Výber toho najkvalitnejšieho, čo nájdete v nezávislých vodách.
Nie len hollywoodskym mainstreamom je človek živý. Najlepšie komerčne ladené snímky sme si už koniec-koncov preklepli v patričnom článku (nájdete ho tu). Posvietili sme si aj na najlepšie ázijské filmy (tu) a najlepšie seriály (tu). Teraz sa však trochu dôkladnejšie pozrieme na zúbok nezávislej tvorbe, ambicióznym artovkám či menej známym snímkam.
Aj v tejto rieke sa toho totiž urodilo viac než dosť, takže by bola škoda ak by sme tieto diela nechali bez povšimnutia. Upozorňujeme, že v tomto prípade ide skôr o zoznam a nie rebríček, poradie je preto čisto náhodné. Všetky menované snímky skrátka považujeme za hodné vašej pozornosti. Berte ich ako zaujímavú alternatívu k hollywoodskej tvorbe.
Nemilovaní (réžia: Andrej Zvjagincev)
Andrej Zvjagincev prichádza vo svojom najnovšom filme s poriadnou emocionálnou nakladačkou a mrazivým portrétom (nielen) ruskej spoločnosti. Jeho dielo je majstrovsky natočené a scenáristicky absolútne presné. Cez drámu jedného rozvádzajúceho sa páru sa dostávame k nekompromisnej pitve spoločnosti, kde empatia nemá miesto a kde víťazí sebectvo, odcudzenie a chlad v medziľudských vzťahoch.
Mimoriadne silná šálka kávy s vynikajúcimi hereckými výkonmi. Po skončení rozhodne budete mať o čom premýšľať. Niet divu, že sa o Nemilovaných hovorí aj v súvislosti s Oscarovými nomináciami, ostatne nomináciu na Zlatý glóbus si film vyslúžil. Pokiaľ by si Zvjagincev sošku zlatého plešivca odniesol, bolo by to plným právom.
Posledná rodina (réžia: Jan P. Matuszyński)
Netradične poňatý životopisný film o kultovom surrealistickom maliarovi Zdzisławovi Beksińskom. Nie je však len o ňom, dôležité úlohy majú aj jeho syn Tomasz a manželka Zofia. Dráma Jana P. Matuszyńskeho nie je klasickou životopisnou snímkou, režisér sa skôr snaží ísť proti konvenciám a zažitým klišé, ktoré sa s týmto žánrom spájajú.
Je pravdou, že celá snímka je značne depresívna a pôsobí nepríjemne klaustrofobickým dojmom (čo je samozrejme zámerom), ale aj tak vás totálne pohltí. Posledná rodina je zdrvujúcim zážitkom. Kvalitný film pre náročnejších v najlepšom slova zmysle. Ide o pomaly, dôsledne vyrozprávaný príbeh so špičkovými hereckými výkonmi. Precízne zrežírovaný realizmus bez príkras, so všetkými jeho temnými stránkami, ako aj o zobrazenie neustálej snahy o hľadanie životného šťastia.
Paterson (réžia: Jim Jarmusch)
Sedem dní zo života šoféra autobusu menom Paterson v mestečku menom Paterson. Šoféra autobusu a zároveň básnika. Jarmuschova oslava obyčajného, pokojného života, kde sa magickosť a zázračnosť nachádza v realite okolo nás. Pomaly plynúca snímka je síce prostá veľkých dramatických scén, ale napriek tomu si vás podmaní.
Či už vďaka zvolenej tematike poézie, ktorá je všade okolo nás, len ju musíte chcieť vidieť, alebo výbornými hereckými výkonmi, najmä Adama Drivera a Golshifteh Farahani. Jarmuschov film poteší všetkých snílkov, romantické duše a samozrejme každého, kto má v sebe nejaké to básnické črevo. Veľmi podmanivý zážitok. Nesadne pravdaže každému, ale ak ste si obľúbili typicky Jarmuschovský spôsob rozprávania, budete nadšení.
Nocturama (réžia: Bertrand Bonello)
Pre mnohých iste ťažko stráviteľná dráma Bertranda Bonella je mrazivou ukážkou jedného nie celkom pochopiteľného činu. Niekoľko postáv rôzneho veku, pochádzajúcich z odlišných sociálnych prostredí niečo plánuje v Paríži. Niečo veľmi nebezpečné a zlovestné. Bonello nevysvetľuje, ale necháva diváka, aby si videné prebral po svojom.
Pokiaľ vám Nocutrama sadne, budete odmenení poriadne silným zážitkom. Skvelá kamera, výborné neznáme herecké tváre a interpretačne bohatý materiál. Kritika materializmu, bezmocnosť a odcudzenie mladých v súčasnom svete. Záverečná cca štvrťhodina vám zježí všetky chlpy na tele.
Piata loď (réžia: Iveta Grófová)
Piata loď je konečne dôkazom, že slovenský film sa preberá z kómy a dokáže svojimi kvalitami obstáť aj na svetovej scéne (ocenenie z Berlinale nech je dôkazom). Adaptácia románu Moniky Kompaníkovej je skutočne magickým zážitkom. Stretu detskej radosti a nevinnosti s krutosťou a tragickosťou reality dominujú najmä herecké výkony ústrednej detskej dvojice.
