Hlavným mestom je iba 20 rokov, no svoju krajinu reprezentuje skutočne na úrovni.
Akonáhle sa niekde objaví Kazachstan, väčšina ľudí si predstaví chudobnú zaostalú krajinu niekde v strede Ázie. A samozrejme Borata. Hlavné mesto tejto stepnej krajiny vám však isto vyrazí dych. Viaceré európske metropoly by mohli hlavnému mestu Kazachstanu závidieť jeho veľkoleposť, jedinečný architektonický štýl a modernu, ktorá z mesta uprostred ničoho priam vyžaruje. Kedysi malá provinčná usadlosť sa len v priebehu pár rokov zmenila na jednu z najmodernejších metropol centrálnej Ázie. Nie nadarmo je niekedy porovnávaná aj s Dubajom.
Umiestnenie Astany v rámci štátu
Vznik hlavného mesta
Hlavné mestá väčšiny krajín sú hlavné, pretože majú v danom štáte určitú históriu, meno, v priebehu stoviek rokov sa stali centrami politických, kultúrnych či vedeckých inštitúcií. Na svete však existuje niekoľko výnimiek a jednou z nich je aj Astana, mesto, ktoré nemá žiadnu tradíciu a históriu, ako by sa u hlavného mesta predpokladalo. Hlavným je totiž len od roku 1997. Ak ste si teda mysleli, že metropolou Kazachstanu je Alma-Ata, donedávna to bolo skutočne tak. Potom však dostal prezident deviatej najväčšej krajiny na svete, Nursultana Nazarbajev, veľkolepý plán, vybudovať nové hlavné mesto krajiny uprostred stepi.
Prvé zmienky o meste sa začínajú písať niekde okolo roku 1820, keď sa ešte vtedajší Rusi rozhodli založiť na rieke Išim vojenskú pevnosť. Práve okolo nej sa vytvorilo mesto, ktoré dostalo pomenovanie Akmolinsk. Keďže disponovalo výhodnou strategickou polohou, zhruba o 50 rokov neskôr sa stalo hlavným mestom celej oblasti. Vtedy však samostatný Kazachstan ešte neexistoval. Význam sídla v priebehu 20. storočia pomaly rástol.
Od roku 1961 dostalo mesto aj nový názov – Celinograd. V roku 1990 sa však Kazachstan oslobodil od Sovietskeho zväzu, čo znamenalo pre celú krajinu počiatok mnohých zmien. Okrem iného sa Celinograd premenoval na Akmolu, aby už v roku 1997 oficiálne prebral štatút hlavného mesta. O rok neskôr bola Akmola premenovaná na Astanu, ktorá platí dodnes.
Veža Bayterek
Pre vybudovanie nového hlavného mesta sa rozhodli zákonodarcovia z viacerých dôvodov. V prvom rade malo „staré hlavné mesto“ – Alma Ata, pre mnohých Kazachov nevýhodnú polohu. Keďže sa nachádza na úplnom juhu krajiny, na hranici s Kyrgystanom, prezident chcel hlavné mesto priblížiť viac k ľudom, obyvateľom Kazachstanu. Vláda sa taktiež obávala, že tak obrovská krajina ako Kazachstan by sa vplyvom početnej ruskej komunity mohla časom rozpadnúť. Hlavné mesto tak malo byť podľa prezidenta Nazarbajeva umiestnené v samotnom srdci krajiny.
Nehostinná púšť, kde teploty počas zimy padajú aj k -40 stupňom Celzia a cez leto sa naopak šplhajú k +40 stupňom Celzia, spočiatku nevyzerala ako vyhovujúca lokalita pre tamojší ľud. Čas však ukázal, že kompetentní sa s touto situáciou popasovali na výbornú a vybudovali mesto, ktoré sa dnes môže pýšiť nielen svojím jedinečným vzhľadom, ale aj veľkou prosperitou. Dnes je Astana prezývaná aj ako „mesto budúcnosti“.
