Maďarsko je krajina plná zaujímavostí, ktoré sa oplatí vidieť aj zažiť.
Maďarsko je náš južný sused. Je to krajina s bohatou históriou, ktorá bola dlhé stáročia previazaná aj s tou našou, a napriek možnej nevraživosti z minulosti sme dnes najbližšími spojencami v strednej Európe. Maďarsko v sebe skrýva veľké množstvo krásnych miest a pamiatok, ale aj príbehy z histórie, pri ktorých tuhne krv v žilách. Skús si preto prečítať nasledujúce zaujímavosti o našich južných susedoch a trošku si rozšíriť obzory.
Tretí najväčší parlament na svete
Budapešť je nepochybne jedno z najkrajších miest strednej Európy. Hlavné mesto Maďarska sa môže pochváliť mnohými pamiatkami a turisticky vyhľadávanými miestami, pričom na samotnom vrchu rebríčka sa určite nachádza aj parlament. Bol postavený ešte v roku 1896 a dodnes si drží titul tretieho najväčšieho parlamentu na celom svete. Predbehol ho len londýnsky Westminster a parlament v Rumunsku. Maďarský parlament je taký obrovský, že obsahuje až 691 miestností, medzi ktorými sa vieš premiestňovať po 20 kilometroch schodov. Na jeho výstavbu bolo použitých približne 40 kilogramov čistého zlata a parlament sa týči až do výšky 96 metrov.
Maďarské pengo so závratnou hodnotou
Pri návšteve Maďarska si treba dávať pozor na to, že tam nezaplatíš naším eurom, ale musíš si svoje bankovky vymeniť. V Maďarsku platia už desiatky rokov forintom, avšak po druhej svetovej vojne tam forint ešte ani neexistoval. Po výmene koruny z roku 1927 bolo až do roku 1946 používané maďarské pengo. Namiesto halierov či centov pozostávalo zo 100 fillérov. Mena pengo sa síce v maďarskej spoločnosti dlho neohriala, lenže aj napriek tomu si dodnes drží mierne nelichotivý rekord. Obrovská hyperinflácia spôsobila, že maďarská banka musela vydávať bankovky s čoraz vyššou nominálnou hodnotou, a tak sa v jednej chvíli v roku 1946 do obehu dostal aj pengo s hodnotou 1 000 000 000 000 000 000. Bankovka s vyššou hodnotou odvtedy nikdy nebola vydaná.
Svetoznámy iluzionista, ktorý sa narodil v Budapešti
Harry Houdini je definitívne jedným z prvých mien, ktoré človeku prídu na jazyk po tom, čo sa vyslovia slová ilúzie a kúzla. Len málokto z dnešnej mladej generácie si na vystúpenia mladého kúzelníka aj skutočne pamätá, ba čo viac, takmer nikto v súčasnosti netuší, že Houdini je rodák z regiónu strednej Európy. V roku 1874 sa narodil priamo v Budapešti ako Erik Weisz a svoj životný úspech zaznamenal samozrejme až v Spojených štátoch amerických. Houdini sa do histórie zapísal ako majster únikov, pretože sa dokázal oslobodiť prakticky z akéhokoľvek spútania. Nanešťastie, zomrel v mladom veku 52 rokov. Oficiálne zomrel na prasknutie slepého čreva po údere do brucha, ale tento dôvod smrti bol viackrát spochybnený.
Bývalý korunný princ s telom aj srdcom
Aj keď si už veľkú slávu monarchie svojich predkov na vlastnej koži nezažil, Otto von Habsburg bol dôležitou osobnosťou. Narodil sa v roku 1912 ako syn rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. a od roku 1922 sa stal hlavou habsburskej dynastie. Šlo skôr o formálnu pozíciu, pretože monarchia bola už dávno zrušená, ale Otto pokračoval v politickej aktivite. Venoval sa publicistike, stal sa poslancom Európskeho parlamentu a dožil sa krásnych 98 rokov. Po jeho smrti sa Rakúsko aj Maďarsko dohodli na symbolickom uložení pozostatkov, ktoré bude kopírovať pôsobenie hlavy Habsburgovcov. Zatiaľ čo jeho telo zostalo uložené v Rakúsku, srdce putovalo do Maďarska, a tak dodnes oddychuje na dvoch rôznych miestach, ktorým mohol ako korunný princ vládnuť, keby sa svet vybral inou cestou.
Najstaršie pevninské metro v Európe
Návšteva mesta Budapešť sa zvyčajne nezaobíde ani bez použitia metra. Neveľa turistov však vie, že budapeštianske metro je druhé najstaršie na celom svete. V rámci európskej pevniny si síce drží prvenstvo, ale v tabuľke rekordov sa muselo skloniť pred metrom v Londýne. Budapeštianske metro bolo postavené ešte v roku 1896 a hlavným dôvodom vybudovania podzemnej dráhy bola samozrejme preplnenosť ulíc, ktoré pomaly praskali vo švíkoch. Zatiaľ čo neďaleká Budapešť jazdila v metre už na konci 19. storočia, plány na vybudovanie toho bratislavského zostali vždy len pri prázdnych slovách.
