Bird Box videli desiatky miliónov divákov, no máloktorý z nich bol asi úplne nadšený.
Netflix nemá vo zvyku oznamovať svoje filmy dlhé mesiace dopredu. Nevieme, čo si pre nás pripraví a čo je už za rohom. Z ničoho nič sa hovorí o filmoch od renomovaných režisérov a sem-tam vykukne aj zaujímavý či niečím výnimočný projekt. Jedným takým sa javil byť aj Bird Box v hlavnej úlohe so Sandrou Bullock.
Ťažko povedať, či počinu pomohla alebo uškodila existencia A Quiet Place. V mojom prípade to pohľad na film asi nijako nezmenilo, keďže sa len drží podobného konceptu. Je ním zmyslový hendikep.
Zatiaľ čo v Hush nemohla hlavná hrdinka rozprávať kvôli chorobe, v takom A Quiet Place nesmeli ľudia vydať ani hlásky, inak zomreli. V Bird Box zase nesmú ľudia otvoriť oči v nezabezpečenom priestore, inak si ich nájde neznáma entita, ktorá ich donúti spáchať samovraždu.
A to je asi tak všetko, čo potrebuješ vedieť. Hlavne sa ale nezameraj na trailer, ktorý jemne zavádza. Film drží svoje postavy častokrát ďaleko od nebezpečenstva a v prvej polovici sa ich snaží posúvať v pohodlí bezpečného domova. Pri sledovaní som sa nemohol ubrániť pocitu, že potenciál samovrážd a styku s entitami/ľuďmi nimi ovplyvnenými nebol dostatočne využitý.
Taktiež mi veľmi nesadli postavy, kedy to zachraňoval hlavne skvelý Trevante Rhodes (Moonlight, Predator) a tradične vynikajúci John Malkovich. Herci si svoju prácu odviedli dobre, a to vrátane Bullock, no s väčšinou z nich som sa jednoducho nedokázal stotožniť. Toto však bude pôsobiť na každého odlišne, takže to ani ako veľkú výčitku brať nemôžeš.
Tie sa začali kopiť až v druhej polovici, kedy scenár začal upadať a pomáhal si v istých scénach neférovými spôsobmi. Nejde veľmi ani tak o nelogické správanie postáv, ako skôr o vyumelkované, nasilu vytvorené podmienky a scény vytvárajúce umelé napätie.
Skvelá dánska režisérka Susanne Bier mi tentoraz predviedla, že nedokázala pracovať s prirodzenými motívmi. Množstvo divákov to vôbec nemusí vnímať, no mňa to dosť vyhadzovalo z inak príjemného sledovania.
Dej bol po úvode značne predvídateľný, došlo aj na niekoľko málo klišé scén, no v tomto prípade mi to nijako nekazilo zážitok. Po dlhšom čase mi ale trochu vadili detskí herci, ktorým som to vôbec nežral a miestami mi pripadali, akoby nevedeli, kde sú a čo tam vlastne robia.
Zo soundtracku si už nepamätám vôbec nič a snímka mi už zdatne vyfučala z hlavy. Koniec bol príliš rozprávkový a film sa snažil hrať na city až príliš okato, čo na mňa vôbec nefungovalo. Kamarátka si vedľa mňa utierala slzy, ja som gúľal očami nad lacným spôsobom, akým to tvorcovia chceli docieliť.
Vo výsledku bude teda veľa záležať na tom, akým divákom vlastne si. Mňa Bier a Netflix nedostali, a tak udeľujem číselné hodnotenie šesť a pol boda z desiatich. S privretými očami by som mohol ísť aj na sedem z desať, takže si nejaký pol bodík môžeš hravo pripočítať.
Bird Box je kvalitná jednohubka, pri ktorej sa nebudeš nudiť a nájdeš si pár pekných motívov či scén. Niekto môže film vnímať aj z metaforického hľadiska, iný si len môže užiť A Quiet Place v paralelnom vesmíre. Akurát, že je tu všetko minimálne o triedu slabšie. A ja preto môžem dielo Johna Krasinskiho doceniť ešte viac. Zhliadnutím Bird Box ale rozhodne chybu neurobíš. Akurát nečakaj, že urobí dieru do žánru... alebo akúkoľvek inú dieru.
