Film - mozaika je v súčasnosti dlhodobo na vzostupe, ale jeho počiatky siahajú až k počiatkom kinematografie.
V našom najnovšom výbere sa budeme zaoberať v súčasnosti veľmi obľúbenými filmovými mozaikami s viacerými paralelne prebiehajúcimi dejmi. Režiséri, ako Robert Altman, Quentin Tarantino alebo Alejandro Gonzáles Iňárittu sa tomuto špecifickému dramaturgickému druhu písania a režírovania venujú pravidelnejšie ako iní a tak sme nezabudli ani na ich kultové diela.
Pojem scenáristická mozaika budeme brať trochu voľnejšie ako scenársitické poučky. Napriek tomu sme sa snažili zachovať niektoré styčné body, charakterizujúce mozaiku ako pomerne presný termín.
Diela s mozaikou príbehov sa skladajú z niekoľkých rovnocenných príbehov s vlastným protagonistom, ktoré sa odvíjajú súbežne a chronologiky v jednej časovej rovine. Často v nich ide o spoločenskú a politickú kritiku. Akýmsi pojítkom takejto skupiny môže byť fráza "rovnaká téma, ale rôzne dobrodružstvá".
Často v nich dochádza k menšiemu či väčšiemu prepojeniu jednotlivých príbehov, niekedy sú tieto prepojenia späté s veľkým ohrozením, ako napríklad dopravná nehoda alebo zemetrasenie, prípadne žabí dážď. Snažili sme sa tak do výberu zaradiť drámy, trilery alebo aj akčné a romantické komédie, v ktorých sa jednotlivé príbehy aspoň čiastočne prepoja. Preto tu nenájdete poviedkové filmy.
Náš zoznam sa asi nebude zhodovať s vkusom každého nášho čitateľa, čo ale môžeme pripísať faktu, že rozprávanie paralelných príbehov je pre súčasných filmárov a divákov nesmierne príťažlivé. Vyberáme z obrovského množstva kvalitných diel a snímky tu spomínané sú iba vrcholcom pomyselného ľadovca.
Odporúčame ho preskúmať aj pri jeho úpätí. Snažili sme sa však upozorniť aj na artové, nezávislé a menej známe kúsky, nielen hollywoodsky mainstream. V tomto prípade však aj ten dosahuje vysokú kvalitu.
Zrodenie národa (Birth of a Nation, USA, 1915, David W. Griffith)
I keď mozaikovú vlnu zažívame niekedy od čias Amores Perros - Láska je kurva, počiatky paralelného strihu samozrejme zaviedol do praxe už David W. Griffith. Jeho najlegendárnejším opusom je Intolerancia, tá je však klasickým poviedkovým filmom, kde sa jednotlivé príbehy nepretínajú.
Zato možno najkontroverznejšie dielo všetkých čias, Zrodenie národa, ponúka vysoko premyslený paralelný strih viacerých príbehov a širšieho spektra amerických dejín. Budete svedkami megalomanských bojových scén z občianskej vojny alebo atentátu na prezidenta Abrahama Lincolna.
Amarcord (Taliansko, Francúzsko, 1973, Federico Fellini)
V hlbšej histórii ešte na chvíľu zostaneme, a to hneď s jedným z najdiváčkejších diel legendárneho predstaviteľa zlatého veku európskeho autorského filmu, Federica Felliniho Amarcord. Ide o mozaiku svojráznych talianskych postavičiek v prímorskom meste Rimini za čias Mussolliniho diktatúry.
Titto, mladý chlapec, je režisérovo alter ego, ktoré tu prežíva so svojou početnou rodinou a známymi klasické (nielen) detské dobrodružstvá a závidieť mu môžeme najmä zážitky spojené so skúmaním trafikantkinho bujného poprsia. Tu ale vážne záleží od vkusu čitateľa a diváka...
Prestrihy (Shortcuts, USA, 1993, Robert Altman)
Americký veterán Robert Altman bol tvorcom okrem nami rozoberaným Prestrihov aj mozaiky s názvom Nashville a ako názov napovedá, príbehy končiace katastrofou sa odohrávali v mekke country hudby. Prestrihy sa preslávili najmä scénou s Juliane Moore, ktorá si "omylom" zabudla v šatni pred jej nakrúcaním obliecť nohavičky.
