Obrovské množstvo klasík a kvalitných filmov , ktoré ani po rokoch nestratili svoje čaro.
Naposledy sme sa v našej rubrike You must watch venovali tomu najzaujímavejšiemu z prvej polovice 60. rokov. Teraz si prebehneme zvyšok tejto dekády. Tradičný štúdiový systém bol na ústupe, k slovu sa dostávalo hnutie Nový Hollywood a výrazný európski tvorcovia. A množstvo ich počinov sa nezmazateľne zapísalo do histórie kinematografie. Poďme si teda predstaviť to najvýraznejšie z druhej polovice tohto kvalitatívne neuveriteľne kvalitného desaťročia
Za zvukov hudby (Sound of Music, réžia: Robert Wise, 1965)
Muzikály zažívali v 60. rokoch vrchol svojej popularity. Mali obrovské tržby, zbierali prestížne ocenenia a zopár z nich sa pošťastilo zaradiť sa medzi nesmrteľné klasiky. A tento päťoscarový počin patrí k najvýraznejším. Podľa inflácie tretí najúspešnejší film všetkých čias.
Obchod na korze (réžia: Ján Kadar, Elmar Klos, 1965)
Naša domáca, Oscarom ocenená filmová pýcha, ktorú proste všetci musíte vidieť. A nie iba zo slušnosti. Strhujúca dráma z čias 2. svetovej vojny s fantastickým hereckým výkonom Jozefa Kronera dokáže aj po vyše polstoročí od svojho vzniku nadchnúť a ukázať, že aj u nás sa môže zrodiť skutočný klenot.
Doktor Živago (Doctor Zhivago, réžia: David Lean, 1965)
Vyše trojhodinový epos odohrávajúci sa v Rusku je rovnako ako vyššie uvedený muzikál ,podľa inflácie jedným z najúspešnejších filmov všetkých čias (momentálne figuruje na 8. mieste). Omar Sharif a Julie Christie stvárnili jeden z najslávnejších filmových párov a tento (hlavne v závere) slzy do očí vnášajúci počin získal 5 Oscarov z desiatich nominácií.
Kto sa bojí Virginie Woolfovej?
(Who´s Afraid of Virginia Woolf?, réžia: Mike Nichols, 1966)
Krutá, depresívna, strhujúca a najmä fantasticky zahraná vzťahová konverzačka. Elizabeth Taylor a Richard Burton preniesli na plátno mnoho zo svojich domácich tráum a debutujúci Mike Nichols ukázal, prečo sa neskôr stal legendou. Odporúčame pozerať bez svojho životného partnera.
Dobrý, zlý a škaredý (The Good, the Bad and the Ugly, réžia: Sergio Leone, 1966)
Ukončenie slávnej dolárovej trilógie. Clint Eastwood vo svojej najikonickejšej úlohe opäť žiari a tentoraz má pri sebe rovnako výrazných prihrávačov v podobe Lee Van Cleefa a Eli Walacha. Množstvo nezabudnuteľných scén, geniálna hudba Ennia Morriconeho, neopakovateľná atmosféra, veľká dávka humoru a dokonale vygradované finále. Odporúčame takisto prostredný diel trilógie Pre hrsť dolárov navyše.
Andrej Rubľov (Andrej Rublev, réžia: Andrej Tarkovskij, 1966)
Trojhodinová filmová báseň bude pre väčšinu z vás skúškou v trpezlivosti. Oplatí sa ju však absolvovať, minimálne kvôli slávnym pasážam ako nájazd Tatárov alebo odlievanie zvona. Na náročnejších divákov potom čaká nefalšovaný filmový orgazmus a nezabudnuteľný zážitok.
Zväčšenina (Blow - Up, réžia: Michelangelo Antonioni, 1966)
Ukážka toho, že filmy sa dajú robiť aj inak ako si predstavujú šéfovia veľkých štúdií. Dielo talianskeho klasika rozvášnilo celý Hollywood. Občas nie úplne prístupný, no silný artfilm, s úžasnou scénou lúštenia fotografie, na ktorú nájdete odkazy v množstve iných sávnych diel (napr. Blade Runner).
Bitka o Alžír (La battaglia di Algeri, Gillo Pontecorvo, 1966)
Rekonštrukcia pripomínajúca súčasné diela Paula Greengrassa. Vzhľadom na to, že filmu chýba klasický príbeh, je to možno trochu pridlhé, ale to je asi jediná vec čo by mohla vadiť. Mrazivá, pôsobivá, napínavá politická dokudráma s niekoľkými dokonalými scénami. Úžasný film.
