Za geniálnosťou postavy v The Dark Knight stojí viac než len výkon Heatha Ledgera.
The Dark Knight Christophera Nolana je právom považovaný nielen za najlepšiu komiksovú adaptáciu vôbec, ale aj za jeden z najlepších filmov 21. storočia. Analýza toho, ako Nolan prepísal pravidlá tvorby moderného blockbusteru a pozitívne aj negatívne ovplyvnil súčasnú veľkorozpočtovú produkciu je téma na samostatný článok (na ktorý snáď tiež príde). No zamyslime sa na chvíľu nad tým, čo Temného rytiera robí tak dobrým. Faktorov je veľké množstvo, dnes sa však zameriame na tie scenáristické, z ktorých si vyberieme ten najdôležitejší - Batmanovho antagonistu.
Jedna z vecí pozdvihujúcich príbeh netopierieho muža na vyššiu úroveň je kvalita jeho záporáka. Psychopatov sme ako nemesis filmových hrdinov videli mnohokrát, no všetci sa zhodneme, že Joker je v niečom odlišný od všetkých ostatných filmových antagonistov. Na druhú stranu, jeho púha prítomnosť nerobí snímku automaticky lepšou (Suicide Squad). Čo je teda tak výnimočné na Jokerovi v The Dark Knight? Je to len úchvatný herecký koncert Heatha Ledgera alebo sa publiku pred očami odohráva niečo viac? Dnes si povieme viac o príbehovej funkcii antagonistu a o tom, prečo je The Joker dokonalým protipólom Temného rytiera.
Začnime tým, čo je najočividnejšie. Joker vyniká schopnosťou využívať Batmanove najväčšie slabiny. Robert McKee vo svojej knihe „Príbeh a princípy scenáristiky“ píše nasledovné: „Protagonista a jeho (alebo jej) príbeh môžu byť len natoľko intelektuálne fascinujúce a emočne silné, nakoľko im to umožnia antagonistické sily, proti ktorým stoja.“ To znamená, že čím je antagonista alebo čokoľvek, proti čomu postavy stoja, silnejšie, tým náročnejším a emočne hlbším sa príbeh stáva. No podobné zhrnutie je veľmi vágne. Joker je jedným z najsilnejších nepriateľov, proti akým Batman stál, no nie preto, že by oplýval superschopnosťami alebo nevyčerpateľnými zdrojmi. Dôvodom je jeho schopnosť využívať Batmanove slabiny.
Jedna z Batmanových najsilnejších stránok je zastrašovanie nepriateľov. Jeho fyzická sila a výzbroj desia väčšinu zločincov pohybujúcich sa v Gotham City. No Joker nie je len ľahostajný voči Batmanovej sile. On ju premení na jednu z jeho slabín. Spomeňte si na vypočúvanie na policajnej stanici („Tvoja sila je ti úplne k ničomu“). Joker zo svojho nepriateľa nemá žiaden strach, čím robí jeho fyzickú silu irelevantnou. A zájde ešte ďalej - nie len ľahostajnosť, ale explicitná túžba po smrti, ak by tá mala prísť Batmanovou rukou. Joker zároveň vie, že Wayne sa touto cestou nikdy nevydá a tým ho v ich vzájomnej konfrontácii robí prakticky bezmocným. Práve jeho schopnosť odhaliť, že protagonistov morálny kód môže byť premenený v jeho najväčšiu nevýhodu patrí ku kľúčovým príbehovým elementom Temného rytiera. S pribúdajúcim množstvom chaosu obnažuje Joker druhú stranu mince vlastnosti, ktorú všetci považujeme za cnosť. No v tejto patovej situácii je práve vražda jediným spôsobom ako Jokera zastaviť - niečo, čoho Batman nikdy nebude schopný, teda aspoň nie vo väčšine jeho komiksových spracovaní a v Nolanovom svete.
Klaunov plán však nie je len poraziť hrdinu v plášti. Chce odhaliť jeho „skutočnú farbu“. Inými slovami sa snaží ukázať akým nedokonalým človekom Wayne je a eventuálne chce pochovať jeho hrdinský odkaz. O toto sa snaží stavaním Batmana pred náročné rozhodnutia. Vráťme sa ešte k McKeemu, ktorý tvrdí: „Skutočný charakter je odhalený v rozhodnutiach, ktoré človek urobí pod tlakom. Čím vačší tlak, tým väčšie je následné odhalenie a tým skutočnejšia a úprimnejšia je násladná voľba.“ V príbehu ako takom by teda mal fungovať aj tento element - eskalujúce tlačenie protagonistu do situácií, v ktorých musí učiniť čoraz ťažšie rozhodnutia. Rozhodnutia odhaľujúce kým naozaj je.
