Duševné choroby sa netýkajú len dospelých, ale veľké percento tvoria aj mladiství.
Svetová federácia duševného zdravia (WFMH) v roku 1991 vyhlásila 10. október za Svetový deň duševného zdravia. Cieľom dnešného dňa je pripomenúť si, že duševné choroby nie sú o nič menej závažnejším problémom ako choroby telesné.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dnešným dňom zverejnila publikáciu, v ktorej upozorňuje, že problémy s duševným zdravím môžu nastať už v mladosti. S dospievaním prichádza zábava a vzrušenie z budúcnosti, ale taktiež aj stres.
Faktory stresu
Mladí ľudia menia školy, opúšťajú domovy, začínajú študovať na univerzitách a dostávajú sa do styku s novou prácou. Ako príklad stresujúcich faktorov spájajúcich sa s 21. storočím WHO spomína neustále využívanie on-line technológií, ktoré síce prinášajú mnohé výhody, ale zároveň aj negatíva a tlak na jednotlivca. Možnosť pripojenia vo dne i v noci neraz v človeku vytvára negatívne pocity.
Ohrozenejšie prípady tvoria mladí ľudia žijúci v oblastiach plných prírodných katastrôf či vojnových konfliktov. Podobná psychická záťaž vedie častokrát k vážnym duševným poruchám. Mnohé z nich však môžu vypuknúť aj v relatívne pokojnom prostredí. Spúšťajúcich faktorov je bohužiaľ naozaj veľa.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kladie veľký dôraz na ľudí v tínedžerskom veku. Polovica všetkých duševných chorôb sa totiž začína už v priebehu 14. roku života. Väčšina prípadov je ale častokrát prehliadaná, čím sa problémy s duševným zdravím jedinca ešte viac stupňujú.
Samovražda je u mladých ľudí druhou najčastejšou príčinou úmrtia
Spoznať prvé príznaky môže byť pre mladého človeka (no aj jeho rodiča) veľmi náročné, a preto je potrebné, aby sa ľudia o poruchy duševného zdravia viac zaujímali a nebrali ich iba ako druhoradú vec, ktorá sa im jednoducho nemôže prihodiť.
V období dospievania sa depresia medzi chorobami radí na tretie miesto a samovražda vo vekovom období 15 až 29 rokov patrí medzi druhú najčastejšiu príčinu úmrtia. Štatistiky sú viac než alarmujúce.
Ďalšie problémy mladistvých sa týkajú požívania alkoholu a nelegálnych drog, ktoré môžu viesť k rizikovému správaniu, ako napríklad k nechránenému sexu či jazde pod vplyvom. Alkohol mimo iného odbúrava serotonín, prezývaný aj ako hormón pohody a šťastia.
Stav opitosti síce človeku požívajúcemu alkohol na krátku dobu množstvo serotonínu zvýši, no neskôr ho o serotonín zase oberie. Pravidelným pitím teda môže mimo bežnej zlej nálady dochádzať k poruchám spánku či dokonca k depresiám. Rizikovou oblasťou je ale mimo iného aj poruchové stravovanie, ktoré môže byť vyvolané práve psychickým nátlakom.
Duševné choroby sú čoraz viac prijímané a skúmané
Našťastie si problémy duševného zdravia u mladistvých získavajú čoraz väčšiu pozornosť spoločnosti. Týmto spôsobom sa mladým ľudom dostáva kvalitnejšej pomoci, vďaka čomu sa z nich v neskoršom období stávajú lepší pracovníci, rodinní prislúšníci a členovia spoločnosti ako celku.
Pomoc ľuďom trpiacich duševnými chorobami teda pre ľudstvo v konečnom dôsledku neznamená len nezištnú ochranu svoju najbližších, ale taktiež prispenie k vývoju ekonomiky.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dáva veľký zreteľ nielen na všeobecné povedomie a liečbu duševných chorôb, no najmä na prevenciu. Je nutné pozorovať a pochopiť prvotné symptómy, v čom svojim deťom môžu najviac pomôcť ich rodičia a vyučujúci, ale taktiež odborníci spomedzi psychológov a psychiatrov. Nevyhnutné je ale ako inak zapojenie vlád a sektorov sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia.
Slovenské neblahé štatistiky
Za hlavné tri negatíva detskej psychiatrie na Slovensku považuje stránka dusevnezdravie.sk nedostatok ambulantných pedopsychiatrov a pedopsychiatrických ambulancií, malé množstvo pedopsychiatrických lôžok, ale aj absenciu detského psychiatrického stacionára.
Na Slovensku bolo za minulý rok vzhľadom na duševné problémy zaznamenaných 506 samovrážd a pokus o samovraždu vykonalo približne 5 000 ľudí. Až 43,4% samovrážd sa týkalo konfliktných vzťahov v rodine, pričom školské problémy predstavovali 16,3%.
Samovraždy spáchali najmä osoby v rozmedzí 50 až 59 rokov, za nimi nasledovali 40 až 49 roční a nakoniec ročníky 60 až 69. Smrť samovraždou ale bola prítomna aj u najmenších.
„3 samovraždy vykonali deti do 14 rokov, pri všetkých išlo o dievčatá, a 14 mladistvých vo veku 15 – 19 rokov, z toho bolo 13 chlapcov,“ povedal vedúci Národného centra zdravotníckych informácií.
V našich psychiatrických ambulanciách bolo za rok 2017 zaznamenaných až 1 800 277 vyšetrení s konkrétne diagnostikovanou duševnou chorobou. Z toho 43 009 ľudí skončilo nakoniec hospitalizovaných na lôžku.
Za 9 rokov vzrástol na Slovensku počet mladistvých s psychickými poruchami až o 72,1%. Pre všetky doposiaľ spomínané informácie a štatistiky zo sveta i zo Slovenska sa Svetová federácia pre duševné zdravie (WFMH) rozhodla tohtoročný Deň duševného zdravia venovať mladým ľudom, ktorí sa v meniacom svete čoraz viac potýkajú s menej vážnymi i skutočne akútnymi duševnými poruchami.
