Pretáčky či zmeny v scenári, ktoré stáli štúdiá milióny dolárov.
V Hollywoode je bežné zakomponovať do produkčného budgetu aj dotáčky/pretáčky. Väčšina blockbusterov ich potrebuje, keďže v priebehu postprodukcie si režisér a iní členovia štábu všimnú, že niektoré scény im nesedia, nefungujú, alebo že si na pľace nevšimli niečo dôležité a treba to pretočiť.
Horší je ten druhý prípad, kedy sa v procese strihania a tvorenia efektov rozhodne, že sa film musí zmeniť. Stane sa nešťastie, katastrofa, alebo sa jeden z producentov len zle vyspí a rozhodne sa, že ten a ten projekt musí vyzerať inak. Vystrihnite tamto, pretočte tam to, nech tá postava na konci zomrie a podobne.
Kinematografia už zažila množstvo takýchto zmien, my sa dnes však sústredíme na tie najväčšie. Či už prebehli po napísaní scenára, pri natáčaní alebo až po tom, čo sa celovečeráky nižšie dokončili. Niekedy to bola úloha ťažká, niekedy hlúpa a nesprávna, inokedy sa to ale vyplatilo.
Na záver ešte upozorňujeme, že sa zameriame len na snímky, pri ktorých vieme, čo sa vlastne zmenilo a ako vyzerali pôvodne. Taktiež nám ide skôr o dejové než technické zmeny (ako napríklad Hell’s Angels a jeho pretáčanie leteckých scén už so zvukom). Poďme teda na to.
1. World War Z (2013, r: Marc Forster)
Obľúbený a úspešný film od režiséra Marca Forstera mal obrovské problémy už od začiatku. Kameraman Robert Richardson údajne chcel skončiť v polovici natáčania, Brad Pitt mal veľké problémy s režisérom a snímku čakalo 7 týždňov pretáčok. Prepísala a pretočila sa navyše celá záverečná tretina filmu.
Každý čakal obrovský prúser, vzišlo z toho však nadpriemerné sci-fi s obrovským potenciálom do budúcna. A my sme radi, že sa pokračovania ujíma práve David Fincher. Budeme však dúfať, že sa to tentokrát podarí ešte lepšie a bez nečakaných problémov.
A čo sa vlastne zmenilo? Prakticky všetko, čo sa udeje po tom, ako Gerry (Pitt) nasadne do lietadla, je nové. Zombíci sa v lietadle neobjavia a to doletí až do Moskvy. Starí a chorí sú popravení, zdraví vrátane Gerryho dostanú do rúk zbrane a bojujú proti nemŕtvym.
O pár mesiacov neskôr vidíme Gerryho ako chladného a vynikajúceho zabijaka zombíkov. Vedie skupinu elitných vojakov, ktorí sú rozdelení do skupín podľa náboženstva (huh?). Karin je v tábore na opačnej strane zemegule a svoje telo prepožičiava jednému z vojakov, aby sa udržala v bezpečí.
Gerry sa rozhodne svoju ženu nájsť a odchádza tak so svojou jednotkou cez more. A to je koniec. V seriáli by to fungovalo, avšak pre film, ktorého pokračovanie bolo viac nemožné ako možné, už tak veľmi nie. Koniec, ktorý sa nakoniec natočil, je značne lepší, hoci sme tak prišli o pár nádejných akčných scén.
Nepochybne sa ich však dočkáme v pokračovaní. Film sa nakoniec odložil o pol roka a Damon Lindelof pripísal do scenára 60 strán. Paramount celá táto rošáda vyšla na 25 až 40 miliónov, nehovoriac o výdajoch na vyhodené zábery.
2. Emperor’s New Groove/Vladárova nová tvár (2000, r: Mark Dindal)
Obľúbený animák v roku 2000 narazil na množstvo skál. Pre Disney šlo o prepadák, hoci kritici dvíhali palec hore. Dnes ho nepochybne môžeme označiť ako slušný prepadák.
Snímka bola vo výrobe celých 6 rokov, počas ktorých sa zmenila hneď niekoľkokrát. Menili sa aj tvorcovia, dabéri, scenár a prakticky všetko, na čom animák stál.