Nič zaujímavejšie asi vedieť netreba, ale len tak okrajovo spomenieme, že sa ocitáme v Los Angeles medzi najrôznejšími spoločenskými vrstvami. Prestrihy zaujmú aj nekonečným zoznamom hollywoodskych hviezd v titulkov.
Spomeňme aspoň Roberta Downeyho jr., Andie McDowell, spomínanú Juliane Moore, Jacka Lemmona, Tima Robbinsa a zoznam zďaleka nekončí... Nezabudnite si pozrieť tématikou príbuzný Grand Canyon Lawrencea Kasdana.
Pulp Fiction (USA, 1994, Quentin Tarantino)
Áno, budeme vás otravovať aj stokrát rozoberaným kultom všetkých kultov, akým je Pulp Fiction. Lenže z hľadiska výstavby naratívu ide skutočne o výnimočné dielo, a tak sa na jeho štruktúru aspoň v skratke pozrime.
Pulp Fiction je sled samostatných, ale prepojených príbehov, prerozprávaných nechronologicky a odohrávajúcich sa počas troch dní. Najzaujímavejším postrehom je však ten, že začína a končí uprostred deja, scénou prepadu reštaurácie rýchleho občerstvenia.
Tá sa v skutočnosti odohrá ale napríklad až po sekvenciách s upratovaním mŕtvoly z auta, ktorá je nám na plátne ukázaná až v záverečnej tretine. Ostatné superlatívy tejto gangsterky už dobre poznáte.
Sladké zajtrajšky (Sweet Hereafters, Kanada, 1997, Atom Egoyan)
S komplikovanou štruktúrou vyšetrovania obrovskej tragédie havárie školského autobusu prišiel v roku 1997 režisér Atom Egoyan. Vyšetrovať smrť 14 detí z malého kanadského mestečka prichádza právnik s tvárou Iana Holma. Ten podrobuje výsluchu celú miestnu komunitu, z ktorej má každý svoju verziu udalostí a svoj životný príbeh s tajomstvami.
Sladké zajtrajšky sa okrem pohľadu na mozaiku obyvateľov odohráva v dvoch časových rovinách, využíva flashbacky a flashforwardy a pridáva motív drogovej závislosti právnikovej dcéry.
Magnolia (USA, 1999, Paul Thomas Anderson)
Pokračujeme aj naďalej v Severnej Amerike a zostávame pri nezávislých tvorcoch a zároveň so superhviezdnym obsadením. Magnolia sa preslávila "prehrávajúcim" Cruiseom aj nečakaným, nadprirodzeným záverom, nad ktorým nám dodnes zostáva rozum stáť.
Jej deväť príbehov je prepojených televíznym vedomostným kvízom. Z podobného súdka, i keď o niečo drsnejšie a menej pateticky, vyberáme Šťastie známeho provokatéra Todda Solondza s onanujúcim Phillipom Seymourom Hoffmanom. No a americkú indie scénu uzavrieme odporúčaním menších, ale o nič slabších titulov, ako hektický Go (1999) a odvážna Skurvená noc (2003) s Patrickom Swayzeym a jedným odkusnutým penisom...
Amores Perros - Láska je kurva (Amores Perros, Mexiko, 2000, Alejandro Gonzáles Inarittu)
Tandem režisér A. J. Inarittu a scenárista Guillermo Arriaga nás obšťastňuje svojimi originálnymi mozaikami od ich debutu z roku 2000. S Amores Perros sa im podarilo ale urobiť skutočnú dieru do sveta. Tri drsné príbehy z džungle s názvom Mexico City sa pretínajú pri tragickej autonehode.
Svet tu okrem oboch tvorcov spoznal aj Gaela Garcíu Bernala. Najväčším scenáristckým experimentom a nechronologicky prerozprávanou tragédiou bolo neskorších 21 gramov (2003), už so superhviezdnym obsadením. Nesmierne ambiciózny Babel (2006) ale trochu trpel slabšou previazanosťou svojich troch príbehov, napriek tomu jeho globálny charakter dokázal udržať pozornosť divákov.
