Vedie brand Čučoriedkovo a okrem sladkého ovocia sa stará aj o včielky.
V posledných rokoch je čoraz populárnejší trend zo Slovenska čo najrýchlejšie utiecť niekam do zahraničia. To je, samozrejme, pochopiteľné, svet za hranicami ponúka ďaleko lepšie možnosti v oblastiach vzdelania či napríklad pracovného uplatnenia. No to, čím zahraničie Slovensko nikdy nepredčí, je krása našej krajiny. Majestátne hory, svieži les a na mnohých miestach stále nepoškvrnená príroda sú presne to, čo predsa len ešte drží niektorých Slovákov blízko ich rodnej zeme.
Jednou z nich je aj Barbora Figľušová, rodáčka z prekrásneho Horehronia, ktorá sa síce do zahraničia vydala študovať, no vrátila sa späť na Slovensko ku svojim koreňom, kde popri bežnej práci pestuje úžasné čučoriedky. Stojí aj za projektom Čučoriedkovo, ktorý si dáva za úlohu toto sladké ovocie vypestovať čo najprírodnejším spôsobom.
Si z Horehronia, kde si sa aj narodila. Ako sa však niekto dostane k pestovaniu čučoriedok? Zrejme to nebude len lokalitou.
K pestovaniu ma priviedli moji rodičia, ktorí v roku 2002 založili čučoriedkovú záhradu. Svoje nadšenie a zapálenie pre niečo nové preniesli aj na mňa. Nielen s nadšením, ale najmä s láskou sme sa spoločne celá rodina starali od jari do jesene o čučoriedkové kríky.
Rozhodnutie rodičov ovplyvnilo zámer dopestovať ovocie, ktoré v našom regióne v tom čase ako záhradné ovocie nebolo známe a ponúkalo zdravé plody v záhradke počas celého leta. K definitívnemu rozhodnutiu prispel druh kyslej pôdy, vyžadujúcej pestovanie čučoriedky chocholíkatej. Zámer rodičov som počas vysokoškolského štúdia rozšírila, Čučoriedkovu dala iný rozmer. Som vďačná rodičom za ich prejavenú dôveru a povzbudenia.
Momentálne si hlavou celého Čučoriedkova, jedinečného slovenského projektu. O čo však vlastne ide?
Aby som to uviedla na pravú mieru. Hlavou Čučoriedkova je celá moja rodina. Spoločne tvoríme, spoločne sa staráme o kríky, spoločne oberáme úrodu – spolu sme jeden veľký čučoriedkový tím.
Vzhľadom k tomu, v akom prostredí žijeme a pestujeme čučoriedky, používame výlučne prírodné hnojivo, čím sa líšime od konkurencie. Pestujeme bez chémie.
Za našu starostlivosť sa nám odplácajú nielen čučoriedky, ale aj naše včielky. Vďaka už spomínanej aplikácii organického hnoja v našej záhrade kvitnú lúčne kvety od jari do jesene. Vzhľadom k veľkosti čučoriedky chocholíkatej ich zbierame ručne.
Bežný konzument môže rozlišovať dva druhy čučoriedok: Čučoriedka chocholíkatá, ktorá poskytuje podstatne vyššie a stabilnejšie úrody, má atraktívne, veľmi veľké a chutné plody, ktoré sú určené predovšetkým na konzum v čerstvom stave, zatiaľ čo plody čučoriedky obyčajnej (lesnej) sú určené na spracovanie.
Plody čučoriedky chocholíkatej sú asi štvornásobne väčšie ako plody čučoriedky lesnej. Čiastočne sa odlišujú aj chuťou. Ich dužina nefarbí, pretože je zelenkastá. Hodia sa nielen ako stolové ovocie, ale aj na mrazenie a na využitie v potravinárskom priemysle.
Ako vlastne pestovanie čučoriedok prebieha? Máš vlastný pozemok, na ktorom sú zasadené kríky? Koľko ich asi je?
