Mel Gibson a Danny Glover ako milované policajné duo.
„I´m Too Old for This Shit“
Filmové plátno pozná množstvo nerozlučných dvojíc, ktoré sa stali legendami. Laurel a Hardy, Butch Cassidy a Sundance Kid, prípadne komédie dvojice Bud Spencer a Terence Hill. Aby ich interakcia fungovala, je potrebné nájsť čo najfunkčnejšie znaky, ktoré ich rozdeľujú a zároveň spájajú.
Z ich rozdielnych charakterov následne vzniká pre diváka mnoho atraktívnych situácií. A nie iba komických, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. V našich kultovinách sa budeme tentoraz venovať sérii, obsahujúcej jednu z najpopulárnejších dvojíc kinematografie. Smrtonosnej zbrani.
Dvojica detektívov Martin Riggs a Roger Murtaugh sa objavili v štyroch celovečerných filmoch a ich príbehy sa už stihli nesmrteľne zapísať do fanúšikovských sŕdc. A ako to v podobných prípadoch zvykne byť, všetko to mohlo byť inak.
Písal sa rok 1982 a kinami sa s úspechom prehrmela akčná komédia 48 hodín. Producent Joel Silver zavetril úspešný model a hľadal spôsob, ako na úspech eskapád Eddie Murphyho a Nicka Nolteho nadviazať.
Voľba padla na scenár začínajúceho Shanea Blacka. Príbeh dvoch vojnových veteránov, momentálne policajtov, vyzeral lákavo. Miesil zaujímavé postavy, akciu a humor. Aj keď nie v takej miere ako vo finálnej podobe. Pôvodná verzia bola totiž omnoho temnejšia a vlastne s titulom, ktorý sme nakoniec videli, nemala mnoho spoločné.
Na zjemnenie výsledku bol budúcim režisérom Richardom Donnerom najatý Jeffrey Boam. To však už predbiehame. Prvou režisérskou voľbu bol Ridley Scott. Po zlých skúsenostiach s natáčaním Blade Runnera ho ale štúdio odmietlo.
Ďalším z oslovených sa stal legendárny Leonard Nimoy. Spock z pôvodného Star Treku. No ten, aj vďaka spomínanej pochmúrnosti, neprejavil záujem a odišiel si natočiť remake francúzskeho hitu Traja muži a nemluvňa.
Zaujímavé je, že táto slušná (aj keď už takmer zabudnutá) komédia dokázala utŕžiť viac než prvá Smrtonosná zbraň. Z krátkodobého hľadiska to bol teda dobrý ťah. Jeho miesto nakoniec zastúpil Richard Donner. Skvelý remeselník a najmä žánrový chameleón.
Už v tej dobe mal na konte tri budúce klasiky a navyše každú v inom žánri aj štýle. Alebo poznáte rozdielnejšie filmy než horor Prichádza Satan!, komiksovku Superman a detské dobrodružstvo Goonies?
Kľúčovým aspektom úspechu projektu však bolo herecké obsadenie. Zvažovaní boli napríklad Kurt Russell, Patrick Swayze, Liam Neeson, Michael Douglas alebo Bruce Willis. Paradoxom je, že posledný menovaný odmietol úlohu kvôli Smrtonosnej pasci, ktorú odmietol Mel Gibson. Budúci Martin Riggs.
V scenári nebola rasa jeho partnera definovaná a hľadal sa proste niekto, kto by mal s Gibsonom potrebnú chémiu. Voľba padla na Dannyho Glovera. Obaja predstavitelia si okamžite padli do oka a vôbec nevadilo, že Glover bol o desať rokov mladší, než predpisoval scenár. Jeho hláška „I´m Too Old for This Shit“ stihla aj tak zľudovieť.
Natáčanie začalo v Auguste 1986 a nezaobišlo sa bez nepríjemností. To, že Mel Gibson počas natáčania fajčil dve krabičky denne a občas musel počas natáčania akčných scén dostávať kyslík, nebol ten najväčší problém. Produkciu totiž postihla nehoda, keď bol na motocykli zabitý slávny kaskadér Dan Robinson. Práve jemu je venovaný tento film.
Po ukončení natáčania sa išlo tradične do strižne, no výsledný produkt bol aj napriek humorným vsuvkám, stále príliš temný. Padlo teda rozhodnutie ho zjemniť. Na podlahe strižne tak skončila napríklad prvá Riggsova scéna.
V pôvodnom openingu sa dostal pod vplyvom alkoholu do potýčky v bare. Následkom zjemnenia bola vystrihnutá scéna so sniperom ohrozujúcim deti v škole a takisto pôvodný záver.
V ňom sa Riggs s Murtaughom rozídu a zavrú si dvere k prípadným pokračovaniam. Keď však tvorcovia videli, ako navzájom parádne fungujú, použili alternatívny koniec, ktorý poznáme. Všetky tieto scény môžete nájsť na DVD štvrtej časti.