Podfu(c)k (Snatch, Veľká Británia, 2000, Guy Ritchie)
Je otázkou vkusu, ktorej z pestrých mozáik Guya Ritchieho patrí vo vašom srdci prvé miesto, či už Podfu(c)ku, ktorý má Pitta, alebo Zbaľ prachy a vypadni, ktorý má zase kúzlo nového čerstvého britského vánku kombinovaného s londýnskym sychravým mrholením.
Ako to vlastne v tomto miš-maši je, je samozrejme jedno. Hlavne, že je tu Vinnie Jones, spomínaný Brád Pííít, Rade Serbežija ako ruský gangster (ako inak) a poteší aj "bývalý feťák" Ewen Bremner so svojim autistickým kukučom a samozrejme ďalší, vlastne úplne všetci.
Traffic - Nadvláda gangov (Traffic, USA, Nemecko, 200, Steven Soderbergh)
Poďme ale späť k vážnym témam, pretože spoločensko-kritické posolstvá svedčia štruktúram mozaikových príbehov najviac. Čo môže byť spoločensky závažnejšie ako predaj drog.
Steven Soderbergh podľa scenára Stephena Gaghana a za hollywoodske peniaze nakrútil thriller o komplikovanej chobotnici tohto biznisu. Snažil sa zobraziť čo najviac jej chápadiel na veľmi odlišných príbehoch od sudcov, cez dílerov, kriminalistov až po nevinné, alebo možno aj vinné obete.
Všetky dejové línie sa prepájajú v tých správnych momentoch a na nečakaných miestach a nám sa aj po opakovaných pozretiach stále tají dych. Soderberghov masterpiece a Oscar pre Del Tora.
Lantana (Austrália, Nemecko, 2001, Ray Lawrence)
Pokiaľ budete premýšľať, aký že známy titul vám v našom výbere chýba, tak vás nakoniec isto napadne Americká krása. My sme sa však rozhodli vás upozorniť na jej "austrálsku verziu" s absenciou snových scén a patetických komentárov, ale zato uprednostňujúcu dokonalý civilizmus.
Taktiež ide navonok o detektívku a aj tu sa stretávame s milostným trojuholníkom. Všetko podstatné sa ale nachádza pod povrchom na prvý dojem dokonalých vzťahov ľudí najmä v strednom veku.
Podobne, ako v Americkej kráse, aj Lantane dominujú herecké výkony hviezd, ako Geoffreyho Rusha, Barbary Hershey alebo Anthonyho LaPagliu.
Láska nebeská (Love Actually, Veľká Británia, 2003, Richard Curtis)
Filmové mozaiky často pracujú s politickou a vážnejšou vzťahovou tématikou, často s motívom kriminálneho zločinu, napriek tomu sa občas objaví aj pozitívnejšie dielo a láska v živote človeka v konečnom dôsleku všetky nejaké celospoločenské problémy prekryje.
Láska nebeská si je toho vedomá a zmysel jej mozaikovitého rozprávania väčšieho množstva postáv je zmotivovaný práve rozličným prežívaním tohto citu, nevynímajúc smrť, neopätovanosť lásky alebo neveru. Politika je prítomná aj tu, ale paradoxne dejová línia britského premiéra a jeho novej sekretárky tu patrí k tým najvtipnejším a najromantickejším.
Crash (USA, 2004, Paul Haggis)
V našom výber pochopiteľne nesmie chýbať ani dielo, preslávené ani nie tak svojimi kvalitami, ako kontroverznosťou ohľadom jeho výrazného oscarového úspechu. V našich končinách bol ešte pred vyhlásením výsledkov akadémie dostupný na DVD nosičoch, pričom sa ani neobjavil v tunajších kinách.
Crash je ale výborne premyslená mozaika modernej Ameriky, ktorá si zaslúži opätovné pozretie. Možno potom prvotné mierne sklamanie prehodnotí nejeden divák. Z rovnakého závažného súdka problémov v komunikácii a prostredia doporučujeme nedocenených Imigrantov (2009) a Disconnect (2012).
Syriana (USA, 2005, Stephen Gaghan)
Z politického hľadiska rozhodne najzávažnejšia dráma, či skôr triler v našom výbere. Jednotlivé dejové línie Syriany sa odohrávajú po celom svete a podobne, ako v Babel zisťujeme, že všetko je so všetkým v našom "malom" svete prepojené.