Pôvodným názvom Kingdom of the Sun, animák sa zaoberal úplne iným príbehom. Mystickejším, odvážnejším, romantickejším a hlavne trošku serióznejším než aký sme videli vo finálnej podobe. Režisér Roger Allers práve dokončil Levieho kráľa, a tak mu dal vtedajší predseda Disney Michael Eisner voľnú ruku.
Kiež by tušil, akej chyby sa vtedy dopustil...
Vo filme sme mali spoznať arogantného člena kráľovskej rodiny Manca (David Spade) a jeho skromného dedinského dvojníka Pacha (Owen Wilson). Tí si už tradične mali vymeniť miesta vo svojich životoch. Okrem iného mal mať Manco v pláne ukradnúť pre seba Slnko, pričom sa v priebehu snímky premenil na lamu.
Sting mal naspievať 8 skladieb pre soundtrack, ale len pod podmienkou, že jeho manželka bude projekt sledovať a natočí z celej produkcie dokument. Disney ho pred svetom dlho strážilo, no nakoniec svoju cestu na internet našiel.
Okrem iného odhaľuje aj to, že po 3 rokoch sa k projektu pridal animátor Mark Dindal. Disney už došla trpezlivosť a prestávali veriť, že Allers pre nich stvorí animák, aký chcú ukázať svetu. Dindal, známy svojím groteskným humorom, mal teda jasnú úlohu.
Posledná kvapka pretiekla v lete 1998. Jeden z exekutívcov Disney nabehol do kancelárie producenta snímky Randyho Fullmera a v rozpätí prstov mu ukázal, že jeho film je takto blízko k úplnému zrušeniu.
Zdesený Fullmer okamžite volal Allersovi. Ten si žiadal polročný odklad. Ten však nedostal, a tak z projektu odstúpil, keďže si s Dindalom vôbec nerozumeli.
Akonáhle sa to Eisner dozvedel, dal Fullmerovi dva týždne na to, aby Disneyovcom dokázal, že film za to stojí a stále je pri živote.
Dindal z filmu zahodil všetko, čo sa nepáčilo divákom na testovacích projekciách, a teda takmer celý film. Zmenil aj charakter Pacha, pričom z Manca sa stal Kuzco (omanco v japončine znamená, slušne povedané, vagína).
Eisner, ktorý v projekte utopil už 25 miliónov dolárov, ho odobril znova. Hotové animácie sa vyhodili do koša a ostali prakticky iba postavy.
Z klišovitého muzikálu sa nakoniec stal skvelý animák, ktorý však kasovo prepadol. Po 3-4 rokoch prác a veľkej porcii hotových záberov (približne tretina skončila v koši) sa celý prepísal a preanimoval a my sme za to vďační. Aj keď to Disneymu veľmi nepomohlo.
O 6 mesiacov neskôr sa do plnej produkcie dostala Vladárova nová tvár a Fullmer musel zavolať Stingovi, že okrem jednej pesničky z jeho skladieb nič nevyužijú.
Nadšený nebol, čo zachytila aj jeho manželka v dokumente Sweatbox. Jeho pesničku môžete počuť pri záverečných titulkoch, k obsahu snímky sa však nehodí, za čo on nemôže. A to na pár mesiacov zrušil koncerty, len aby boli tie pesničky kvalitné. Ups.
3. Superman 2
Postava Supermana má za sebou bohatú históriu nielen v komiksoch, ale aj na striebornom plátne. A rovnako tak poskytla aj množstvo materiálu do tohto článku. Všetci dobre vieme, čo sa dialo s Justice League, a tak sa na to tentoraz zameriavať nebudeme.
Nebol to síce úplne prvý Superman, ale považuje sa za práve toho, ktorý jeho príbeh odštartoval naplno (a moderne). Richard Donner si na pomoc privolal Johna Williamsa, pár charizmatických hercov a na svete bol zábavný blockbuster o Mužovi z ocele, ktorý nestratil šťavu ani dnes.
Horšie to už však bolo s pokračovaním. O dva roky neskôr prišiel do kín druhý diel a diváci ani kritici neboli nadšení. Mohol za to hlavne fakt, že Donner bol v polovici natáčania vyhodený a na režisérskej stoličke ho nahradil Richard Lester. Aby sme však celý príbeh pochopili, musíme sa vrátiť do minulosti.
