Za bojom proti nacistickým okupantom nestáli len muži.
Ambície Adolfa Hitlera doviedli mnohé národy do pekelného obdobia, z ktorého sa svet a najmä Európa otriasa do dnešného dňa.
Vďaka taktike bleskovej vojny nazývanej aj Blitzkrieg sa nacistickému Nemecku behom krátkej doby podarilo obsadiť viaceré okolité štáty, medzi ktoré mimo iného patrilo aj neutrálne Belgicko, Luxembursko a Holandsko.
V poslednej zo spomínaných krajín Benelexu žili aj dve mladé dievčatá – Freddie Oversteegen a jej staršia sestra Truus.
Keď mali dievčatá 14 a 16 rokov, rozhodli sa vstúpiť do holandského protinacistického odboja. Zapojenie dievčat k odboju zo slov mladšej sestry prípomínalo špionážny film.
Nástup proti nacistom
„Muž v klobúku prišiel k nášmu domu a požiadal matku o zvolenie, aby nás mohol prizvať k odboju,“ spomína na danú udalosť Freddie Oversteegen.
Ich matka, ktorá bola veľkou odporkyňou nacistickej ideológie, samozrejme, prianiu muža vyhovela. I keď to na danú dobu nebolo práve obvyklé, jej rodičia boli rozvedení, a preto rozhodnutie podobnej záležitosti pripadlo práve na matku.
Pani Oversteegen dievčatá od malička vychovávala tak, aby pomáhali slabším a chudobnejším. Aj preto spoločne vyrábali bábiky pre deti, ktoré trpeli v španielskej občianskej vojne a pomáhali skrývať Židov a politických disidentov.
Sestry spočiatku vôbec netušili, čo im služba v odboji vlastne prinesie. Mysleli si, že budú súčasťou akejsi tajnej armády. Muž, ktorý ich prizval k odboju, dievčatám rovno prezradil, že budú musieť podstúpiť určitý druh vojenského výcviku. A to vrátane streľby.
Stratégia na vraždenie nepriateľov
Ich úlohou malo byť mimo iného aj zvádzanie nacistov. Tých v dobrej nálade vyviedli z baru do lesa, kde ich miesto potešenia čakala guľka do hlavy.
Freddie a Truus fungovali v rámci odboja ako dvojka. Kým jedna z nich zvádzala (väčšinou to bola staršia Truus), druhá (mladšia sestra Freddie) kontrolovala okolie, aby ich pri nebezpečných akciách nepristihli nacisti či miestni kolaboranti.
Po následnom zavraždení malo nasledovať vhodenie tela do vopred vykopanej jamy a okradnutie daného jedinca o všetky cennosti, doklady, ale aj uniformu.
Cieľom bolo zabránenie prípadnej identifikáci. Freddie Oversteegen v neskoršom období prehlásila, že pozostatky z obetí sa zrejme stále nachádzajú na mieste, kde ich holandský odboj zakopal.
K týmto hrôzu naháňajúcim manipuláciám s mŕtvolami však už nemali mladé dievčatá našťastie prístup. Ich práca bola privedením obete k miestu určenia splnená.
Aktívne ešte pred vstupom do odboja
Podľa výpovede Freddie Oversteegen však dievčatá nemali pocit, že by boli z určitej časti akcie vylúčené. Niečo podobné jednoducho vidieť nepotrebovali.
A koľko nacistov týmto spôsobom vlastne zabili? Na danú otázku nepoznáme odpoveď. Freddie Oversteegen považovala danú záležitosť za súkromnú a myslela si, že také otázky by sa vojakom nemali nikdy pokladať.