El Dorado (Howard Hawks, 1966)
Z množstva spoluprác legendárnej dvojice Hawks/Wayne je práve táto najlepšia. Príbeh šerifa a jeho zástupcov snažiacich sa ochrániť mesto pred zlosynmi je klasický, no body sa tu naberajú inde. Tým prvkom je chémia medzi ústrednými postavami. Na svoje si však takisto prídu aj milovníci prestreliek.
Markéta Lazarová (réžia: František Vláčil, 1967)
Oficiálne najlepší film českej kinematografie. Atmosféra vytvorená úžasnou kamerou a ešte lepšou hudbou je neuveriteľná. Mnoho divákov však môže znechutiť. Skôr než o snímku s pevnou dramaturgiou ide rovnako ako v prípade Andreja Rubleva o filmovú báseň. Nádhernú, strhujúcu, nezabudnuteľnú. Občas však trochu únavnú.
V žiari noci (In the Heat of the Night, réžia: Norman Jewinson, 1967)
Mimoriadne dôležitý titul, najmä vďaka svojmu protirasistickému vyzneniu. V jadre však ide o výbornú kriminálku s prepracovaným príbehom aj postavami. Držiteľ piatich Oscarov sa stal základom pre ďalšie pokračovanie. Tie sa však ku kvalitám originálu nikdy nedotlačili.
Kniha džunglí (The Jungle Book, réžia: Wolfgang Reitherman, 1967)
Populárny animák z dielne Walta Disneyho netreba určite predstavovať. Ak ste ho však doteraz nevideli, treba to čím skôr napraviť. Tradičná animácia má stále svoje čaro, a ako dokázal nedávny hraný remake, tak príbeh Mauglího proste nestarne.
Absolvent (The Graduate, réžia: Mike Nichols, 1967)
V Hollywoode sa chystá revolúcia a Absolovent je jedným z prvých titulov prichádzajúceho trendu. Revolta, autorské podchytenie titulov a drzosť nastávajúcej generácie filmárov tu už vidieť v plnej miere. A okrem toho poskytuje aj skvelú zábavu. Titulná pieseň Mr., Robinson je rovnakým kultom ako samotný film.
Ples upírov (Dance of the Vampires, réžia: Roman Polanski, 1967)
Jedinečné skĺbenie krvavého hororu a bláznivej komédie sa už dávno zaradilo do zlatého fondu a patrí k najpopulárnejším dielam slávneho Romana Polanskeho. Audiovizuálna lahôdka dokáže postrašiť rovnako dobre ako zabaviť.
Spalovač mrtvol (réžia: Juraj Herz, 1968)
Horor nie je žánrom, ktorý by sa medzi tuzemskými autormi tešil veľkej obľube. Zopár vydarených kúskov sa však nájde aj v našich končinách. A tento je z nich najvýraznejší. Depresívne, skľučujúce a strašidelné, nie počtom odseknutých končatín alebo hektolitrami preliatej krvi, ale brilantnou prácou filmárov a dejom.
Rosemarino dieťa (Rosemary´s Baby, réžia: Roman Polanski, 1968)
Jedno zo základných diel hororu so satanistickou tematikou. Viacvrstevná klasika podľa knihy Iru Levina má všetko o čom milovník kvalitnej žánrovky sníva. Silnú atmosféru, prekvapivý dej, úžasných hercov a viditeľný presah. Ignorujte seriálovú verziu a vychutnajte si radšej túto mrazivú klasiku.
Noc živých mŕtvych (The Night of the Living Dead, réžia: George A. Romero, 1968)
Ďalší legendárny horor v našom výbere. V tomto prípade definoval podžáner zombie filmov. Čiernobiela, takmer na kolene natočená a až dokumentárne pôsobiacia pecka predvádza divy s tým, ako sa dá poňať nízkorozpočtová žánrovka. Takisto si nenechajte ujsť pokračovanie Dawn of the Dead.
Bonnie a Clyde (Bonnie and Clyde, réžia: Arthur Penn, 1968)
Skutočný príbeh dvoch zamilovaných zločincov sa kvôli svojej povahe na americkej pôde takmer nedostal do širšej distribúcie. Brutálny, amorálny a filmársky dravý počin však divákom napokon učaroval a producentom ukázal novú cestu za ich priazňou. Defintívny začiatok éry "nového Hollywoodu" a držiteľ dvoch Oscarov a ôsmich ďalších nominácií bude patriť navždy do zlatého fondu.