Pár týždňov pred natáčaním zavolal Donnerovi producent Alexander Salkind s tým, že chce, aby natočil Supermana, za čo zinkasuje 1 milión dolárov (a že to vtedy nebol malý peniaz). Do hodiny priviezol kuriér Donnerovi údajne "perfektný" scenár, kostým a ďalšie maličkosti.
Scenár bol hotový pre dva filmy, keďže producentom sa podarilo zamestnať Marlona Branda (Jor-El, Kalov otec) a Gene-a Hackmana (Lex Luthor) len na pár týždňov. Donner spomína, aký ťažký a rozsiahly bol scenár. Po jeho dočítaní usúdil, že nechová rešpekt k predlohe a chýba mu pointa.
Film obsahoval až parodizujúce scény, ale aj napríklad Supermana lietajúceho ponad Metropolis hľadajúc Lexa tak, že sa pozastavil pri každom holohlavom chlapovi na ulici. Donner chápal, že takýto film zadupe legendu do zeme na veľmi dlhý čas, a tak sa rozhodol ten film natočiť už len kvôli tomu, aby ho zachránil.
Postaral sa o to, že sa vyhodil celý scenár a začalo sa nanovo. Producenti chceli vidieť v obleku veľké meno, a tak sa režisér stretol so Sylvesterom Stalloneom. Vôbec to však neklaplo.
Nakoniec, po jednej divadelnej hre a pár skúškach Donner bez pochybností obsadil Christophera Reevea. A hneď na to k nemu pribudla aj Lois Lane v podaní Margot Kidder.
Bola tak trošku nemotorná a Donnerovi sa to nesmierne zapáčilo. Dokonca ju prinútil hrať bez kontaktných šošoviek, len aby jej ostala tá aura nemotornej, ale nesmierne milej reportérky.
Donner sa však najviac bál stretnutia s Marlonom Brandom. Jeden z hollywoodskych producentov mu poradil, aby sa držali témy peňazí. Marlon podľa neho nerád pracoval, ale peniaze mal veľmi rád.
Ako príklad uviedol, že sa ho Brando môže pokojne snažiť presvedčiť, že na Kryptone žijú len zelené kufríky (narážka na kufríky plné dolárov). Urobil by tak len voiceover (dabing) a dostal za to zaplatené, len aby nemusel hrať pred kamerou.
Coppola ale neskôr Donnera upokojil so slovami, že Brando má brilantnú myseľ a strašne rád rozpráva. Mal ho len nechať, nech to robí čo najdlhšie, až sa nakoniec zo svojho problému vyrozpráva sám.
A tak sa Donner so svojimi partnermi vybrali za Brandom, ktorý po rozhovore naskočil na tému roly. Prvá otázka po tom, čo mu o nej Donner povedal, znela nasledovne: „Prečo to nezahrám ako "bagel"? Ako vieme, ako vtedy vyzerali bytosti na Kryptone?“.
Donner mu rýchlo vysvetlil, že všetci vedia, ako vyzerá Jor-El... presne ako Marlon Brando. Ten sa potom len usmial a povedal: „Príliš veľa rozprávam, že?“.
Jednotka mala problémy, ktoré neskončili, ani keď bol hotový scenár a všetci herci obsadení. Producenti (na čele so Salkindom) stále Donnerovi niečo zakazovali a odmietali implementovať to do filmu. Šlo im len o prachy, a tak sa snažili šetriť aj tam, kde nemali.
Režisér počas natáčania dokonca vôbec nevedel, s akým rozpočtom operuje. Častokrát prišiel na natáčanie a dozvedel sa, že mu producenti zatrhli niečo, čo nemá vo filme ako nahradiť.
Vzťah medzi filmármi a producentmi sa zhoršoval, až im Donner zakázal chodiť na natáčanie. Drzosť a sčasti aj hlúposť Salkindovcov sa ukázala aj pri testovacích premietaniach.
Keď sa totiž mali uskutočniť, volali Warnerovcom z Londýna (kde sa film strihal) do Los Angeles s obvinením, že sa im snažia ukradnúť pracovnú verziu filmu, a tak ju na projekcie neuvoľnia.