Premiéra bola 6. marca 1987 a úspech v kinách bol veľký. Pri rozpočte 15 miliónov dolárov sa ich podarilo utŕžiť vyše 120, z čoho viac než polovica pochádzala z domácej pôdy. Tomuto výsledku takisto určite prispel aj legendárny recenzent Roger Ebert.
Ten označil film za nielen skvelý akčný thriller, ale takisto funkčnú drámu. A to muselo divákov zaujať.
Nezabúdajme, že sa pohybujeme v osemdesiatych rokoch. Kiná valcovali nepriestrelní hrdinovia, ako John Rambo, prípadne John Matrix z Komanda. Na rozdiel od titulov dvojice Schwarzenegger/Stallone však Smrtonosná zbraň ponúkla aj jav, ktorý nebol v tomto žánri využívaný.
A tým bola civilnosť. Donner ponúkol návštevníkom kina ľudí z mäsa a kostí. Boli zraniteľní a zďaleka nie dokonalí.
Hlavný hrdina so samovražednými sklonmi bol totiž v tej ére niečím nevídaným. Projekt dokonca získal oscarovú nomináciu. Aj keď iba v technickej kategórii za najlepší zvuk. Nenápadne tak začala žánrová revolúcia, dokonaná o rok neskôr Smrtonosnou pascou. Ak si tieto dve série mýlite, verte tomu, že tomu tak byť nemuselo.
Na videokazetách totiž pri úvodnom titulku zaznie preklad názvu ako Vražedná zbraň. Titul z obalov však bol lákavejší a pri ňom už navždy ostalo. Do našich kín sa však vinou socialistickej cenzúry nedostal. Prvým filmom série, ktorý sme si mohli vychutnať na plátne, tak bola až dvojka. Aj to až tri roky po jej premiére.
Pokračovanie bolo otázkou času a prišlo po dvoch rokoch. Pôvodný scenár Shana Blacka končiaci Riggsovou smrťou bol odmietnutý a budúci autor Posledného skauta a tretieho Iron Mana ostal iba pri tvorbe základného príbehu.
Projekt po ňom prevzal už spomínaný Jeffrey Boam. Tentoraz už ako hlavný scenárista. A tón jedničky zľahčil.
Pribudlo viac humoru a na jeho obstaranie bola napísaná postava Lea Getza. Joe Pesci sa úlohy zhostil s obrovskou chuťou a bez neho si už túto sériu nevieme predstaviť. Pri tvorbe svojho charakteru sa inšpiroval svojou návštevou Disneylandu s Mickey Rourkom.
Jeho neustále „Okay, okey, okey“ pochádza z historky, keď sa dve hviezdy pýtali na informácie a dotyčný im ich vysvetľoval za neustáleho opakovanie tohoto slova.
Rozpočet bol navýšený takmer o polovicu a za 28 milónov sa dalo teda natočiť omnoho viac epických akčných scén než v relatívne komornej jednotke. Vzhľadom na zjemňovanie vyznenia prvej časti je obrovským paradoxom, že dvojka sa počas natáčania stávala "temnejšou".
V pôvodnom scenári mala totiž hrdinova nová láska Rika s tvárou Patsy Kensit prežiť. Dokonca je natočený aj koniec, kde sa ako pár s Riggsom chystajú na oslavu vďakyvzdania k Rogerovej rodine.
Takisto záver ostal relatívne otvorený. V tej dobe nikto nevedel, či sa tvorcovia pustia do ďalšieho pokračovania. Schválne si skúste pozrieť poslednú scénu tejto časti bez vedomia toho, že sa bude v sérii pokračovať. Zranený Riggs ležiaci v Rogerovom náručí za zvukov Knocking on Heaven´s Door rozhodne nie je stopercentným happy endom.
Po premiére však bolo okamžite jasné, že sa pokračovať bude. Tržby oproti prvému dielu narástli, čo bolo koncom osemdesiatych rokov neuveriteľný jav. Diváci nakoniec nechali v pokladniciach po celom svete takmer 228 miliónov dolárov.
Divácke reakcie boli vďaka väčšej porcii humoru ešte priaznivejšie a mnoho ľudí považuje druhú časť za najvydarenejší diel série. A nie je divu. Scény, ako bomba na záchode, „prcgumovník“ alebo útok na príves sa už dávno stali legendárnymi. Film získal nomináciu na Oscara za strih zvukových efektov.
A krasojazda mohla pokračovať.
Premiéra trojky prebehla v roku 1992 a v tom čase už bol zo série skutočný fenomén. Medzitým sa samozrejme vyrojilo množstvo napodobovateľov a žáner buddy movies začal byť čím ďalej, tým viac populárnejší. Dokonca aj Sylvester Stallone si „zadovážil“ parťáka s tvárou Kurta Russella.
Reč je samozrejme o hite Tango a Cash, jednej z najlepších napodobenín tohto tohto vzorca. Rozpočet opäť narástol, aj keď vzrast na 35 miliónov nebol tak výrazný ako v prípade druhého dielu.
