Futbal si obľúbili aj tí najnebezpečnejší muži planéty.
To, že je severokórejský diktátor Kim Čong-un náruživým fanúšikom červených diablov, by ešte prednedávnom zrejme nikto netipoval. Dnes už však niet pochýb. Pred pár dňami informoval svet o tejto skutočnosti excentrický taliansky senátor Antonio Razzi, ktorý je diktátorov blízky priateľ a vďaka tomu sa stal vo svojej vlasti známy. Severokórejský vodca mu počas ich spoločných debát prezradil, že jeho obľúbeným klubom je anglický Manchester United. Keď sa ho však spýtal na to, či by sa dokázal prirovnať ku jednej z veľkých hviezd červených diablov ako Eric Cantona alebo Zlatan Ibrahimovič, prišla rázna odpoveď - "Kim je len jeden."
Okrem iného tiež prezradil, že je unesený zo severokórejského zázraku na futbalových trávnikoch - Kwang-Song Hana, mimoriadne talentovaného útočníka. Stále len 19-ročný hráč stihol tento rok v druhej najvyššej talianskej súťaži streliť hneď 4 góly v troch zápasoch, čím na seba prilákal záujem väčších klubov. Kim preto verí, že už čoskoro sa dočká hráča zo svojej zeme obliekajúceho dres jedného z tímov Premier League, ideálne ten červený. Má to byť práve hráč Perugie, ktorý tak otvorí cestu aj ostatným hráčom z KĽDR do najsledovanejšej súťaže na svete. Ktovie, možno už onedlho uvidíme pobehovať po britských trávnikoch celú enklávu severokórejských hráčov. Avšak, ako sme vám už v nadpise sľúbili, článok nebude len o Kim Čong-unovi. Rozhodli sme sa pozrieť aj na to, ako to mali s náklonnosťou k futbalovým klubom aj ďalší obávaní muži minulosti či súčasnosti.
Zimbabwiansky diktátor Robert Mugabe sa netají svojou láskou k futbalu. Podobne ako severokórejský vodca, tak aj Mugabe si svoje obľúbené mužstvo našiel na európskej scéne. Jeho priazni sa musí môže tešiť Barcelona a predovšetkým londýnska Chelsea. Počas sledovania futbalových zápasov si nepraje byť nikým rušený. Dokonca ani svojou vlastnou manželkou. Keďže podobne ako hráči na ihrisku kopú do lopty, tak ak sa výsledok nevyvíja podľa jeho predstáv, kope do všetkého naokolo on. Ďalším futbalovým nadšencom z afrického kontinentu bol aj Idi Amin, prezývaný tiež "Čierny Hitler", ktorý sa na určitú dobu stal neobmedzeným vládcom Ugandy. Amin strávil v britskej armáde 15 rokov a aj napriek tomu, že bol profesionálnym boxerom, jeho srdce si získal aj futbal a tamojší klub Hayes FC.
Embed from Getty ImagesNa anglickej pôde ešte chvílu ostaneme. Po smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího bol medzi jeho osobnými vecami nájdený hrnček s logom Liverpoolu. Náklonnosť k "The Reds" podporuje aj fakt, že jeho syn istú dobu zvažoval kúpenie podielu v tomto klube. Bol to práve syn Al Sádí, ktorý mu robil najväčšiu radosť, určite aspoň čo sa týka futbalu. Zahral si nielen za národný tím, ale aj odohral pár zápasov v talianskej Serii A, keď pôsobil v Sampdorii či Udinese. Obľúbený klub v Premier League si našiel aj vodca teroristickej organizácie Al-Káida Usáma bin Ládin. Ešte predtým, než sa stal jej vodcom, trávil veľa času v londýnskom rodinnom dome. Terorista mal tým pádom čas aj na futbal. Často navštevoval starý štadión Highbury, kde hrával svoje domáce zápasy Arsenal a taktiež kúpil deťom repliky dresov, ktoré nosili hráči kanonierov. Fanúšikovia sa mu preto neskôr rozhodli vytvoriť chorál.
"Osama, woah-oh, Osama, woah-woah-woah-woah, he's hiding in Kabul, he loves the Arsenal."Ani nacistického vodcu Adolfa Hitlera pravdepodobne neobišiel záujem o futbal. V minulosti sa na internete objavili povesti o tom, že "Führer" bol fanúšikom Schalke. Mužstvu z Gelsenkirchenu sa počas vlády Tretej ríše totiž podarilo zaknihovať hneď 6 ligových titulov, čo túto informáciu len podporuje. Avšak v roku 2008 sa šéf PR tohto klubu Gerd Voss rozhodol zbúrať túto povesť a v otvorenom liste uviedol niekoľko dôvodov, prečo nebezpečný diktátor nikdy nemohol byť fanúšikom Schalke. Celé znenie listu si môžete prečítať tu. Zaujímavú históriu má aj ruský klub Dynamo Moskva. Ten bol založený blízkym Stalinovým spolupracovníkom - Lavrentijom P. Berijom. Nemožno sa preto čudovať, že ho mal v obľube aj sovietsky diktátor. Dokonca po tom, ako Sovietsky zväz prehral na olympijských hrách v roku 1952 s Juhosláviou, nariadil rozpustenie mestského rivala z CSKA.
Embed from Getty Images