To sa však skutočne bez negatívu, ktorý bol v Londýne, nedalo. Boli z toho opletačky, a tak film nemal žiadne testovacie projekcie. Donner až do dňa premiéry, kedy sedel v kine s prvými divákmi netušil, či sa to vôbec niekomu bude páčiť. Moment, keď videl v očiach ľudí nadšenie, ho veľmi potešil a prekvapil.
Režisér sa pomaly chystal vrátiť do Londýna a dokončiť zvyšok Supermana 2, ktorého už mal samozrejme sčasti natočeného. Musel navyše vymýšľať nový koniec, keďže ten z dvojky pridali do jednotky, kde si s ním nevedeli radi. V tej chvíli však dostal telefonát od svojho agenta so slovami: „Volali mi Salkindovci, už ťa nepotrebujú“.
Donnera vystriedal Richard Lester, ktorý natočil priemerné pokračovanie s množstvom chýb, logických nezrovnalostí a ďalších negatív. Ešte predtým však Brando žaloval Salkindovcov kvôli podielu na zisku z tržieb, ktorý mu odmietli vyplatiť. A rovno nechali už hotové zábery s ním z dvojky v strižni.
Donner mal údajne hotových cez 75% filmu, Lester však väčšinu vyhodil a pretočil (možno aj kvôli tomu, aby mu uznali režisérske zásluhy). Dôležité scény sa prepísali a pretočili a ubralo sa aj z osudovosti. Lester ju vymenil za "farebnejší" komiksový film, čo sa nepáčilo ani Hackmanovi. Ten údajne odmietal návrat do roly.
Nakoniec Lester zbúchal to, čo zbúchal. V rokoch 2000 a 2001 sa však udial malý zázrak. Našli sa nepoužité zábery s Brandom a strihač Michael Thau odvtedy túžil vydať Donnerov zostrih Supermana 2.
Iskrička nádeje vzplanula, keď sa Warner rozhodlo použiť Brandove zábery do Superman Returns. Išlo o Singerovo duchovné pokračovanie dvojky, ktoré ignorovalo trojku a štvorku.
Na internet ešte predtým unikla časť z Donnerovho zostrihu. Warneri sa chceli súdiť, no po tom, ako si fanúšikovia z celého sveta zostrih zamilovali, nariadili jeho spracovanie do celovečerného filmu.
Ten bol výrazne lepší než Lesterova verzia. Pridali sa dôležité dialógy Kal-Ela s otcom (Brandove nepoužité zábery) či pôvodný úvod a záver snímky.
Donner’s Cut obsahuje aj pár nedokončených scén, ale napríklad aj testovaciu scénu Reevea s Kidder, ktorú nikdy nestihol natočiť. Pravda je, že Donnerova verzia nie je úplne vynikajúca. Tiež má chyby, no určite by vyzerala oveľa lepšie, keby ho film nechali dokončiť. Takto aspoň máme viac než skvelého nástupcu obľúbenej jednotky.
PS: Keď štáb vôbec po prvýkrát videl Reevesa "lietať" po vytvorení špeciálnej techniky s kamerou a približovaním, na pľaci bolo úplné ticho. Pár ľudí, ktorí sa o tieto lety starali, dokonca plakalo. Donner to opisuje ako jeden z najkrajších momentov v živote.
Tak žeby PPS? Pamätáte si úvod Superman Returns od Bryana Singera? Nuž, vedzte, že vyzeral úplne, ale úplne inak. Hotové scény na Kryptone za 10 miliónov dolárov sa spláchli a natočil sa nový začiatok.
4. I Am Legend
Po výživnom a dlhom čítaní si dáme menšiu pauzu. Ja, legendu totiž rozoberieme veľmi rýchlo. Film má len jedinú verziu, s ktorou je ako tak režisér Francis Lawrence spokojný aj po rokoch. Teda... vlastne ani nie je. Po 4 rokoch prezradil, že vo filme bolo vyše sto scén, s ktorých kvalitou nebol spokojný.
Išlo obzvlášť o trikové scény. Tie trpeli viditeľnými nedostatkami v dôsledku nedostatočného času na ich výrobu. Odzrkadlilo sa to na úrovni detailov a celkovom vizuále.