Úspech si však vybral svoju daň. Zo scenára napísaného opäť Boamom, za spolupráce Roberta Marka Kamena, takmer úplne vymizli temné podtóny. S výnimkou Rogerových výčitiek svedomia už ide o čistokrvnú akčnú komédiu. Aj keď pôvodná myšlienka bola iná.
Nová postava stvárnená Rene Russo mala byť pôvodne muž so sebedeštrukčnými sklonmi, pripomínajúcimi Riggsa v prvej časti. Nakoniec sa od toho upustilo a prim tu hrajú takmer sitcomové situácie a veľkolepé akčné scény. Tvorcovia mali v tomto prípade veľké šťastie.
Kvôli úvodnému výbuchu bola vyhodená do povetria skutočná budova. V Orlande na Floride chcelo mesto zničiť svoju radnicu a tak ponúklo filmárom, či by ju nechceli vyhodiť do povetria. Producent Joel Silver samozrejme ochotne súhlasil.
Zaplatil mestu 165 tisíc dolárov a obe strany boli spokojné. Poslanci zarobili a filmári získali za minimálne náklady veľkolepý opening.
Prostredie určené pre finále bolo takisto určené na likvidáciu. Išlo o neúspešný developerský projekt domov pre boháčov. Hlavnou podmienkou pre štáb bolo, aby ho celé zničili. Proste sen každého producenta akčných filmov.
Definitívna zmena tónu série divákov trochu zaskočila, no kladné ohlasy boli opäť v ohromnej prevahe. A takisto zvedavosť na nové dobrodružstvá populárnej dvojice detektívov. Otvárací víkend v hodnote 33 miliónov dolárov patril vo svojej dobe k jedným z najväčších v histórii. Trajektória vzostupných tržieb tiež pokračovala. Nakoniec sa výsledky zastavili až tesne nad 321 miliónmi dolárov.
Je preto prekvapivé, že diváci sa pokračovania dočkali až po dlhých šiestich rokoch. Kľúčovú úlohu v tom zaiste zohrávala neochota Mela Gibsona sa do svojej slávnej úlohy vrátiť.
Nakoniec však producent našiel 25 miliónov dôvodov, prečo by tak mal učiniť. V tej dobe už úspešný producent a oscarový režisér (Statočné srdce), tak nakoniec na vtedajší rekordný honorár kývol.
Vrátili sa takisto všetky ďalšie obľúbené postavy a aj niekoľko nových. Najviac pozornosti na seba upriamil Jet Li ako hlavný záporák.
Jackie Chan odmietol stelesniť zápornú postavu a Silver tak siahol po ďalšej veľkej hongkongskej hviezde. Pre neho to znamenalo veľký vstup do továrne na sny a diváci dostali jedného z najlepších záporákov série.
Ďalším výrazným prírastkom bol komik Chris Rock. Bolo teda jasné, že návrat ku koreňom sa nekoná a bude sa pokračovať v humornejšom podaní.
Rozpočet bol neuveriteľných 140 miliónov dolárov (dobové správy hlásili 90) a tvorcovia neponechali nič náhode. V dokonalom stroji sa však niečo zaseklo a štvrtý diel sklamal. Prepálené humorné eskapády sa dostali do popredia pred príbehom a Smrtonosná zbraň definitívne stratila čaro. Civilnosť a realistickosť boli definitívne preč.
V žiadnom prípade však nešlo o zlý či priemerný počin. Postavy boli stále sympatické, akčné scény veľkolepé (hlavne diaľničná naháňačka je stále úžasná) a príbeh mal dobrý spád. Smerovanie atmosféry však bolo pre veľa ľudí studenou sprchou. Odrazilo sa to aj na tržbách. Tie boli prvýkrát nižšie než v prípade predchádzajúceho dielu.
Konečný súčet 285 miliónov dolárov tak musel byť pre tvorcov sklamaním. Solídne, no nie úžasné výsledky boli určite zapríčenené aj zmenou doby. Akčné komédie už boli mimo kurz a do popredia sa dostávali vizuálne štylizované akčňáky.
Ako napríklad bočný projekt Silvera a Warnerov k tomuto filmu. Istý Matrix.
Na otázku, či bude päťka, sa zdvorilo odpovedalo, že nikoho pred rokmi nenapadlo, že by mohla byť dvojka. Gloverova kariéra sa nikdy poriadne nenaštartovala a Mel Gibson sa začal sústrediť na vlastné režijné projekty. Raz za čas sa uzavretie série síce spomenie, no jej reálny návrat je nepravdepodobný. A možno je to dobre.
Pri spomienke, kam sa dopracovala príbuzná Smrtonosná pasca a v akom štýle sa teraz točia podobné žánrovky, buďme radi, že séria skončila so cťou. Seriál na motívy tejto nesmrteľnej klasiky je toho dôkazom.
