- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Nasledujúce snímky si na Slovensku pozriete bez akýchkoľvek problémov, no iné štáty majú na určité tituly prísnejšie merítka.
Dôvodov, prečo sa štáty rozhodnú vo svojej krajine určité filmy nepremietať, je naozaj obrovské kvantum.
Cenzorom sa nemusí pozdávať zobrazenie extrémnej brutality, množstvo vulgarizmov alebo intenzita sexuálnych scén.
Popravde, niektoré zo zákazov možno vzhľadom na odlišnú kultúru považovať za primerané, no pri iných budete možno krútiť hlavou.
Wonder Woman (2017, r. Patty Jenkins)
Viete si predstaviť, že za zákazom premietania Wonder Woman v libanonských kinách môže stáť sympatická Gal Gadot? Problém tkvie vlastne iba v tom, že Gadot je rodená Izraelka, ktorá navyše slúžila v armáde svojej krajiny.
A podľa starých zákonov Libanonu, ktoré bojkotujú izraelské produkty, ba dokonca nepovoľujú svojim občanom návštevu Izraela, nemala Wonder Woman žiadnu šancu na uvedenie do kín. Podobne sa snímka neobjavila ani v kinách Kataru či Tuniska.
Mad Max (1979, r. George Miller)
Za cenzúrou týkajúcou sa krvavého Mad Maxa už tentokrát nestál pôvod hlavného hereckého predstaviteľa. Dôvod je prostejší. Na rok 1979 bol Max pre Nový Zéland jednoducho príliš brutálny.
V danej dobe navyše táto nádherná krajina, kde sa zrodil filmový Pán Prsteňov, zažívala násilné nepokoje gangov.
Snímke mimo iného na pozitívnom vnímaní určite nepridala ani jedna z drastických filmových scén, kedy bola postavená upálená vo vlastnom aute.
Tá totiž obyvateľom Nového Zélandu nechcene pripomínala vtedajší zbesilý útok členov gangu, ktorí hodili policajta do horiacej dodávky. Mad Max bol azda aj z týchto dôvodov v krajine zakázaný až do roku 1983.
Kingsman: The Golden Circle (2017, r. Matthew Vaughn)
Druhá časť Kingsman narazila na odpor kambodžskej vlády. Film podľa ich názoru vykresľuje krajinu ako sídlo zloduchov, a preto bol v Kambodži zakázaný.
Zábery zo snímky navyše poukazujú na miesto blízke ich známemu chrámu Ta Prohm, ktorý má byť v The Golden Circle dehonestujúco zobrazený ako miesto na výrobu omamných látok a kruté zabíjanie ľudí.
Podobná vec však môže uraziť akúkoľvek krajinu, a keby sa všetky vlády jednotlivých štátov zachovali rovnako, museli by zo Zeme pochádzať len kladné postavy a všetci takzvaní záporaci by boli napríklad z Marsu.
The Wolf of Wall Street (2013, r. Martin Scorsese)
Zákaz Wonder Woman či Kingsman nebol z pohľadu našej kultúry úplne na mieste, no pri kontroverznom Vlkovi z Wall Street sa azda nemôžu čudovať ani Slováci.
So Scorseseho lahôdkou sme sa v našich kinách samozrejme stretli, no mnohé krajiny nemali rovnaké šťastie.
Za množstvo vulgarizmov, explicitných sexuálnych scén a záberov na užívanie drog si Vlk vyslúžil zákaz v Nepále a Malajzii, pričom zostrihanej verzie sa dočkala India, Spojené arabské emiráty a Libanon.
Borat (2006, r. Larry Charles)
Borat Sagdijev (Sacha Baron Cohen) sa vydáva na cestu do USA, kde pred očami Američanov spraví svojmu rodnému Kazachstanu poriadnu hanbu.
Prekvapí vás, že snímka, ktorá si bez akejkoľvek hanby strieľa z Kazachstanu a jeho obyvateľov, bola v ich krajine zakázaná? Pravdepodobne nie.
Ku Kazachstanu sa neskôr pridalo aj veľké Rusko, ktoré film odmietlo v kinách premietať z dôvodu, že snímka môže uraziť niektorých veriacich či národne cítiacich ľudí.
Nálepku so zákazom obdržal Borat aj vo všetkých arabských krajinách s výnimkou Libanonu a Spojených arabských emirátov. Aj tam sa ale dočkal veľmi prísnej cenzúry.
Fifty Shades of Grey (2015, r. Sam Taylor-Johnson)
Erotické Fifty Shades of Grey si malo svoju premiéru v Malajzii odbiť 12. februára (únor) 2015. Snímka ale nakoniec nedostala povolenie na premietanie v kinách.
Rada, ktorá sa stará o cenzúru v krajine, považovala snímku za neprirodzenú a sadistickú. Taktiež o nej prehlásila, že je "viac pornom než filmom".