Vanessa Szamuhelová a Matúš Bačišin predvádzajú absolútne hodnoverné a prirodzené výkony, čo je na slovenské pomery priam malý zázrak. Režisérka Iveta Grófová má cit pre detail a vizuálnu stránku filmu, takže jej dielo miestami pôsobí nádherným magicko-realistickým dojmom. Pokiaľ bude Slovensko produkovať podobne vydarené projekty, rozhodne sa máme na čo tešiť.
Zabitie posvätného jeleňa (réžia: Yorgos Lanthimos)
Yorgos Lanthimos prichádza po surreálnych podivnostiach, ako Homár či Dogtooth s ďalším bizarným kúskom. Moderná variácia na grécku tragédiu o Ifigénii oplýva temnou atmosférou a humorom tak čiernym a absurdným, až mnohým ani nebude pripadať ako humor.
Zabitie posvätného jeleňa samozrejme nie je hororom v tradičnom slova zmysle, čo v preklade znamená, že sa nedočkáte žiadnych lacných ľakačiek či jednoduchých žánrových klišé. Lanthimos s pasívnym divákom totiž nepočíta. Jeho film odkazuje ku Kubrickovi, Hanekemu či absurdnému divadlu a rozhodne sa vám zaryje pod kožu. Vyzdvihnúť treba ešte absolútne démonického Barryho Keoghana, ktorý zatienil aj takých skúsených kolegov, ako Colin Farrell a Nicole Kidman.
Úplní cudzinci (réžia: Paolo Genovese)
Postaviť svoj film výlučne na hercoch a ich dialógoch môže byť často zradné. Keď sa to však podarí, dostaneme skutočne parádny zážitok, asi ako aj v prípade Úplných cudzincov. Paolo Genovese sa vytasil s pomerne originálnym nápadom a hlavne výborne napísanými dialógmi.
Dej hovorí o skupinke priateľov, ktorí sa rozhodnú, že všetky svoje hovory a správy počas večere budú čítať a počúvať nahlas. Čo sa bude diať ďalej, zistite sami pri sledovaní filmu.
Stačí trochu prižmúriť oči nad celkovo trochu vykonštruovanou situáciou a priebehom osudnej večere a budete sa skvele baviť. Nie je núdza o emócie a zaujímavé nazeranie pod povrch jednotlivých charakterov. Plusom sú aj dobre vybratí herci. Samotný záver vám možno nesadne, rozhodne však má v tejto snímke svoje miesto. Odporúčame.
Dobré časy (réžia: Ben Safdie, Josh Safdie)
Robert Pattinson sa úspešne vyhrabal z marazmu Twilightu a v posledných rokoch si vyberá naozaj ambiciózne nezávislé drámy. Snímkou Dobré časy od súrodencov Safdieovcov rozhodne vedľa nešliapol, práve naopak.
Neuveriteľne dynamicky natočená neo-noirová kriminálka s neopakovateľnou atmosférou a vizuálom vás priklincuje k sedačke a totálne strhne. Režisérske duo totiž dokáže s každou ďalšou minútou prekvapiť: či už nečakaným dejovým zvratom, alebo originálne nakrútenou scénou. Pre Roberta Pattinsona ide pravdepodobne o jednu z jeho najlepších úloh.
I Don't Feel at Home in This World Anymore (réžia: Macon Blair)
Príjemná čierna komédia a zároveň slušný režijný debut Macona Blaira. Snímka začína ako klasická indie tragikomédia o jednej neobľúbenej introvertke, ale vzápätí sa príbeh začne uberať pomerne nečakanými a hlavne vtipnými cestami. Akoby Blair v mnohom nadväzoval na Coenovcov.
Máme tu naivných či podivínskych hlavných hrdinov, ktorí sa každým svojim krokom nechtiac zamotávajú do absurdne nepredvídateľného deja.
Prednosťou je tiež skvelá herecká dvojica v podaní Melanie Lynskey a Elijah Wood, kedy hlavne druhý menovaný si do veľkej miery film ukradol pre seba. Pokiaľ máte radi spomínaných Coenovcov či čierny humor, nemali by ste dvakrát váhať.
A Ghost Story (réžia: David Lowery)
Ohromne atmosférická a myšlienkovo podnetná festivalovka, ktorá v sebe ukrýva širokú paletu emócií. Žánrovo sa dá A Ghost Story zaradiť k filmovej básni či meditácii. Loweryho dielo oplýva poetickosťou, ale aj melanchóliou a v prípade, že sa naňho dokážete naladiť, môžete sa tešiť na nefalšovane silný, mrazivý a dojemný zážitok.
Samozrejmosťou je výborná technická stránka, skvelí herci a príjemne pomalé tempo. Pokiaľ sa chcete pri filmoch hlavne baviť, A Ghost Story nebude nič pre vás. Ostatným záujemcom nezostáva nič iné, než vrelo túto krásnu lyrickú drámu odporučiť.