Koncertná hala
Moderná Astana
V čase, kedy sa z Astany, pardon, vtedy ešte z Akmoly, stalo hlavné mesto krajiny, malo len niečo vyše 300 tisíc obyvateľov. V priebehu rokov však pritiahla obrovské množstvo mladých ľudí, ktorí prichádzajú podobne ako Slováci do Bratislavy, robiť kariéru. Čo je však najpodstatnejšie, záujem o mesto ani v priebehu dvadsiatich rokov vôbec nepoľavil a dnes sa môže pýšiť viac ako 1 miliónom obyvateľov.
Na vytvorenie mesta boli poverené 2 ikony svetovej architektúry. Keďže sa mesto nachádza na pomedzí západnej a východnej kultúry, prezident zveril vybudovanie mesta do rúk japonskému architektovi Kishovi Kurokawovi a anglickému architektovi Normanovi Fosterovi (architekt londýnskej „uhorky“). Logicky mal Kisho Kurokawa zastupovať východnú kultúru, zatiaľ čo Norman Foster tú západnú. Architektúra mala dávať jasne najavo prelínanie západného a východného štýlu a to, že ľudia rôznych národností, kultúr a vierovyznania môžu žiť, milovať sa a pracovať bok po boku.
Centrum
Palác mieru a harmónie
Spočiatku zanedbané drevené domčeky v nevzhľadných uličkách nahradili dnes už moderné presklené mrakodrapy, zelené parky či rozsiahle trojprúdové diaľnice pretínajúce mesto. Podľa plánu Kurokawa sa celé centrum mesta má rozkladať okolo pyramídy, tento proces má prebiehať až do roku 2030.
Bohatých investorov však nemožno vždy zastaviť, a tak sa centrum Astany nevyvíja len podľa plánu tohto svetoznámeho architekta. Futuristický dizajn mesta si len ťažko zameníte s inou metropolou. Určite treba spomenúť Pyramídu mieru, palác Khan-Šatyr alebo vežu Bayterek, ktorá predstavuje akúsi ikonu Astany. Veža sa týči do výšky 105 metrov a má vyobrazovať strom života, na ktorý usadne symbol šťastia, vták Samruk.
Podobne ako v minulosti, aj dnes má rieka Išim svoju nenahraditeľnú funkciu. Stvárňuje hranice medzi dvoma svetmi. Zatiaľ čo pravý breh poskytuje útočisko „starému mestu“, ľavý breh hostí tie najimpozantnejšie architektonické nápady. Väčšinu najslávnejších budov v meste má na svedomí britský architekt Foster, no bez Kurokawu by metropola nevyzerala ani zďaleka tak ako dnes. Práve Kurokawa dal veľkomestu určitú schému, systém. Obzvlášť nádherná má byť Astana, keď sa ponorí do magickej noci. Pestré neónové farby, striekajúca voda z fontán a moderné budovy poskytujú čiernočiernej tme neopakovateľný kontrast.
Ústredie ropnej spoločnosti KazMunayGas
Chan Šatyr
Hlavnou ulicou mesta je bulvár Nuzhol. Ten sa vinie od okázalého prezidentského paláca Ak Orda až k futuristickej jurte Khan-Šatyr, ktorá dosahuje výšky 150 metrov. Práve táto stavba je pokladaná za jednu z najdrahších v celom meste. Jej rozpočet sa vyšplhal až k úctyhodným 400 miliónom dolárov. Bez bohatstva ropy a zemného plynu by však Astana nikdy nevznikla. To, ako by vyzerala v takom prípade, znázorňuje práve pravý breh rieky Išim. Stará Astana, ktorá by určite neprilákala tisíce mladých ľudí s veľkým potenciálom.
Kazašská Astana je v ostrom kontraste s inými mestami v krajine. V nich sa akoby zastavil čas, no impozantné moderné budovy Astany tvoria nezameniteľný futuristický nádych, ktorý jej nemožno uprieť. A čo vás určite poteší, je aj fakt, že Kazachstan sa v roku 2017 rozhodol zrušiť víza hneď pre 45 krajín sveta a Slovensko sa nachádzalo medzi nimi. Na návštevu tejto nesmierne zaujímavej krajiny vám tak stačí už len obyčajný cestovný pas.
The Emerald Towers (Najvyššia budova v Astane)