Práca s čučoriedkovými kríkmi začína od skorej jari starostlivosťou o kríky: strihanie, ručné pretrhávanie buriny, prihnojovanie, zavážanie štiepkou a končí v neskorej jeseni. Samotné strihanie je náročné. Každý krík si vyžaduje dôkladnú prehliadku a odstránenie prestarnutých časti rastliny a zároveň nadbytočných výhonkov, aby nedošlo k vysileniu rastliny, tzv. preplodovaniu.
Po strihaní nasleduje prihnojovanie – hnojíme výlučne prírodným hnojivom, čím sa líšime od konkurencie. Dbáme na hrúbku vrstvy štiepky/hrabanky okolo rastlín (čo má veľký vplyv na udržanie kyslosti pôdy a rovnomerného udržania vlahy aj počas vegetácie). Dôležité je odstraňovanie buriny počas celého vegetačného obdobia. Vzhľadom k tomu, že čučoriedky majú plytko koreňový systém, vytrhávanie robíme bez použitia chemických prípravkov - ručne, aby nedošlo k jeho poškodeniu. Veľkou podporou a odbornou pomocou nám je Ing. Šimala, ktorý je v tejto oblasti odborník na vysokej úrovni.
Čučoriedky v čerstvom stave sa tešia veľkej obľube. Postupné dozrievanie ôsmich odrôd poskytuje čerstvé plody od júla do konca septembra, ale to len za predpokladu, že nás počas sezóny neprekvapia krúpy alebo nálety vtáctva.
Máš prehľad o tom, koľko čučoriedok sa približne dá vypestovať za sezónu?
To s úplnou presnosťou a ani odhadom neviem povedať. Poľnohospodárstvo je niekedy veľmi zradné, hlavne kvôli počasiu – čučoriedka chocholíkatá je náročná na starostlivosť a poveternostné podmienky, práve tie najväčšmi ovplyvňujú úrodu. Práve preto sa neodvážim porovnávať a prepočítavať, koľko úrody jedna sezóna môže priniesť. Každá sezóna je iná a ja som vďačná za každú jednu čučoriedku. Niekedy je sezóna silnejšia a niekedy slabšia. Treba sa naučiť pracovať s tým čo máme, nie je to o kvantite ale o kvalite.
Ako vyzerá tvoj čučoriedkový deň? Rozlišuješ vôbec rozdiel medzi pracovným dňom a víkendom?
Moje dni v hlavnej sezóne sú v znamení čučoriedok. Od konca júla do polky septembra je hlavná sezóna dozrievania plodov. Mame rôzne odrody a tým pádom čučoriedky dozrievajú priebežne. Každý deň zbieram, zbieram a zbieram. Moji rodičia a starká mi veľmi pomáhajú. Sama by som to nezvládla.
Oberanie čučoriedok je pre mňa najväčší relax. Bývame na samote a ten pokoj, ktorý u nás vládne sa nedá ničím opísať. To musíte jednoducho zažiť – vtáčiky štebocú a všetko krásne rozvoniava.
Podľa počtu objednávok rozvážam klientom čučoriedky priamo domov. Mám rada osobný kontakt s ľuďmi a som vďačná za každé jedno slovo, ktoré s nimi môžem prehodiť. Práve spokojní klienti posúvajú moje sny ďalej. Je to najlepší feedback aký môžete dostať.
Zdravo sa stravujem a milujem pečenie koláčikov, ktoré vyhovujú môjmu životnému štýlu. Sama si ich prispôsobujem, vylepšujem a navyše vďaka vlastnej produkcii medu nahrádzam cukor medom.
Tohtoročné leto nebude len o čučoriedkach a včelách. Prednedávnom som si s dvoma rodinnými priateľkami splnila ďalší sen – otvorili sme si pohybové štúdio LOCA, takže môj voľný čas sa delí medzi zbieranie čučoriedok, starostlivosti o včely a cvičenie. Veľmi sa teším na leto a na všetky aktivity, ktoré ma čakajú.