Planéta opíc (The Planet of the Apes, réžia: Franklin J. Schaffner, 1968)
Klasika sci-fi. Všetci určite poznáte nové spracovania, no tým sa aj napriek svojim kvalitám nepodarilo popularite pôvodnej snímky dorovnať. Prelomová práca maskérov, výborné tempo, originálna hudba, frajerský Charlton Heston a predovšetkým skvelý príbeh vrcholiaci jedným z najslávnejších záverečných twistov histórie. Ten už síce všetci poznáte, no stále je mrazivý.
2001: Vesmírna Odysea (2001: A Space Odyssey, réžia: Stanley Kubrick, 1968)
Revolučný počin Stanleyho Kubricka to s divákmi nikdy nemal jednoduché. Na tento pomalý, atmosferický a ťažko pochopiteľný skvost treba mať správnu náladu a čo najväčšie plátno. Nie každému sadne ale vidieť by ste ho mali všetci. Pojem klasika totiž vznikla aj práve kvôli takýmto dielam.
Keby... (If..., réžia: Lindsay Anderson, 1968)
Mládež sa búri snáď od počiatkov ľudstva. O tom, čo by sa stalo, keby takáto revolta zašla do extrému, rozpráva táto britská klasika. Z polovice farebná a z polovice čiernobiela snímka dokáže klásť zaujímavé otázky, aj priniesť prekvapujúci dej. Proste poctivá autorská práca v hlavnej úlohe s excelujúcim Malcolmom McDowellom.
Vtedy na západe (Once Upon a Time in the West, Taliansko/USA, réžia: Sergio Leone, 1968)
Po mimoriadnom úspechu dolárovej trilógie sa Leone presťahoval do Ameriky, svoj rukopis však nezmenil. Nádherné dlhé zábery doprevádzané legendárnou Morriconeho hudbou vygradované do prestreliek, ktoré majú neuveriteľnú intenzitu. Duel Charles Bronson versus Henry Fonda vo svojej prvej zápornej úlohe je tak vyvrcholením jedného z najlepších filmov všetkých čias.
Polnočný kovboj (Midnight Cowboy, réžia: John Schlesinger, 1969)
Autorsky jeden z najvýraznejších počinov svojej dekády a víťaz 3 Oscarov (vrátane najlepšieho filmu a réžie) sa môže pýšiť skvelými hereckými výkonmi Johna Voighta a hlavne nezabudnuteľného Dustina Hoffmana, ktorého pouličná krysa patrí k jeho najlepším kreáciám.
Divoká banda (Wild Bunch, USA, réžia: Sam Peckinpah, 1969)
Divoký západ sa mení a hrdinami sa namiesto zločincov stávajú muži zákona. Sam Peckinpah tu naplno ukazuje svoj autorský dotyk. Obrovská brutalita, spomalené zábery a neuveriteľný strih. Všetci hlavní hrdinovia by boli v tradičnom westerne zápornými postavami a podľa toho aj výsledok vyzerá. Úvodný a záverečný masaker sú nezabudnuteľné.
Bezstarostná jazda (Easy Rider, réžia: Dennis Hopper, 1969)
Popkultúrna ikona a zároveň jeden z najvplyvnejších nezávislých filmov. Trio Hopper/Fonda/Nicholson excelujú a podávajú neutešený obraz vtedajšej Ameriky. Parádny soundtrack, atmosféra slobody a referenčný titul jednej éry a trendov nielen v kinematografii.
Butch Cassidy a Sundance Kid (Butch Cassidy and Sundance Kid, USA, George Roy Hill, 1969)
Dvojica desperátov na úteku pred spravodlivosťou si okamžite získa vaše sympatie. Cesta za slobodou je plná napínavých aj vtipných situácií a až do legendárnej záverečnej mrtvolky, nespomalí. Zaujímavosťou je, že Robert Redford pomenoval svoj festival práve po postave, ktorú tu stvárňuje.
Samozrejme sa nám do výberu opäť nepodarilo dostať všetko, čo sme chceli. Za spomenutie stoja minimálne ešte šialená Beatlesovka The Help! (1965), Formanove slávne Lásky jedné plavovlásky (1965), štýlový Samuraj (1967) s Alainom Delonom, dojáky Pánu učiteľovi z lásky (1967) a Hádaj, kto príde na večeru (1967), skvelý Frajer Luke (1967), klasický Bullitov prípad (1968), nezávislá pecka Faces (1968), strhujúce Kone sa taktiež strieľajú (1969), český klenot Kladivo na čarodejnice (1969), Bergmanova Hodina vlka (1968), množstvo komédií s Louisom DeFunésom a v neposlednom rade bondovky so Seanom Connerym. Samozrejme ešte množstvo iných. Ďalší mesiac sa stretneme pri výbere toho najzaujímavejšieho zo 70. rokov. A v trošku pozmenenej forme, tak sa nechajte prekvapiť.