CGI príšery v tejto snímke skutočne vyzerajú zle a Lawrence si je toho vedomý. Štúdio jemu a VFX tímu jednoducho nedalo dostatok času, a tak musel Lawrence vyjsť na svet s filmom, ktorý nebol v jeho očiach ani zďaleka dokončený.
Prečo ale nestíhali dokončiť vizuálne a počítačové efekty?
Pôvodne sa totiž malo natáčať s reálnymi ľuďmi, tanečníkmi a parkouristami. Všetkým päťdesiatim vyholili hlavy a pracovali na ich pohyboch. Čochvíľa začali natáčať, no rýchlo dostali studenú sprchu.
Po prezretí natočených záberov totiž všetci usúdili, že komparzisti nevyzerajú dostatočne rýchlo a agresívne, skôr ako banda mímov utekajúca cez ulice Washingtonu.
Obliekli ich teda do mo-cap kostýmov a prerobili ich v počítačoch. Lawrence prízvukuje, že aby bol film plne dokončený vrátane dokonalých efektov, museli by na ňom robiť o pol roka (!!!) dlhšie. I Am Legend mohlo vyzerať vskutku úplne inak.
A aby toho nebolo málo, musel meniť aj koniec. Po testovacích projekciách sa ukázalo, že divákom sa nepáči samotný záver. Ten sa vízii spisovateľa Richarda Mathesona a jeho knihy I Am Legend podobal oveľa viac než novo natočený.
A čo sa teda zmenilo? Neville sa pôvodne neobetoval a zombíkov nezabil granátom. Práve naopak, snažil sa im ukázať, o čo mu celý čas išlo. Snažil sa prísť na to, ako ľudstvo vyliečiť.
Zisťuje pritom, že nejde o žiadnych zombíkov, ale organizované skupiny inteligentných jedincov. Práve pre nich bol Neville "Legenda", ktorú nevedeli nájsť ani chytiť do svojich pascí. Legenda unášajúca ich mladé ženy. Samozrejme, až do samotného konca netušili, čo s nimi robí.
Záver sa však zmenil. Z Nevilla sa stala Legenda, pretože sa obetoval pre ľudstvo a dvoch neznámych ľudí. Bohvie, akým ľuďom pôvodnú verziu púšťali, ale nepochybne šlo o lepší záver, než aký bol natočený "na poslednú chvíľu".
5. Little Shop of Horrors
Na záver tu máme Little Shop of Horrors, sci-fi komédiu od Franka Oza. V nej sa zoznamujeme s pánom Mushnikom, nie príliš úspešným podnikateľom. Všetko sa však mení, keď dáva jednej zo svojich rastlín pár kvapiek vlastnej krvi. Netuší však, že jej magické schopnosti pochádzajú z vesmíru.
Rastlinu pomenuje Audrey II po kráske, akú zrejme nikdy nezíska. Audrey II mu začína prinášať do života dosť, likviduje konkurentov a prináša zisk, ale zároveň začína byť nenažranou mäsožravou rastlinou.
V pôvodnom konci, ktorý sa natočil za 5 miliónov dolárov, Audrey II zjedla svoju menovkyňu aj svojho pána.
Žiadny šťastný koniec sa nekonal a rastlina ďalej terorizovala New York a postarala sa o stovky úmrtí. Producentovi sa to nezdalo, no scenárista, režisér aj skladateľ trvali na svojom.
Koniec sa natočil za pätinu celkového rozpočtu, len aby bol o pár mesiacov neskôr zahodený do koša. V tej dobe išlo o najdrahší film, aký kedy Warner produkoval. Toho istého roku sa napríklad Aliens od Camerona natočilo za 18 miliónov dolárov.
Prečo taká razantná zmena? Diváci snímku na testovacích projekciách milovali. Teda až do momentu, kedy Audrey II vyhrala a zjedla hlavných hrdinov. Tých si diváci veľmi obľúbili, a tak bol prúser na svete. Rovnako tak dopadlo ďalšie testovanie a všetci kompetentní vedeli, že im horí na streche.
Frank Oz musel zavolať vedúcemu VFX tímu Richardovi Conwayovi. Ich ročná práca sa musela zahodiť do koša, čo Conway nedokázal vstrebať. Nový koniec sa napísal a následne natočil behom 3 týždňov.
