojnových zločincov. Veľmi priamym spôsobom tak vylúčili práve Jozefa Tisa – prezidenta prvej Slovenskej republiky, ktorý nastolil totalitný režim, rasové zákonodarstvo a podieľal sa na prenasledovaní a následnej deportácii Židov.
Na svedomí má aj boje po boku nacistického Nemecka, potláčanie SNP a rozbitie Československa. Za všetky tieto zločiny proti ľudskosti bol nakoniec aj popravený. To však pre verejnoprávnu televíziu nebola prekážka. Alebo možno jediný (aj keď nedomyslený) ťah PR oddelenia?
Naozaj bol ten večer gala?
Ak si náhodou nemal možnosť večerný program 1. januára na RTVS vidieť, prišiel si vlastne len o randomizovanú dávku bizarností. Produkčne odfláknutú záležitosť za približne 100-tisíc eur už veľmi podrobne rozobrala Miroslava Kernová v tomto blogu, a tak len v krátkosti zhrnieme, prečo už mladí ľudia jednoducho odmietajú tráviť čas pri televízii. Obzvlášť v čase, ktorý nazývajú primetime.
Kvality Adely Vinczeovej síce nikto nepopiera, platí však, že v poslednej dekáde je jednoducho všade a aspoň na Nový rok by si možno divák chcel od tej typickej televíznej klišé šou oddýchnuť. Nepodarilo sa, no v tomto momente sme ešte nevedeli, čo príde. A to sme prehliadali aj horší výkon, na ktorom bolo vidieť absenciu nadšenia a mierne vyčerpanie.
Na pódiu sa postupne vystriedali známe osobnosti, ich selekciu si v skutočnosti nevieme vysvetliť. Jozef Ráž suploval sociológa a psychológa, avšak všetkých suverénne najviac rozrušila prítomnosť Juraja Jakubiska. Po tom, čo na odovzdávaní cien OTO kritizoval demonštrácie proti aktuálnej vláde, dostal priestor opäť a už tradične nesklamal. Najväčší Slovák je podľa neho vlastne on sám a priestor využil len na to, aby si urobil PR.
Zvýhodňovanie, ovplyvňovanie
Ešte na chvíľu sa vráťme k samotnému galavečeru. Počas neho totiž prebehlo aj predstavovanie profilov slovenských politikov, kde sa však nedal prehliadnuť dvojitý meter, čo si všimla aj Miroslava Kernová v spomínanom blogu. Napríklad Mečiar alebo Dzurinda sa dočkali aj negatívnych záberov, zatiaľ čo Fico alebo Danko aj napriek početným a dokonca aj veľmi aktuálnym prešľapom nie. Ty však už ale tušíš, prečo.
O akomsi zvýhodňovaní, lepšie povedané ovplyvňovaní, by sme sa však mohli baviť v prípade samotných upútavok. Tie sa ušli len zopár osobám histórie a aj keď mala televízia očividne obrovský rozpočet pre použitie viacerých kanálov vrátane internetu, s anketou Najväčší Slovák sme si okrem zbabraného pokusu spájali len Husáka, Hviezdoslava, Jánošíka, Dubčeka a Štefánika.
4 z 5 týchto osobností sa dostali do finálového výberu a otázkou ostáva, či je všetko s kostolným poriadkom, alebo televízia jednoducho ľuďom vsugerovala, že by si mali vyberať práve z týchto osobností. To však nie je ani zďaleka všetko.
Vedeli vôbec Slováci, čo sa bude diať a poznali pravidlá?
Pravdepodobne ani netušili. Nikto poriadne nevedel, ako vlastne hlasovanie prebieha, dôkazom čoho je skutočnosť, že o poradí stovky známych žijúcich aj zosnulých osobností histórie rozhodovalo len 24-tisíc ľudí. V preklade to teda znamená, že o niektorých umiestneniach mohli rozhodnúť dokonca len desiatky hlasov a vylepšili tak postavenie danej osoby. Napríklad stále aktívnych politikov.