Obchod s ropou si vo svojej komlikovanosti a špinavosti nezadá nič s obchodom so zbraňami a vzhľadom na závislosti každého štátu na prístupe k čiernemu zlatu môžeme v budúscnosti podobných snímok očakávať stále viac. A možno raz na tom bude svet ako v sérii Mad Max a Syriana bude považovaná za jeho voľný prequel.
Scenáru môžeme vyčítať slabšiu dejovú líniu s blízkovýchodným princom, závažnosť ale ani jej nechýba.
Gomora (Gommora, Taliansko, 2008, Matteo Garrone)
Nekompromisný náhľad do prostredia neapolskej mafie na viacerých úrovniach s názvom Gomora je preslávený možno viac jeho zákulisým ako tým, čo vidíme na plátne. Autor predlohy Roberto Saviano dostal na základe obsahu jeho knihy, na základe ktorej bola Gomora nakrútená, špeciálnu policajnú ochranu.
Režisér Garrone nakrúcal v "srdci" neapolskej mafie, vo štvrti Scampia a pred nakrúcaním tu žil dva mesiace. Snímka sa vyznačuje dokumentárnym ladením, čím sa nemusí dostať pod kožu menej vnímavého diváka. Tých empatickejších ale čaká jazda plná násilia, dokonale vykreslených vzťahov a atmosféry prostredia.
Dunkerk (Dunkirk, Veľká Británia, Holadnsko, Francúzsko, 2017, Christopher Nolan)
Zakončiť výber inak, ako jedným z najlepších filmov minulého roka a s napätím očakávania premenenia jeho oscarových nominácií, sa ani nedá. V Dunkirku, experimentálnej rekonštrukcii oslodbodzovania spojeneckých vojakov na francúzskom pobreží spod obkľúčenia nacistických jednotiek, sa Christopher Nolan opäť zaoberá svojím motívom číslo jedna, časom.
Tentokrát ale čisto na racionálnej a realistickej úrovni. Tri paralelne prerozprávané akcie sa odohrávajú na pobreží, na mori a vo vzduchu. Ako postupne zisťujeme, s tými časovými paralelami je to komplikovanejšie a my sme opäť nútení, ako v prípade takmer každého Nolanovho kúsku, zobrať do ruky ceruzku a papier a nakresliť si časový diagram.
Slovenský bonus: Polčas rozpadu (2007, Vlado Fischer) a Bratislavafilm (2009, Jakub Kroner)
Náš bonus sa nesie tak trochu v ironickom duchu, pretože tuzemské pokusy a mozaikovytím rozprávaním paralelne prebiehajúcich príbehov nedopadli úplne podľa predstáv publika a asi ani tvorcov. A na medzinárodnom fóre by nemali väčšiu šancu konkurovať dielam typu 21 gramov.
Na druhú stranu sa ale cenia aj tieto pokusy, snažiace sa zobraziť našu metropolu ako miesto, kde to skutočne žije. Vďaka divákovej spätosti s prostredím sú ale aj jeho očakávania vyššie, pretože bude to, čo vidí na plátne, nevyhnutne spájať s realitou, respektíve vlastnými skúsenosťami. Oba tituly si tak pozornosť určite zaslúžia.
Dúfame, že vás náš najnovší výber, venujúci sa filmovým mozaikám, zaujal. Našim cieľom bolo sa na niektoré z nich pozrieť inými očami, z hľadiska ich výstavby, ako aj upozorniť na menej známe filmy.
Nevošli sa nám sem napríklad výborné mozaiky, ako Ako malé deti (Little Children, 2006, Todd Field), Jednaj správne (Do the Right Thing!, 1989, Spike Lee) alebo Unesený (Rendition, 2007, USA, Juhoafrická republika, Gavin Hood) a mnohé, mnohé ďalšie.
Pátrajte po nich ďalej, pretože iba málokedy dokážu sklamať, čo je možno spôsobené tým, že napísať viacero príbehov a logicky ich previazať nie je jednoduché a tak sa o ne pokúšajú najmä renomovaní scenáristi a režiséri.