V kinoverzii bolo vidieť, ako sa po zranení Audrey postaví a nič jej nie je. Krv aj vážne poranenie z jej tela jednoducho zmizli. Audrey II bola porazená a hrdinovia odkráčali za lepším zajtrajškom.
Diváci dlhé roky tušili, že tu niečo nehrá. Jednak tomu napovedal soundtrack obsahujúci skladby z pôvodného konca, jednak tomu nasvedčovalo pár scén vo filme či hmlisté vyjadrenia tvorcov.
Oz sa snažil existenciu alternatívneho epilógu dlho tajiť, ale nakoniec sa dostala na verejnosť a v roku 2012 aj v ultimátnom režisérskom zostrihu (a farebne) aj na Blu-ray.
Dnes si už fanúšikovia môžu poľahky vybrať, ktorý koniec im sedí viac. Nič to nemení na tom, že dodnes ide o jednu z najdrahších vyhodených scén v kinematografii.
Ak ste dúfali, že sa o veľkých zmenách počas produkcie dozviete viac, nesmúťte. Do dvoch týždňoch vám prinesieme pokračovanie. Pôvodne sme ho neplánovali, no vzhľadom na rozsiahlosť textu pri prvých piatich filmoch sme sa rozhodli venovať sa ďalším projektom samostatne.
Povieme si o tom, ako sa pretočilo Die Hard 3, ako mal zomrieť Rambo, ale aj o tom, prečo vyrazili českého režiséra Jána Pinkavu z Pixarovky Ratatouille a následne ju výrazne zmenili.
Zaspomíname aj Gibsonovo Payback, ktoré po vzore Supermana taktiež dostalo pôvodnú verziu.
Okrem týchto by sme určite mali spomenúť napríklad aj Gangster Squad. Na túto gangsterku už v kinách bežali trailery, keď sa udialo neslávne známe Colorado shooting. Počas neho sa James Eagan Holmes rozhodol vkročiť do sály počas premiéry The Dark Knight Rises a spustiť na divákov paľbu.
Zabil pri tom 12 ľudí a zranil ďalších 70. Vo filme sa nachádzala kľúčová scéna, kedy mafiáni vystrieľajú kino spoza plátna. A nachádzala sa aj v traileroch, ktoré Warner Bros. okamžite stiahlo z kín. Scéna sa pretočila (miesto nej vznikla sekvencia v Chinatown), čo spôsobilo odklad premiéry a ďalšie náklady.
Výrazne sa zmenilo aj katastrofické sci-fi Geostorm s Gerardom Butlerom. Nevykľulo sa z neho nič mimoriadne, práve naopak, a ešte k tomu kasovo prepadol. Rozpočet sa navyšoval aj kvôli rozsiahlym pretáčkam s novým režisérom, pričom bola snímka vo výrobe celé roky. Niečo, na čo chce každé štúdio čím skôr zabudnúť.
Producent Emmerichovho Dňa nezávislosti to skúsil s podobnou témou na režijnej stoličke a fakt to jednoducho nevyšlo.
Mnohí nevedia ani o tom, že Martyho z kultovej trilógie Návrat do budúcnosti pôvodne hral Eric Stoltz. Štúdio aj režisér odjakživa chceli Michaela J. Foxa, ale ten mal množstvo práce s inými filmami.
So Stoltzom sa natočilo aj niekoľko scén, ale jednoducho nebol dostatočne vtipný. Štúdiá sa medzi sebou nakoniec dohodli a Foxa uvoľnili pre natáčanie dnes už nezabudnuteľnej série, za čo sme dodnes vďační.
Rozpísať by sa dalo o množstve ďalších počinov, nám však už neostáva priestor.
Okrem toho sme vynechali aj množstvo dôležitých a finančne náročných zmien v projektoch, ktoré boli ovplyvnené 11. septembrom. Takáto výživná téma si zaslúži vlastný článok, takže s ním môžete počítať na september.
Samozrejme, podobných prípadov je oveľa viac. A určite sme na niečo aj zabudli, takže nám to môžete pripomenúť v komentároch a nejako nás tak vzdelať.
