- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Aj takto vyzerala misia amerických vojakov v irackej väznici Abu Ghraib.
Ako sme už naznačili v našom skoršom článku Luciferov efekt, holokaust počas 2. svetovej vojny a Stanfordský experiment nie sú jediné prípady, kde možno pozorovať, ako sa z inak obyčajných ľudí dokážu vplyvom situácie a prostredia zrodiť ľudské monštrá bez kúsku empatie.
Ďalším takým prípadom je pre nás pomerne neznámy incident, ktorý sa odohral medzi rokmi 2003 až 2006 vo väznici Abu Ghraib v Iraku. Jednoducho povedané, Američania vtedy mučili irackých väzňov podozrivých z terorizmu a iných závažných zločinov. Najšokujúcejší bol však fakt, že išlo o elitných amerických vojakov povolávaných najmä za účelom ochrany a pomoci, no tu sa dopúšťali zverstiev, za ktoré by sa nemusel hanbiť nejeden sériový vrah.
Hlavnou otázkou tak bolo, ako sa takéto niečo mohlo vôbec stať. Ako sa z vojakov, ktorí musia prejsť ťažkými psychotestami, stali z ničoho nič sadisti mučiaci svoje obete? Po prepuknutí škandálu sa na tieto, ale aj iné otázky snažili zodpovedať viacerí vysoko kvalifikovaní psychológovia a psychiatri. Jedným z nich bol aj sám Phillip Zimbardo, tvorca Stanfordského experimentu.
Väznica Abu Ghraib nachádzajúca sa v rovnomennom meste bola jednou z najznámejších väzníc v Iraku počas vlády Saddáma Husajna. Nachádzala sa na obrovskom pozemku o rozlohe 280 akrov a bola vzdialená asi 30 kilometrov západne od Bagdadu. Vo väzení bolo umiestnených približne 8 000 mužov, žien a detí. Svojou rozlohou a využitím patrila medzi najväčšie z niekoľkých väzenských centier v Iraku, ktoré používala americká armáda. Neľudské podmienky, mučenie a popravy, takto by sa dala v stručnosti charakterizovať situácia v irackej väznici.
Americká armáda sem umiestňovala tri druhy väzňov. Boli to „bežní zločinci“, jednotlivci podozriví z organizácie povstania a jednotlivci podozriví zo zločinov vedených proti Spojeným štátom americkým. Hoci väčšina väzňov žila v stanoch vo dvore, zneužívanie sa odohrávalo vnútri bunkových blokov 1a a 1b. Vojaci dopúšťajúci sa nepredstaviteľných zverstiev boli členmi 372. vojenskej polície, ktorá bola súčasťou 320. vojenského práporu. Vojaci však neboli jediní, ktorí porušovali ľudské práva. Rovnakých zločinov sa mal dopúšťať aj ostatný väzenský personál, okrem iných sociálni pracovníci či tlmočníci.
Škandál okolo týrania irackých väzňov vtedy nepobúril len arabské krajiny, šokovaný bol celý svet. Administratíva vtedajšieho prezidenta Georga Busha bola týmito skutočnosťami doslova paralyzovaná. A čo sa vlastne vo väzení Abu Ghraib odohrávalo? Používané boli všetky fyzické aj psychické mučiace praktiky, ktoré si len viete predstaviť.
V tzv. strappado technike bola obeť zavesená hlavou dole, pričom bola spútaná s rukami za chrbtom. V takejto polohe nejeden väzeň dokonca zomrel. Sexuálne zneužívanie a týranie bolo na poli Abu Ghraib úplne bežným javom. Generál Antonio Taguba vo svojej správe z roku 2004 uviedol, že viacerí podozriví boli sexuálne zneužívaní najrôznejšími predmetmi, okrem iných napríklad aj metlou či obuškom.
Bližšie neuvedená osoba pri neskoršom skúmaní celého incidentu vypovedala pred vyšetrovateľmi, že často počul dospievajúcich irackých chlapcov, ako kričia od bolesti. Svedok dokonca vypovedal, že na vlastné oči videl vojenského prekladateľa, ako znásilňuje malých chlapcov, zatiaľ čo si vojačka celú situáciu dokumentovala na fotoaparát. Deti boli navyše znásilňované väzenským personálom priamo pred očami iných žien, v niektorých prípadoch dokonca matiek či iných rodinných príslušníkov.
Fotenie a nahrávanie si mučiacich praktík pritom nebolo vôbec ojedinelé. Na svetlo sveta sa po vypuknutí škandálu dostali desiatky, možno aj stovky fotografií a videozáznamov, ktoré zachytávajú neľudské zaobchádzanie s väzňami. Voľne dostupné fotografie ponúkame aj v našom článku. Vďaka týmto fotografiám mohli byť po začatí vyšetrovania viacerí vojaci aj odsúdení či zbavení svojich hodností. Prečo sa však pri brutálnych praktikách fotili a nakrúcali, ostáva záhadou.
The New York Times v roku 2005 informoval o ďalších praktikovaných zverstvách. Uvádzané bolo močenie na väzňov, udieranie kovovými obuškami po končatinách, využívať sa mala aj kyselina fosforečná. Tú liali na intímne partie obetí, zatiaľ čo tie boli zviazané lanami. Ďalej boli potenciálni zločinci surovo zbavení oblečenia a prinútení sa plaziť po podlahách zariadenia, pričom na nich americké jednotky sedeli.