Most nazvaný na počesť amerického moderátora
Americký moderátor Stephen Colbert už niekoľko rokov šéfuje vlastnej nočnej talkshow. V minulosti pritom pôsobil na stanici Comedy Central v rámci programu The Colbert Report, a práve v jednej z častí v roku 2006 spomenul aj Maďarsko. Maďari vtedy organizovali verejné internetové hlasovanie o tom, ako by sa mal volať nový most v krajine. Informácie o hlasovaní zachytil aj Stephen a priamo vo svojej šou vyzval fanúšikov, aby mu dali hlas. Výzva bola úspešná a názov Most Stephena Colberta získaval najviac hlasov vo viacerých kolách. V polovici septembra 2006 dokonca maďarský veľvyslanec v USA András Simonyi vyhlásil, že Stephen súťaž naozaj vyhral, ale na to, aby mohol most získať jeho meno by musel vedieť plynule po maďarsky a dokonca byť mŕtvy. Napriek tomu dal Colbertovi šancu a pozval ho do Maďarska, ale most napokon dostal názov Megyeri.
Úmrtie uhorského kráľa ako z nepodareného filmu
Množstvo kráľov a cisárov zahynulo počas histórie bizarnou smrťou a kráľ Belo I. by sa v pomyselnom rebríčku jednoznačne nestratil. Na uhorský trón síce zasadol len na tri roky, ale na samotný trón zrejme po smrti spomínal ešte veľmi dlho. Belo vládol v období, ktoré neboli príliš pokojné, a tak čelil nespokojnosti zo strany svojich poddaných. Avšak, na jeho miesto sa nemecký kráľ snažil dosadiť svojho favorita Šalamúna, čo Belo I. napokon nechcel dopustiť. Rozhodol sa o svoj trón bojovať, lenže v Dömösi sa pod ním zrútil trón, na ktorom v tej chvíli sedel, a Belo mal zostať vo veľmi ťažkom stave. Pri odchode do bojov potom zomrel.
Vzácna koruna, ktorá bola radšej poslaná Američanom
Jedným z najvýznamnejších maďarských symbolov je nepochybne svätoštefanská koruna. Vzácny artefakt sa na korunovanie kráľov používal stovky rokov, ale ani on by zrejme neodolal tlaku zo strany komunistov pred koncom druhej svetovej vojny. Maďari zobrali zo strachu pred komunistami korunu a odovzdali ju Američanom. Koruna svätého Štefana preto strávila od roku 1944 viac ako 30 rokov v meste Fort Knox. Naspäť Maďarsku ju po dlhom čase odovzdal v roku 1978 až prezident Jimmy Carter. Práve originálnu korunu, ktorá roky oddychovala za oceánom, si dnes môžeš prezrieť v maďarskom parlamente v Budapešti.
Maďarská strata drvivej väčšiny územia
Maďarskí nacionalisti spomínajú na obdobie po prvej svetovej vojne s ťažkým srdcom. Rakúsko-Uhorsko bolo nútené rozpustiť sa, po celej strednej aj južnej Európe vznikali národné štáty a Maďari mohli iba smutne sedieť a pozerať sa na to, ako sa im ich bývalá ríša rozplýva pred očami. Maďarsko podpísalo Trianonskú zmluvu v roku 1920 a na jej základe rovno prišlo o 71 percent svojho doterajšieho územia. Rovnako prišlo aj o 66 percent svojho predchádzajúceho celkového počtu obyvateľov, a tak sa skončil príbeh jednej mocnej ríše. Niet divu, že sa mnohí Maďari na Trianon hnevajú dodnes.
Neslávny koniec Juraja Dóžu
Vodcom jedného z najvýznamnejších povstaní proti uhorskej šľachte sa stal Juraj Dóža. Šikovný bojovník vedel ľud strhnúť na svoju stranu, pričom prvotným cieľom bola križiacka výprava proti Turkom. Z križiackej výpravy sa onedlho stalo obyčajné povstanie, pretože uhorský ľud stratil so svojimi šľachticmi trpezlivosť. Dóža bol napriek bojovým úspechom v roku 1514 porazený a zabitý veľmi krutým spôsobom. Ako výsmech si musel sadnúť na rozžeravený trón, na hlavu zase dostal rozžeravenú železnú korunu a napokon z neho museli zaživa trhať mäso spolubojovníci z povstania. Dóža si tak dobre zapamätal, ako dopadne človek, ktorý sa chce stať samozvaným kráľom.
A na záver si treba určite spomenúť aj na maďarskú krásku Barbaru Palvin.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
