Konverzácia aj výslovnosť sa výrazne zlepšili.
Práca vedcov občas zachádza do extrémov a celé vedecké tímy sa snažia zisťovať odpovede na otázky, ktoré by bežnému človeku možno ani nikdy nenapadli, ale štúdia publikovaná v žurnáli Journal of Psychopharmacology je prospešná pre všetkých z nás. Spolupracovali na nej University of Liverpool, Maastricht University a King’s College London, aby prišli na to, či užívanie alkoholu vplýva na schopnosť človeka učiť sa a rozprávať v cudzom jazyku.
Štúdie sa zúčastnilo 50 ľudí, ktorých materinským jazykom bola nemčina, a v poslednom čase sa začali učiť po holandsky, pričom účastníci boli neskôr rozdelení do dvoch skupín. Prvá z nich dostala k dispozícii menšiu dávku alkoholu, ktorú vypila, zatiaľ čo druhá skupina dostala len nápoj bez obsahu alkoholu. Následne sa obe skupiny opätovne spojili a pustili sa do individuálnej konverzácie s ľuďmi, ktorých materinským jazykom je zase holandčina. Výsledky experimentu neboli možno až také prekvapivé, pretože výskumníci objavili prepojenie medzi užitím menšieho množstva alkoholu a kvalitnejšou konverzáciou v cudzom jazyku.
V praxi to znamenalo, že skupina s alkoholom v krvi lepšie vyslovovala jednotlivé holandské slová a holandsky hovoriaci ľudia na druhej strane označili práve účastníkov pod vplyvom alkoholu za lepších, aj keď dopredu nevedeli, kto predtým pil alkohol a kto nie. Štúdia zároveň upozorňuje na to, že s rozprávaním v cudzom jazyku môže pomôcť skutočne maličké množstvo alkoholu, pretože ak si človek dá zopár poldeci a potom sa bude chcieť baviť po anglicky, nemecky či holandsky, ďaleko sa zrejme nedostane. Momentálne preto nie je jasné, ako konkrétne alkohol vplýva na zvyšovanie zručností v cudzom jazyku, ale výskumníci výsledky pripisujú aj tomu, že alkohol dokáže ľudí zbaviť sociálnej úzkosti a umožniť im prejaviť sa kdekoľvek a kedykoľvek.
