Železničná spoločnosť Slovensko má čo doháňať.
Človek bez zdravotného znevýhodnenia si ani len nedokáže predstaviť, aké zložité je byť pripútaný na invalidný vozík na Slovensku. Aj keď by si v roku 2018 od štátnych inštitúcií očakával, že budú môcť bez problémov pomôcť aj zdravotne znevýhodneným ľuďom, ide skôr o nereálny sen. Vozičkári pritom nemajú problémy len so záležitosťami ako schody bez potrebnej plošiny, kam sa nevedia dostať.
Ako po spoločnej komunikácii so stránkou Denník vozičkára upozornilo Zomri, naša železničná spoločnosť zrejme považuje invalidov za poštové balíky či dobytok. Ak chce vozičkár cestovať vlakom, vždy sa musí približne 24 hodín dopredu informovať, mailom, telefonicky alebo osobne, či bude ZSSK schopná zabezpečiť jeho prepravu.
V poslednej dobe však vozičkárom železničiari odosielajú takmer výlučne negatívne odpovede, v ktorých argumentujú so slovami, že v konkrétnom vlaku nevedia zabezpečiť zdvíhaciu plošinu, a tak sa len ospravedlňujú. Mobilita vozičkárov je preto značne obmedzená.
Jedna žena však nutne vlakom potrebovala cestovať a keď ju ZSSK odmietlo, začala sa sťažovať, že všetko nahlási televíziám. Železnice ju preto umiestnili do vagóna, v ktorom je preprava ľudí zakázaná, okná sú zamrežované a k dispozícii nie je ani toaleta. Vo vozni sa nekúrilo, takže v ňom bolo chladno, a jej asistent ju štyri hodiny držal, aby cestu zvládla v zdraví.
Ak ťa bude nabudúce niekto presviedčať, že Slovensko je krajina, kde imobilní obyvatelia nemajú výraznejšie problémy v každodennom fungovaní, rovno ho môžeš vysmiať. A to si ani nevieme predstaviť, koľko komplikácií zažívajú mimo cestovania vlakom.
