Akcia T4 bol plán systematickej eutanázie nevyliečiteľne chorých a ľudí, ktorí trpeli mentálnymi poruchami. Program zabil viac ako 300-tisíc pacientov a 789 z nich prišlo o život na klinike Hansa Aspergera.
Hitler mal počas druhej svetovej vojny jasný plán. Chcel dosiahnuť čistú árijskú rasu, v ktorej by neexistovali žiadne choroby fyzické ani psychické. Preto sám osobne schválil návrh s názvom Akcia T4, ten mal za úlohu eliminovať ľudí, ktorí boli podľa neho príťažou pre spoločnosť. Patrili sem nevyliečiteľne chorí pacienti a mentálne narušení jedinci. T4 odštartovala koncom roka 1939 v Nemecku, Rakúsku, Poľsku a v Českej republike. Viac než 300-tisíc ľudí bolo nemilosrdne odsúdených na smrť, z toho 789 detí zomrelo práve na klinike Am Spiegelgrund vo Viedni, kam svojich pacientov posielal aj Hans Asperger.
Hansa Aspergera dnes mnohí vnímajú ako pediatra, ktorý výrazne prispel k liečeniu autizmu. Venoval sa hlavne detským psychickým poruchám a prvý v roku 1944 definoval vysoko funkčnú formu autizmu. Deti, čo trpeli poruchou, ktorú nazýval autistická psychopatia, mali väčšinou problémy s empatiou, robilo im ťažkosti nájsť si a udržať si priateľstvá, výrazne sa zaujímali o jednu oblasť a dokázali o nej hovoriť do úplných detailov a často mali problémy s pohyblivosťou.
Asperger týchto pacientov volal aj "malí profesori", práve kvôli ich neutíchajúcemu záujmu o určitý typ informácií.
Prvýkrát chorobu diagnostikoval 4 chlapcom, z nich sa jeden, Fritz V, stal astronómom a odhalil chybu vo výpočtoch Isaaca Newtona.
Počas jeho života sa mu však veľkého uznania nedostalo. V roku 1931 vyštudoval medicínu a o rok neskôr si otvoril prvú kliniku vo Viedni. Tesne pred začiatkom vojny založil aj školu pre deti so špeciálnymi edukačnými potrebami, no tá bola zbombardovaná a Asperger tak prišiel o veľkú časť svojej práce.
Klinika Am Spiegelgrund fungovala v rozpätí rokov 1940 - 1945. Tvorila ju škola, kde vzdelávali mentálne postihnuté deti a sanatórium, v ktorom zoskupovali "neučiteľných" a podrobovali ich drsným medicínskym experimentom, alebo ich skrátka nechali zomrieť.
Práve sem posielal Asperger mnohých zo svojich detských pacientov aj napriek tomu, že vedel, aký osud ich čaká. Deti tu boli väčšinou usmrtené v plynových komorách alebo smrtiacimi injekciami. Niektoré nechali skrátka vyhladovať alebo ich neliečili na infekčné zápalové ochorenia, ktoré sa potom po sanatóriu šírili ďalej.
Jedným z takýchto detí bola aj 3-ročná Herta, podľa Aspergera trpela idiotizmom, vážnou poruchou osobnosti a opakovanými záchvatmi. Hertu Schreiber poslal na smrť približne v roku 1941. "To dieťa musí byť obrovským bremenom pre matku, ktorá sa stará o päť ďalších zdravých detí," povedal a odporučil permanentné umiestnenie v Spiegelgrunde. Pritom aj samotná matka vedela, čo za osud jej dcérku čaká a doktorovi napísala: "Ak jej nemôžete pomôcť, bolo by lepšie, ak by zomrela."
Hertu prijali 1. júla a zomrela 2. septembra. Klinika v záznamoch informovala, že príčinou jej smrti bola pneumónia.
Rovnaký osud stretol napríklad aj 6-ročnú Elizabeth Schreiber.
Klara B. bola dospelým pacientom, prijali ju v roku 1940 z nemocnice Stienhof. V jej zložke dominovali červeným perom zaznačené "židovka" a "+", to znamenalo, že ju nacisti odsúdili na smrť. Klara trpela schizofréniou. 8. augusta bola prevezená do Hartheimu, čo bolo nacistické centrum eutanázie, kde zomrela v plynovej komore.
V roku 1945 bola úmrtnosť v Spiegelgrunde 42,76 %.
Mozgy mŕtvych pacientov, väčšinou detí, doktori uchovávali v nádobách v špeciálnych nálevoch. Tie sa na mieste našli aj desiatky rokov po skončení vojny. Skladovali takmer 800 mozgov.
S informáciami o práci Hasna Aspergera prišiel iba nedávno Dr. Czech, ktorý tvrdí, že Aspergera študoval desiatky rokov. Dr Herwig Czech sa špecializuje na históriu medicíny a pôsobí vo Viedni. Počas svojho výskumu skúmal spisy z rokov 1928 až 1944, o ktorých sa predtým myslelo, že boli zničené. "Asperger sa prispôsobil nacistickému režimu a spolupracoval s ním. Za odmenu potom dostával lukratívnejšie pracovné ponuky," hovorí Czech.
Doteraz sa Asperger vnímal ako človek, ktorý sa v nacistickom režime snažil iba prežiť. No posledná publikácia od Czecha dokazuje absolútny opak. "Viem, že článok bude kontroverzný, no tieto historické fakty som sa rozhodol zverejniť."
Komunita ľudí trpiacich autizmom a lekári teraz uvažujú, že vysoko funkčná forma autizmu, ktorá je po Aspergerovi pomenovaná, dostane iný názov.
