Echolokácia otvára slepým ľuďom nevídané možnosti.
Už veľakrát sme sa presvedčili o tom, že hendikepovaní ľudia dokážu neuveriteľné veci. Často aj také, pred akými majú rešpekt i úplne zdraví ľudia. Podobne je to aj u Daniela Kisha, ktorý je úplne slepý. Napriek tomu sa bicykluje po náročných terénoch či lozí po skalách. Preslávil sa aj tým, že sa orientuje pomocou odrazených zvukov a vďaka metóde echolokácie pomáha ďalším slepým ľuďom.
Daniela zvyknú označovať za slepca, ktorý vidí. Rodený Kalifornčan je dokonca expertom na echolokáciu a svojimi výsledkami dokazuje, že takáto metóda skutočne môže fungovať. On sám sa pomocou svojej organizácie snaží o echolokácii zvýšiť povedomie, takto už naučil vidieť 500 ľudí po celom svete.
Echolokácia spočíva v orientácii sa v priestore pomocou vysielania a následného registrovania spätne odrazeného zvuku. Využívajú ju niektoré živočíchy, napríklad netopiere. Práve preto Danielovi hovoria aj netopierí muž. Pri pohybovaní sa vďaka tomu nemusí spoliehať len na pomôcky uľahčujúce život slepca ako napríklad vodiaceho psa či bielu paličku. Niežeby ju pri sebe nemal, ale palička vlastne len podporuje jeho komfort a sebaistotu.
O Danielovi rôzne svetové médiá píšu už roky. O oči prišiel ešte ako maličké dieťa kvôli rakovine sietnice. Ako 7-mesačný prišiel o jedno oko a keď mal 13 mesiacov, nasledovalo aj to druhé. Hneď po operácii však túžil vyliezť z postele a potulovať sa po izbe. Nosí tiež protetické oči.
Už ako malý chlapec sa začal zaujímať o echolokáciu. Vtedy však nevedel, že sa to tak volá. Zvuk vytvára svojím jazykom a mľaskaním, respektíve akýmsi „kliknutím“. Keď sa zvuk odrazí od okolitých budov alebo napríklad stromov, dokáže si Daniel vytvoriť mentálny obraz svojho okolia. Tvrdí, že zvuk sa vráti spolu s informáciami o polohe, vzdialenosti, štruktúre či kontúrach daných vecí. Daniel tak v podstate „vidí“, ale pomocou zvukov.
Vďaka echolokácii sa vedel bicyklovať už ako šesťročný bez toho, aby prišiel do stretu s ľuďmi či autami. Dnes s bicyklom zdoláva aj náročné terény, čo nedokáže veľa zdravých ľudí. Nečudo, že sa stal predmetom experimentu pre neurovedcov. Tí zistili, že keď Daniel mľaskne, aktivuje vizuálnu časť svojho mozgu.
Daniel už prekročil štyridsiatku. Udržiava si štíhlu postavu, keď okrem bicyklovania zbožňuje turistku i lezenie po skalách. Okrem toho pomáha „vidieť“ pomocou zvukov aj ďalším ľuďom. Jedným z nich je chlapec Ethan, ktorý sa dokonca naučil hrať na klavíri. Aj keď naň vôbec nevidí. Orientovať sa pomocou echolokácie sa naučil rýchlo, začínal pritom s Danielom v obývačke cvičeniami založenými na mľaskaní. Teraz chlapec dokáže so svojím učiteľom ísť tiež na turistiku.
Nečudo preto, že Danielovi sa do rúk zverujú aj iní slepí ľudia. Akákoľvek možnosť uľahčiť si život a vedieť sa orientovať je totiž veľkou pomocou. Zároveň sa tým búrajú predsudky o slepých ľuďoch, lebo sami môžu toho dokázať veľa. Stačí sa len zbaviť strachu a prekročiť svoju komfortnú zónu, čo Daniel už dávno urobil. Veľkú podporu mal aj vo svojej mame, ktorá mu nikdy nič nezakazovala. Stal sa tak z neho sebavedomý muž, ktorý však nemyslí len na seba, ale pomáha druhým.
