Makoto a romantika k sebe dokonale pasujú a vy si pri jeho filmoch neraz poplačete.
Japonská kinematografia je od tej našej a zároveň americkej prirodzene odlišná. Zatiaľ čo sú u nás animované filmy považované za primárne detské (s výnimkami), u Japoncov je cieľová skupina značne posunutá a aj dospelí diváci sú zvyknutí na veľku porciu animovaných projektov - či už to seriálov alebo filmov. Veľa z nich ďaleko prevyšuje kvalitu americkej produkcie a ľahko si nás namotá, k čomu by sme vedeli prirovnať napríklad taký Death Note či iné kúsky. Jednotlivé projekty ostávajú ležať v Ázií, avšak vďaka dnešnej dobe sa k nim môže dostať ľahko aj bežný človek, a tým nielenže lepšie spoznať kultúru ďalekého východu, ale aj pochopiť tamojšie zmýšľanie ľudí.
V roku 2016 sme vám formou recenzie predstavili projekt s názvom Kimi no na wa, o ktorý sa postaral 44-ročný japonský režisér a scenárista Makoto Šinkai. Snímka sa v krajine zaradila do rebríčka celkovo najziskovejších filmov hneď na štvrté miesto po emocionálne nabitom Spirited Away (2001), Titanicu (1997) a Frozen (2013), no ak by sme boli presnejší a nazreli len do sféry domácich japonských filmov, videli by sme film v rebríčku na druhej pozícii. Tržby mierne prekročili sumu 25 miliárd jenov, čo je v prepočte asi 226 miliónov amerických dolárov. V Japonsku ide jednoznačne o úspech, aký sa už dlho neukázal.
Recenzia od kolegu ma presvedčila, aby som si film pozrel na vlastné oči (hneď viackrát). Kvalitou sa snímka zaraďuje medzi absolútnu špičku a mňa zaujímalo, aké projekty natočil Makoto v minulosti. Viacerí z vás zrejme poznajú štúdio Ghibli a Miyazakiho kúzelný svet, no pravdou je, že japonská kinematografia v sebe skrýva spomedzi masívneho počtu filmov mnoho skvostov, ku ktorým by sme sa tak ľahko nedostali. A Makoto Šinkai exceluje práve v tom, čo máme najradšej - emóciam a láske. Tento článok by som rád venoval čisto jeho tvorbe, pretože Makoto používa toľko detailov a citu, ktoré vás po emocionálnej stránke odzbroja a postupným rozohrávaním hlbokého a hlavne poetického predstavenia vás presvedčia, že láska je jednoducho najkrajšia vec na svete.
Makoto vyštudoval japonskú literatúru na univerzite v Chuo. Počas štúdia bol členom mládežníckeho literárneho klubu, v ktorom pracoval na knižkách s obrázkami a postupne tak rozvíjal svoj talent na kreslenie. Manga sa čoskoro stala jeho vášňou a naplňovana ho až toľko, že sa rozhodol vstúpiť do filmárskeho priemyslu. Niektorí recenzenti ho kvôli jeho podobnému štýlu a chápaniu sveta naokolo časom nazývali novým Miyazakim. Pravdou však je, že Makoto bral Miyazakiho ako svoj idol a medzi jeho najobľúbenejšie anime doteraz patrí počin s názvom Castle in the Sky z roku 1986.
Medzi jeho prvé diela sa zaraďuje krátkometrážny projekt s názvom She & Her Cat, ktorý si sám napísal a zrežíroval. Kraťas nám rozpráva príbeh o mačiatku a jej osamelej majiteľke, ktoré si k sebe navzájom našli cestu. Makoto tento nápad dostal ešte v roku 1997, no počas práce grafického dizajnéra v jednej spoločnosti nemal veľa priestoru na jeho uskutočnenie. Častokrát však s grafikou experimentoval, čo ho prinieslo až k momentu, kedy sa rozhodol námet pretvoriť do samotného kraťasu. Popohnal ho k tomu fakt, že čiernobiely film zabral na počítačoch trikrát menej miesta a na jeho celkové uskutočnenie by potreboval tretinu času. Do animácie použil značné množstvo fotiek svojho mesta, a práve tie boli použité ako základy pre ručnú prácu.
Inšpirovaný bol svojím vlastným životom, ale aj životnou cestou ľudí okolo neho. Film označil za osobný a jeho zámerom bolo povzbudiť jedno dievča, do ktorého bol Makoto zamilovaný, aby nabrala odvahu a prekonala svoje prekážky. Krásne gesto, čo poviete? Do projektu zakomponoval aj svoj vzťah k malému bytu, v ktorom býval a zobrazoval ho v pozitívnom svetle. Makoto po jeho dokončení povedal: „Nebol som príliš netrpezlivý a nechal som animáciu, aby hovorila sama za seba. A som fascinovaný jej jednoduchosťou.“ Mladý režisér po uvedení filmu vyhral cenu 2000 DoGA CG Animation a minulý rok bol kraťas pretvorený do krátkeho seriálu. A Makotova cesta tu len začala.
