Severná Kórea je presne taká, ako sa o nej hovorí. Diktatúra, lži, propaganda.
Refresher ti na dennej báze prináša hromady článkov o tom, čo ťa práve zaujíma a Severná Kórea nie je žiadnou výnimkou. Z izolovanej krajiny vychádzajú novinky priam na dennej báze, no tentokrát sme sa rozhodli spraviť krok vpred a prinášame ti rozhovor so Slovákom, ktorý ázijskú diktatúru aj navštívil.
Martin Navrátil aktívne cestuje po svete už 20 rokov a za ten čas precestoval až 167 krajín. O svojich zážitkoch nielen hovorí, no tiež ich publikuje v rôznych časopisoch a vystupuje v televízii. A práve Severná Kórea je podľa neho najbizarnejšou krajinou na celej planéte. Martin izolovaný štát prvýkrát navštívil už v roku 2008 a rozhodol sa s nami podeliť o svoje zážitky a skúsenosti.
Ako sa bežný človek dostane do Severnej Kórey? Nie si novinár, výskumník ani žiadny vedec, ako si si dokázal vybaviť víza?
Je to práve naopak, aspoň s novinármi. Ak ním nie si a nepublikoval si, tak sa do KĽDR sa dostaneš veľmi jednoducho. Stačí si vybrať jeden z viacerých zájazdov, zaplatíš a letíš. Je to jednoduchšie, než si myslíme. Nejde však o žiadnu dovolenku ani dobrodružstvo na vlastnú päsť.
Zabudni na to, že sa po krajine budeš pohybovať slobodne a že zažiješ autentické chvíle. Celý čas si v organizovanej skupine, kde sú minimálne dvaja sprievodcovia a tí kontrolujú každý tvoj krok. Monitorujú ťa neustále a ešte aj na izbe sú odpočúvacie zariadenia. Musíš si tak dávať poriadne veľký pozor na to, čo hovoríš.
To ti samozrejme nepovedia, no mňa na to pred cestou pripravili ľudia, ktorí už s krajinou majú skúsenosti. Ak by si sa chcel do krajiny pozrieť aj ty a zažiť diktatúru na vlastnej koži, tu som spísal cestovateľské rady.
Ako samotná cesta do KĽDR prebiehala? Čo sa dialo po príchode?
Najprv priletíš do Číny do Pekingu a následne či už vlakom alebo lietadlom do hlavného mesta KĽDR. Po príchode prejdeš dôkladnou prehliadkou ako naši rodičia pred rokom 1989 pri ceste do Rakúska alebo Maďarska. Do krajiny bolo napríklad donedávna zakázané nosiť mobilné telefóny. Pri vstupe ti ich vždy odobrali a vrátili pri ceste späť.
Pri výstupe z krajiny ti skontrolujú všetky fotografie a keď sa nejaká nezhoduje s oficiálnou propagandou, pričom je problematický napríklad aj záber prepotenej uniformy policajta počas horúceho dňa, musíš ju zmazať. Ak si myslíš, že systém oklameš, tak ver, že nemáš šancu a radšej to ani neskúšaj. Nechceš predsa skončiť niekde vo väzení ako nejeden "odvážny turista".
Je Severná Kórea aj vnútri naozaj tak šťastná, ako sa minimálne snaží prezentovať v medzinárodných kruhoch?
Na začiatok jednoducho musím uviesť, že po KĽDR sa musíš pohybovať so sprievodcom. Neexistuje, že sa pôjdeš prejsť sám mimo programu, nedá sa to. A vedia to aj spoľahlivo zabezpečiť – napríklad tvoj hotel je na ostrove a ten má zdvihnuté mosty. Neexistuje spôsob na vlastné prehliadanie krajiny. Všetko, čo ti je ukázané, je divadlo. Ale že všetko.
Trochu sa bavím na tom, že každá skupina zažije akože náhodné stretnutie so svadobčanmi. Ak porovnám tie fotografie, vždy vidím tie isté tváre. Všetko je to fingované. A keďže som pracoval v cestovnej agentúre, viem, že toto "náhodné" stretnutie stojí 20 €. Toto je odpoveď na to, či vidíš realitu. Vidíš len divadlo.
Mnoho ľudí si KĽDR asociuje s veľkými rečami vyššich vrstiev, no s extrémnou chudobou bežných ľudí. Choroby, parazity, hladomory.
Ku skutočnosti sa nedostaneš. Môžeme sa len domnievať, ale podľa mňa to existuje a je to ešte horšie než v správach.
Krajina sa od zvyšku sveta izoluje, ako veľmi to je však v krajine cítiť? Majú obyvatelia prehľad o dianí vo svete? Ako vôbec fungujú médiá?