Červená korytnačka (réžia: Michaël Dudok de Wit)
Pri troške tej poézie ešte ostaneme. Animovanej artovke Červená korytnačka od Michaëla Dudok de Wita sa právom dostalo nadšených ohlasov, vrátane oscarovej nominácie. Na prvý pohľad jednoduchý príbeh o osamelom stroskotancovi na opustenom ostrove je pretkaný snovými scénami a magicko-realistickou atmosférou.
Snímka ponúka celú radu myšlienkových podnetov: je zamyslením o osamelosti, kolobehu ľudského života či potrebe vzájomnej pomoci. Nechýba vynikajúca animácia a silné emócie. A najlepšie je, že režisér ku všetkému vyššie menovanému nepotrebuje ani jeden dialóg.
Štvorec (réžia: Ruben Östlund)
Festivalovými vavrínmi chválená novinka talentovaného Rubena Östlunda je koncepčne trochu iným filmom, než predchádzajúce režisérove snímky. Zároveň však poteší, že Östlundov originálny rukopis je aj vo Štvorci cítiť z každého políčka. Opäť sa dočkáme kritiky mnohých nešvárov spoločnosti, zamyslenia sa nad slobodou prejavu či kritikou egoizmu a sebeckosti.
Samozrejmosťou sú opäť majstrovsky komponované a premyslené zábery, presní herci a scény, ktoré z hlavy len tak nedostanete. Oproti režisérovým minulým filmom možno nejde o tak silný zážitok, ale fanúšikovia kvalitných snímok by si ho aj tak rozhodne nemali nechať ujsť.
O tele a duši (réžie: Ildikó Enyedi)
Nezvyčajná romantická dráma Ildikó Enyedi v našom rebríčku tiež nemôže chýbať. Okrem originálnej premisy a pozoruhodných postáv jej nechýba aj trochu čierny humor či naopak ľudsky dojemné okamihy. Perfektné herecké výkony predvádza najmä ústredná dvojica Géza Morcsányi a Alexandra Borbély. Druhá menovaná (mimochodom slovenská rodáčka) si za svoj výkon dokonca odniesla aj ocenenie zo 67. ročníka Európskych filmových cien.
Snímke nechýbajú scény reflektujúce smutnú, sivú realitu, ale aj pôsobivo nakrútené lyrické snové výjavy. Snímka O tele a duši je psychologicky prepracovanou romancou medzi dvomi smutnými ľuďmi a pokiaľ hľadáte silný, ľudský a emocionálny zážitok, tak ste v tomto prípade rozhodne na správnej adrese.
Personal Shopper (réžia: Olivier Assayas)
Ešte niekto pochybuje o tom, že je Kristen Stewart dobrá herečka? Neprajníkom síce ústa asi nikdy nezavrie, ale to nič nemení na fakte, že dokázala mizériu Twilightu nechať za sebou a, rovnako ako Robert Pattinson, si vyberá stále zaujímavejšie projekty. Personal Shopper je doslova jej "one woman show", keďže prakticky celý dej stojí na jej pleciach.
Mysteriózna dráma, okorenená veľmi jemnými hororovými prvkami, skrýva pozoruhodný náhľad do života nespokojnej mladej ženy poznamenanej nedávnou tragédiou. Olivier Assayas dokáže výborne ilustrovať podoby ľudskej osamelosti, túžbu uniknúť z rutinnosti života a do toho primiešať aj pozoruhodné úvahy o našej vlastnej smrteľnosti. Veľmi dobré.
Brawl In Cell Block 99 (réžia: S. Craig Zahler)
Poctivá a drsná kriminálka. Režisér výborného westernového hororu Bone Tomahawk nám doručil pomalú, krvavú a temnú odyseu jedného bývalého boxera. S. Craig Zahlerovi sa musí priznať, že aj počas viac než dvojhodinovej stopáže nenudí a dokáže byť poriadne nekompromisný.
Nehovoríme tu však o žiadnom lacnom šokovom efekte. Násilie je do deja zapracované citlivo a slúži v prospech vyznenia príbehu. Vince Vaughn v titulnej role je špičkový, dúfajme, že podobne vážnych úloh bude dostávať viac. Sedia mu totiž viac, než šaškovanie v priemerných komédiách.
BONUS: Okja (réžia: Joon-ho Bong)
Dobrodružná snímka rozpráva príbeh o mladom dievčati, ktoré sa stará o obrovské, geneticky modifikované prasa menom Okja. Jej život sa však dramaticky zmení v momente, keď je tvor obrovskou nadnárodnou spoločnosťou prevezený z Južnej Kórey do New Yorku. Dievčina sa tak vydá na odvážnu cestu s cieľom Okju zachrániť.
Divák sa vo filme okrem mimoriadne hviezdneho obsadenia dočká aj láskyplného vzťahu medzi človekom a zvieraťom či režisérovej snahy poukázať na problémy dnešného sveta, a to vrátane emotívneho znázornenia toho, čo všetko sa so zvieratami deje pre blahobyt ľudí. Okja sa jednoducho vymyká hollywoodskemu štandardu a dozaista chytí za srdce nejedného filmového fanúšika.