S podobným postojom na kontroverzný film Fifty Shades of Grey vyrukovala aj Indonézia, Nigéria, Keňa, Spojené arabské emiráty, Kambodža či Papua-Nová Guinea. Vo všetkých spomínaných krajinách dostala snímka stopku.
Da Vinciho kód (2006, r. Ron Howard)
Tak ako sa kontroverzii nevyhla kniha, nebolo výnimkou ani filmové spracovanie s Tomom Hanksom. Množstvo krajín považovalo tematiku Da Vinciho kódu za bohorúhanie, a preto film bez dlhého váhania zakázali.
Medzi štáty, u ktorých sa Da Vinciho kód ocitol v takejto nepriazni, počítame Sýriu, Egypt, Bielorusko, Jordánsko, Libanon, Irán, Pakistan a iné.
V ďalšom množstve štátov, u ktorých nedošlo k priamemu zákazu, si vyslúžila snímka extrémne prísne hodnotenie prístupnosti.
Filipínska organizácia s názvom The Philippine Alliance Against Pornography dokonca pri snahe o stiahnutie filmu z kín požiadala o pomoc bývalého pápeža Benedikta XVI.
Vláda ale bola názoru, že finálne rozhodnutie by mala v danej veci vysloviť ich ratingová organizácia. Da Vinciho kód sa teda nakoniec do kín dostal, no nebol prístupný divákom pod 18 rokov.
Saló, or the 120 Days of Sodom (1975, r. Pier Paolo Pasolini)
Filmoví nadšenci vedia, že Saló alebo 120 dní sodomy býva častokrát označovaný ako jeden z najkontroverznejších filmov kinematografie. Patrí medzi tie snímky, ktoré nie všetci videli, ale väčšina o nich počula.
Príbeh točiaci sa okolo uväznenia, znásilňovania a vraždenia bezbranných dievčat a chlapcov nie je určite vhodný pre slabšie povahy.
Vychutnať si sledovanie podobnej zvrátenosti dokážu asi iba výslovní fajnšmekri, no a zvyšní diváci si Saló pozrú azda len kvôli jeho povesti.
Hneď po vydaní filmu v roku 1975 bola snímka zakázaná v Spojenom kráľovstve, na Novom Zélande a do roku 2010 aj v Austrálii. Následne dostal v Austrálii Saló nálepku prístupnosti od osemnástich rokov.
Antikrist (2009, r. Lars von Trier)
Názory na režiséra menom Lars Von Trier sú naozaj rozporuplné. Ide o muža, ktorému za jeho výroky o Hitlerovi zakázali na sedem dlhých rokov vstúpiť na pôdu svetoznámeho filmového festivalu v Cannes.
Polemika sa však netýka len jeho osobnosti, ale aj autorovej tvorby. Tá býva plná ľudského utrpenia a neskrývanej sexuality. Preto si aj Antichrist vyslúžilo veľmi prísne ratingy.
Vo Francúzsku bol film v kinách i v televízii dlhú dobu prístupný mladistvým nad 16 rokov, proti čomu bojkotovala skupiny katolíkov, ktorých snaha sa v roku 2016 odzrkadlila v rozhodnutí súdu.
Ten svojím verdiktom potvrdil, že pokým sa nerozhodne o novej vekovej hranici prístupnosti, film bude stiahnutý zo všetkých dostupných médií.
Hostel (2005, r. Eli Roth)
Niektorí z vás si určite spomenú na rok 2005, kedy sa do sveta dostal horor od Eliho Rotha menom Hostel. Tarantinov priateľ Roth snímku natáčal v Česku (štúdium Barrandov), no dej filmu sa mal údajne odohrávať na Slovensku.
Tunajší obyvatelia boli v príbehu vykreslení ako chudobní a nekultúrni jedinci a naša krajina predstavovala miesto plné zločinu (možno vám napadne, že nemal od pravdy vlastne tak ďaleko).
Roth častokrát argumentoval, že napriek hororovej sérii Texaský masaker motorovou pílou si ľudia o Texase nemyslia nič zlé a krajinu naďalej navštevujú.
Aj keď by Hostel mohol najviac uraziť Čechov a Slovákov, paradoxom je, že nakoniec bol prvý diel z kín stiahnutý iba v susednej Ukrajine.
Cenzúra v kinematografii je rozhodne potrebná. Bolo by viac než nevhodné, aby sa brutálne a deťom neprístupné filmy typu Hostel či Saló dostali k mladším ročníkom, ktoré na podobné extrémy majú čas.
Určite ste ale aj medzi našou desiatkou našli prípad, kedy vás zákaz relatívne neškodnej snímky celkom šokoval. Ktorá voľba cenzorov bola podľa vás najmenej prijateľná?
