Marko Urbanec nám rozpovedal o celej myšlienke haly v Senci, budúcich plánoch, ale aj o ťažkých začiatkoch.
Marko Urbanec je jeden zo zakladateľov Big Street Project v Senci. On a jeho dvaja kamaráti, Patrik Horváth a Palo Mocák, už od detstva milujú šport a cítia potrebu pestovať aktívny pohyb aj u detí. Práve preto otvorili prvú parkourovú telocvičňu na Slovensku a o celej myšlienke, budúcich plánoch, ale aj o ťažkých začiatkoch nám rozpovedal už samotný Marko.
Ahoj, mohol by si sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť?
Ahoj, volám sa Marko, som zo Senca a odmalička sa venujem rôznym športovým disciplínam, momentálne sa zameriavam na parkouru a freerunningu.
Ako si spomenul, venuješ sa parkouru, čo ťa k tomu priviedlo?
Myslím si, že väčšina ľudí sa k tomu dostala cez internet a youtube videa. V Senci sme spolu s kamošmi, Patrikom Horvathom a Palom Mocakom, našli miesto kde sme sa učili prvé skoky podla tutorialov. Keď sme sa naučili základné skoky, začali sme navštevovať open gym v pohybovej akademií v Bratislave.
Môj prvý backflip, a zároveň prvý skok, som skočil v mojich 19 rokoch. Na začiatku to bola veľká drina, boli sme viackrát zranení, no boli sme na to tak namotaní, že sme si kúpili vlastnú trampolínu, postavili ju na záhradu a skákali celé dni.
Bolo to obdobie, kedy sa v Bratislave otvorilo zábavno-trampolinové centrum a ja som nezaváhal, začal som tam pracovať a pracujem tam doteraz. Popri tom som si spravil kurz trénera športovej gymnastiky a fitness silového trojboja. Neskôr som dostal príležitosť viesť detskú gymnastickú prípravku v X-bionic sphere v Šamoríne.
S kamarátmi ste rozbehli Big Street Project. Môžeš nám o ňom niečo povedať?
Tento projekt vznikol pretože sme si uvedomili, že deckám chýba pohyb. Spolu s Patrikom sme organizovali krúžky na základných školách. Tieto tréningy prebiehali viac menej dva roky a počas toho obdobia sme hľadali priestor a financie na vlastnú telocvicňu v Senci. Naše obzory sme rozšírili na detičky v škôlkach a pribudla k nám posila, Tomi Huszar.
Big Street Project streetpark bol stále v plienkach, keďže bolo náročné nájsť vyhovujúci priestor. V jeden deň, ako blesk z jasného neba, nám padol do rúk vhodný priestor a my sme sa hneď chopili príležitosti. Spustili sme crowdfounding-ovú kampaň, ktorá mala osloviť širokú verejnosť.
Práve vďaka kampani si nás všimol aj jeden zo spoluzakladateľov Crossfit Senec, no taktiež sme dostali dotáciu z BSK. S prívalom práce sa náš tím rozrástol o ďalšieho člena, Zuzku Mojžišíkovú, ktorá nám doteraz pomáha, nie len ako trénerka, ale aj ako manažérka.
Vďaka týmto ľuďom, ktorí v nás verili sa nám podarilo vytvoriť domov pre parkourovú komunitu a prvú parkourovú telocvičňu na Slovensku, v januári 2018.
Váš projekt je mimoriadne úspešný, narazili ste však aj na nejaké komplikácie?
Bohužiaľ, nikdy nejde všetko tak, ako si človek predstavuje. Komplikácie prišli, no neboli až také zlé, že by sme museli s projektom nadobro skončiť. Pri rekonštrukcií priestoru nám nespravili všetko podla nákresu, no ďalšie postupy sme museli dolaďovať za pochodu.
Tým sa celkový čas práce predĺžil a otvorili sme až o pár mesiacov neskôr.
Všetko však dopadlo dobre, nebol by to parkour ak by nás nečakali prekážky, ktoré treba prekonať.
Napriek prekážkam sa vám podarilo otvoriť, ako teda vyzerá bežný deň v Big Street Project?
Okrem toho, že makáme na správnom chode firmy, sme aj atléti, čo makajú na sebe. Bežný deň v Big Street Project telocvični začína ranným tréningom trénerov.
Každý z nás ma svoj osobitný tréningový plán, no spoločne sa motivujeme. Niektoré doobedia strávime v škôlkach s detičkami, ktoré nás vždy nakopnú do nového dňa. Po obede začínajú tréningy mladších a deň zavŕšime tréningom najstarších. Tréningy končíme okolo 21:30, nakoniec už len upraceme. Počas prestávok riešime plno akcii, merchu a iných noviniek.