Všetky médiá v krajine sú kontrolované štátom. Neexistuje internet či zahraničné vysielanie. Žiaden Facebook, Instagram či iná sociálna sieť. Vláda všetko ovláda. V krajine možno nájsť len štátnu televíziu a každý obyvateľ má doma rozhlas. Práve ten rozhlas štát zapína a vypína podľa ich potrieb. Obyvateľ ho však nemá ako ovládať, žiadne spínače na vypínanie a zapínanie skrátka neexistujú.
Štátne médiá neustále klamú o celosvetovej vojne. KĽDR idealizujú a vykresľujú ju ako jedinú krajinu, kde panuje mier. Človek o svetovom dianí nič netuší. Zo štátnych médií idú len informácie o celosvetovej vojne a že len v KĽDR je mier. Čiže nikto nevie nič o svetovom dianí. Ťažko tomu uveriť, no odporúčam presvedčiť sa na vlastné oči.
Dovolia si bežní obyvatelia vyjadriť v súkromí svoj názor na vodcov? Myslíš si, že existuje nejaká nádej na vnútorný prevrat alebo oňho obyvatelia ani nemajú záujem?
Keby sme žili my v takom informačnom embargu, boli by sme podobne zblbnutí a zmanipulovaní. Tí ľudia nemajú reálny pravdivý kontakt so svetom od roku 1953. Nielenže nemôžu vycestovať mimo svoju krajinu, ale ani mimo mesta.
Myslím si však, že svojho vodcu úprimne milujú. Ale keď sa dozvedia, ako ich politické špičky od roku 1953 klamali, neprežijú ani deň. Tak ako funguje propaganda v Severnej Kórei, nefunguje nikde na svete. Veď oni sa v škole učia, že keď sa narodil božský Kim, tak sa všetky sliepky v krajine zväčšili a vajíčka boli zdravšie. Božský Kim vedel čítať a hovoriť, keď mal 3 mesiace. V 4 rokoch zasa napísal 58 kníh. Toto sa oficiálne tvrdí a ty sa to počas prehliadky KĽDR dozvedáš od miestneho sprievodcu.
Ako v krajine prebieha kontrola obyvateľstva? Ako fungujú sankcie, za čo všetko sú ľudia trestaní?
Ľudia nemôžu ísť mimo mesta, von z krajiny, nesmú vyjadriť svoj názor... Ani presne neviem, čo všetko je zakázané, pretože sa s bežnými ľuďmi nemáš ako porozprávať. Aj to je zakázané. Už to je bizarné, že cestuješ a nesmieš ísť nikam mimo vyznačených trás a s nikým sa pozhovárať. Takže sa o krajine dozvieš len to, čo ti povie oficiálny sprievodca.
Cítiť z ulíc Severnej Kórey nacionalizmus? Cítiť ho aj zo samotných obyvateľov, tú národnú hrdosť?
Necítiš nič. Len z plagátov na ulici, ktoré hromžia na všetky svetové strany a ako sa chystajú poraziť zlý, zákerný kapitalizmus.
Vraj si naštívil aj hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou. Ako to tam vyzerá?
Je to najstráženejšia hranica na svete. 38. rovnobežka je zároveň aj najzamínovanejším územím na svete. Neustále tu cítiť aj pach vojny. Všetci majú nabité zbrane a sú pripravení na vojnu. Prešiel som mnoho hraníc sveta, ale toto som nezažil ešte nikde nezažil. Odistené samopaly, všetci v pozore. Nikto nesmie prejsť. Treba povedať, že hranicu navštíviš len ako atrakciu. Nedá sa dostať na druhú stranu. Ak by som chcel ísť do Soulu z KĽDR, musím ísť cez čínsky Peking.
Ako vyzerá bežný život Severokórejčana, je cieľom muža a ženy len založenie rodiny a vedenie pokojného života? Aké sú bežné severokórejské zamestnania?
Je to podobné ako u nás, ale s tým rozdielom, že všetko je štátne. Ako u nás pred rokom 1989. Nikto nič nevlastní, všetko patrí štátu. Pred rokom 1950 mali niektorí obyvatelia pôdu, ale tá bola zoštátnená a pracujú v niečom podobnom ako boli u nás jednotné poľnohospodárske družstvá. Všetci za štát.
Čo by si povedal, že je najväčší rozdiel medzi európskou kultúrou a tou v Severnej Kórei?
Dobrá otázka. Rozdiel je v tom, že oni bezbreho a slepo dôverujú svojmu vodcovi. To ako keby občania Slovenska verili nekriticky premiérovi.
Cestovanie je tvoja vášeň, koľko krajín si už navštívil?
Precestoval som doteraz 167 krajín na svete a založil som cestovateľský portál Travelistan, ktorý patrí medzi najväčšie na Slovensku. Je to dané aj tým, že tam dávam všetky prekliky a rady, ktoré mi pomáhali pri ceste do zahraničia. Nielen cestopisy, ale to, čo som si sám navyše vybavil a nikde na internete to nie je možné zistiť. Sú to informácie, z ktorých si vieš poskladať svoj výlet.