Ako ďalšiu snímku hodnú pozretia považujem počin s názvom The Place Promised in Our Early Days (2004). Makoto sa začal uberať trochu abstraktným smerom - začal skúmať sféru snov a ľudského podvedomia, pričom nahliadol aj do blízkej dystopickej budúcnosti. Príbeh je zasadený do paralelného sveta roku 1976, v ktorom je Japonsko rozdelené podľa vplyvu USA a Sovietskeho zväzu. Rozpráva o dvoch kamarátoch, ktorí si konštruujú vlastné lietadlo, vďaka ktorému sa chcú vydať na ostrov Hokkaidó. Na ňom je postavená obrovská mysteriózna veža siahajúca nad oblaky. Jej funkcia nie je nikomu známa, avšak keď sa k dvojici chlapcov pripojí ich spolužiačka, sľubujú si na život a na smrť, že na ono miesto doletia. Tajomná veža však začne odhaľovať svoje tajomstvá - výskum paralelnej reality a snov. Akú úlohu bude tento fakt zohrávať v pláne mladých priateľov? Väčšiu, než by ktorýkoľvek z nich čakal.
Prešlo pár rokov a Makoto opäť mierne zmenil žáner. V roku 2007 uviedol poviedkový film so stopážou ledva presahujúcou hodinu, ktorý sa bez diskusie radí medzi najemocionálnešie japonské animáky spoločne s vyššie uvedeným Kimi no na wa, na ktorý ale nedosahuje. Áno, projektov existuje skutočne obrovské množstvo, avšak existuje ich len málo, ktoré by sa mohli Byōsoku 5 centimeter rovnať na vizuálnej úrovni, ale zároveň aj na tej príbehovej a hudobnej. Tri krásne prepojené príbehy o láske vtesnané do hodiny si bezpodmienečne získajú vaše srdce a ponechajú vás zasiahnutých. A v dobrom.
V deji sa stretávame s Takim, ktorý sa zamiluje do svojej spolužiačky Akari. Smutné obdobie nastane v momente, kedy sa musí dievča odsťahovať preč. Obaja však vzťah udržiavajú nažive písaním listov a žitím s myšlienkou, že sa jedného dňa opäť stretnú. V prvom dejstve sledujeme Takiho cestu za Akari v kritickom počasí, v druhej časti sa pozeráme na lásku k chlapcovi z pohľadu iného dievčaťa a v závere snímky sa opäť vraciame k Takimu, avšak už ako k dospelému mužovi. Ako skončí jeho vzťah s Akari?
Makoto okrem iného geniálne vytvára hĺbku. Či už to pomrknutím na rozličné detaily alebo prácou s postavami a vzťahmi všeobecne. Je to film o osamotenej jazde vlakom cez celú zasneženú krajinu len kvôli stretnutiu sa s dievčaťom, o neopätovanej láske a o opätovnom stretnutí. Povinnosť pre každého fanúšika romantiky a anime žánru. Celý film s titulkami nájdete nižšie.
Makoto v roku 2011 zavítal aj do čistokrvného žánru japonského fantasy a vytvoril snímku, ktorá sa v určitých aspektoch môže prirovnať k oscarovému Spirited Away od talentovaného Miyazakiho. Children Who Chase Lost Voices nám opäť ponúka náhľad do akéhosi strateného sveta. Tentokrát sa divák dostáva do samotných útrob zeme a zažíva spolu s hlavnou protagonistkou Asunou šialené dobrodružstvo plné mystických bytostí, duchov a nečakaných momentov. Hlavné motívy sú tu o čosi smutnejšími - rozlúčenie, smrť či krutosť.
Makoto servíruje vo viacerých svojich snímkach miernu porciu depresie, čím poukazuje na fakt, že žiadne životné príbehy sa nezaobídu bez svojich prekážok a smutných situácií. Aby sme niečo alebo niekoho získali, často za tým musíme vynaložiť veľkú snahu, ale koniec koncov sú to práve tí samotní ľudia, ktorí nás popoháňajú vpred. Láska je motorom ľudstva a Makoto dokonale vykresľuje všetky jej varianty. Pozrime sa ale aj na posledný počin s názvom The Garden of Words (2013), ktorý túto teóriu vynikajúco nasleduje. Štyridsaťšesťminútový melancholický film nám približuje príbeh o mladom chlapcovi menom Takao. Ten sa jedného dňa rozhodne ísť poza obuvnícku školu, aby mohol kresliť svoje výtvory počas dažďa. Sediac pod prístreškom však narazí na staršie a zároveň tajomné dievča. Ich vzťah sa rozvíja každým náhodným stretnutím. Opäť prikladáme celý počin nižšie.
Makoto Šinkai je talentovaným tvorcom s obrovským potenciálom a sme zvedaví, čo nám prinesie najbližšie. Aký z uvedených filmov ste si obľúbili najviac? Nezabudnite nám dať vedieť v sekcii komentárov.