Cena SMS bola 1 €, takže za časť platu by sa hociktorý z nich mohol prebojovať dostatočne vysoko, aby sa o ňom písalo. V oficiálnych pravidlách sútaže je uvedené, že z jedného čísla je možné hlasovať viackrát, čo na objektivite taktiež nepridáva. Sporná je aj nominácia Cyrila a Metoda, keď je jasne uvedené následovné: „V jednej zaslanej SMS môže byť uvedené len jedno meno nominovanej osobnosti, v opačnom prípade sa na SMS nebude prihliadať.“
V základných pravidlách dokonca nie je napísané ani to, dokedy je možné hlasovať a musíš si teda preštudovať akúsi nominačnú a hlasovaciu fázu, čo ľudí, pochopiteľne odrádza. Ak máš však zopár desiatok minút nazvyš, pokojne si môžeš preštudovať štatút hlasovania.
Mašina na peniaze
Ešte stále nekončíme, aj keď by sme už možno chceli. Nedá sa nám nepozastaviť pri samotnej cene tohto projektu. 700-tisíc eur sa určite dá použiť aj oveľa lepšie, ako glorifikovaním aktívnych politikov, športovcov, podnikateľov či umelcov. Dokonca predpokladáme, že drvivá väčšina o to vôbec nestojí. A keď chcela televízia RTVS vzdať poctu tým, ktorí si ju zaslúžia, určite nepotrebovali ani pomoc tisícok ľudí. Stačil by ich vlastný bohatý archív a zdravý úsudok.
RTVS je verejnoprávna televízia, ktorú si platíme my sami z našich daní a naozaj sa nechceme pozerať na to, ako za nich Juraj Jakubisko popiera všetky črty zdravého rozumu pred celým Slovenskom na pôde Slovenského národného divadla.
Je zaujímavé, že žiadne z týchto peňazí nešli do online kampane, dôkazom čoho je počet fanúšikov na oficiálnych profiloch ankety. Pritom správna komunikácia prostredníctvom Instagramu by mohla výrazne navýšiť záujem napríklad aj mladých ľudí.
Otázkou teda ostáva, či je stále Najväčší Slovák o tom, aby sme si uctili osobnosti histórie (a pokojne aj súčasnosti) alebo len nevhodný spôsob, akým spojiť národ proti riaditeľovi, programovému riaditeľovi a režisérovi formátu odkúpeného zo zahraničia.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Môže za to školský systém a to, čo sa učíme v škole?
Na záver by sme sa ešte chceli v krátkosti vyjadriť k samotným výsledkom. Môžeme byť, samozrejme, radi, že to dopadlo takto a medzi tých najlepších sa neprebojovali niektorí z vyšších miest. A zároveň nás teší medializácia Tisa ako odsúdeného vojnového zločinca, k čomu sa však dlhodobo vyjadrujú jeho zástancovia na sociálnych sieťach. Platí, že sú to zároveň tí istí, ktorí majú na profilovke dvojkríž na zelenom podklade a nevedia správne napísať i/y ani s/z.
Na druhej strane, je na mieste zamyslieť sa nad tým, prečo sa na 15. miesto dostal Vladimír Mečiar a prečo slovenskí športovci predbiehajú aj tých, ktorí našu krajinu naozaj posúvali naozaj vpred v ťažkých časoch.
Platí, že umiestnenie Sagana v TOP 10 je pochopiteľné a vieme sa s nim do istej miery stotožniť, keďže dlhodobo reprezentuje Slovensko poctivými výkonmi, no našlo by sa aj veľa nevysvetliteľných anomálii, vrátane zaradenia Mariky Gombitovej.
Platí však, že na základe všetkého spomenutého vyššie sa asi ani nemôžeme čudovať a platí, že tento absolútne irelevantný program za stovky tisíc eur by bol oveľa lepší, keby nikdy nevznikol. Kompletnú stovku nájdeš na stránke omediach.sk, a určite nám nezabudni v diskusii napísať svoj názor.