Rátať určite treba aj so stratou úrody. Ako sa vysporiadavaš s nepríjemnými situáciami?
Čo sa týka straty úrody, hrozbou nie sú ani tak zvieratá, ale skôr počasie. Tak ako každé ovocie či zelenina, aj čučoriedky sú vystavené klimatickým zmenám a poveternostným podmienkam.
Už sa nám párkrát stalo, že krúpy zničili časť úrody. Tá potom už nebola takej kvality, aby sme ju mohli ponúknuť koncovému zákazníkovi. Taktiež vtáky, najmä škorce, sú veľkým škodcom. S nimi sa až tak veľmi bojovať nedá, ako moji rodičia vravia, aj oni potrebujú potravu. No predísť ich "vyjedaniu" môžeme sieťami. Momentálne sme začali oplotenie, kde sa práve takéto siete budú nachádzať.
Kde sa môže k tvojim čučoriedkam dostať bežný človek? Na pulte bežných obchodov ich asi neuvidíme.
K našim čučoriedkam sa môže dostať každý, kto zavíta na Horehronie alebo minimálne na stredné Slovensko. Moji čučoriedkoví zákazníci si objednávajú čerstvé čučoriedky prostredníctvom e-mailu alebo telefonicky, taktiež je možná objednávka cez stránku Čučoriedkovo na Facebooku. V hlavnom meste sa k čučoriedkam z Čučoriedkova dostanete cez online farmársky obchod lokapetit.sk.
Dalo by sa povedať, že sa Čučoriedkovom živíš? Zrejme ide o sezónnu prácu, čo robíš počas celého roka?
Čučoriedky sú moja srdcovka, ale nedá sa povedať, že sa tým živím. V minulom roku som ukončila včelársku školu, pred dvomi rokmi som rozšírila čučoriedkový sad o ďalšie mladé sadenice, predsa som len na začiatku svojho podnikania. Ovocinárstvo a včelárstvo patria k sezónnym aktivitám. Mám zatiaľ dosť času venovať sa aj iným aktivitám.
Som veľmi aktívna a neposedná, takže nie som stále len na jednom mieste. Už som spomínala moje pohybové štúdio v Banskej Bystrici, ktoré prevádzkujem spolu s mojimi dvoma priateľkami. V ňom sa venujeme skupinovým cvičeniam. Okrem toho mám stále zamestnanie.
Obdobie mimo sezóny mi umožňuje venovať sa vzdelávaniu, workshopom, skrátka všetkému, čo počas sezóny nestíham. Bez vzdelávania sa dnes v uvedenej oblasti nedá úspešne podnikať. Každý rok sa teším sa na čučoriedkovú, včelársku sezónnu, počas ktorej som v Brezne.
Vyštudovala si diplomaciu, no rozhodla si sa usadiť na Slovensku. Prečo u nás, keď je trend odchádzať do zahraničia?
Už počas štúdia diplomacie som veľa cestovala. Škola, cestovanie, spoznávanie iných kultúr a tradícií prispelo k intenzívnejšiemu vnímaniu mojich koreňov a uvedomeniu si toho, kam vlastne patrím. Vyrastala som v harmonickej rodine. S láskou a vďačnosťou sme pristupovali ku všetkému, čo nás naučili a zachovali pre nás starí i prastarí rodičia, čo nám poskytovala príroda a kraj, v ktorom žijeme. Od malička som najradšej trávila čas na našej chalupe – teraz už v rodinnom sídle, kde sa nachádza aj Čučoriedkovo.
Nemala som ťažkú voľbu, kde po škole zakotvím. Úžasní rodičia, ktorí ma s láskou vychovávali a vždy povzbudzovali. Prostredie, v ktorom sa vyrastala, mi vždy ponúkalo veľa príležitostí na moje aktivity. Lyžovanie, golf, cyklistika, tancovanie vo folklórnom súbore. Moje milované Horehronie nenahradí žiadna krajina.