Nútenie protagonistu do náročných rozhodnutí je v tomto prípade doslova Jokerov plán. Keď je Bruce prvýkrát konfrontovaný s klaunovým vyhrážaním, jeho následná voľba je nevzdať sa, neodhaliť svoju skutočnú identitu a postaviť sa svojmu nepriateľovi. To publiku demonštruje, že Batman má potrebné odhodlanie urobiť to, čo je správne. No časom sa ukáže, že Jokerovo vraždenie nie je možné zastaviť. Je vždy o jeden krok pred Batmanom a frustrácia aj tlak narastajú. Ľudia umierajú a mesto sa napokon obráti proti svojmu maskovanému ochrancovi. Práve to je situácia, kedy na povrch vypláva dovtedy nepoznaná časť povahy Batmana - rozhodnutie vzdať sa. A to aj napriek vedomiu, že tým možno nezastaví klaunovo vraždenie. Aj napriek snahám Alfreda presvedčiť Brucea, aby v boji pokračoval. Napokon ho zastaví až ďalšie veľké rozhodnutie - voľba Harveyho zobrať jeho zodpovednosť na seba.
Najdôležitejšie rozhodnutie učiní Batman v momente, kedy je nútený vybrať si medzi záchranou Harveyho a Rachel. Chvíľa, kedy odhalí, čo nie je schopný obetovať pre dobro Gothamu. Tým, že sa rozhodne zachrániť Rachel, sa na scéne explicitne objaví limit jeho odhodlania a zistíme, že v skutočnosti nie je ochotný obetovať všetko. No s Jokerom to nikdy nie je tak jednoduché... Počas celého filmu tlačí Joker Batmana do situácií, ktoré odhaľujú na kom a na čom mu skutočne záleží. Núti ho čeliť sebe samému.
Posledným elemntom v písaní skvelého antagonistu je jeho cieľ, respektíve otázka, či spolu s protagonistom bojujú o jednu a tú istú vec. Z tohto hľadiska je potom jasné, že Joker je vynikajúcim záporákom pre Batmana, no nemusí nutne fungovať v konfrontácii s inými hrdinami (Luke Skywalker, Indiana Jones... možno by sa však hodil k takému Sherlockovi). John Truby vo svojej knihe Anatómia príbehu píše: „Je to práve boj o totožný cieľ, ktorý núti hrdinu a jeho oponenta prísť do priameho konfliktu znova a znova počas celého príbehu.“ Ako teda Joker a Batman bojujú o rovnaký cieľ? Obaja majú vlastnú víziu o tom, čím by mal Gotham byť. Batman bojuje za nádej, poriadok a za bezpečné mesto bez zločinu. Joker je na opačnej strane spektra: „Introduce a little anarchy. Upset the established order, and everything becomes chaos. I'm an agent of chaos...“ Batman vs. Joker. Nádej proti chaosu. Obaja majú svoju vlastnú verziu cieľa, no bojujú o totožnú vec - o Gotham. Joker to dobre vie a v poslednom akte má dokonca repliku explicitne vzjadrujúcu toto vedomie („Nemyslel si si snáď, že by som riskoval boj o dušu Gothamu v pästnom súboji s tebou“). Ak by sme teda chceli byť poetickí, obaja bojujú o dušu Gothamu.
A toto je jedným z najdôležitejších elementov. Pozrime sa na moment bližšie na scenáristickú silu malej, no konkrétnej hrozby. Pred odhalením Harveyho konfrontácie s Gordonom sa celý súboj protagonistu s antagonistom manifestuje scénou na lodiach. Kto obetuje koho, aby zachránil svoj vlastný život a čo to hovorí o spoločnosti ako takej. Z praktického hľadiska je však ohrozených „len“ pár stoviek ľudí. Batman sa nesnaží zastaviť koniec sveta, útok mimozemských lodí či obrovské monštrum. Ak je záporákov plán zničiť či ovládnuť svet (Man of Steel, Avengers), publiku je jasné, že podobná eventualita nenastane, keďže nás mimo iného takmer určite čaká sequel. No v tomto prípade sme emočne oveľa viac napätí, keďže Joker skutočne mohol obe lode odpáliť. Film mohol skončiť na štýl Empire Strikes Back a byť silným set-upom pre pokračovanie. Nolan vytvoril záver, ktorý mohol realisticky skončiť zle, kedže Batman a Joker nebojovali o prežitie ľudstva. Ich boj je oveľa osobnejší a napätie oveľa reálnejšie.
Ak ste sa dostali až sem, možno sa pýtate,aký má toto všetko zmysel. Povedali sme si, že Joker je výnimočný v napádaní protagonistových slabín, vo využívaní jeho sily proti nemu samému a v nútení Batmana robiť tie najťažšie z rozhodnutí. Aká je ale hlbšia funkcia Jokera? V priebehu filmu nám mnohé z odpovedí naznačuje Alfred. Na začiatku príbehu Bruce verí, že zločinci sú poháňaní logickými pohnútkami a majú jednoduché povahy. Neskôr sa však naučí, že tomu tak vždy byť nemusí („Some men just want to watch the world burn“). Prestane podceňovať svojich nepriateľov a naučí sa, že jeho sila môže byť premenená na slabinu. Vďaka Jokerovi sa Batman stáva múdrejším. Zistí, že ako jednotlivec má svoje limity, že niekedy na všetko nestačí sám. Po všetkých tažkých voľbách a strate Rachel nakoniec povstane s ešte väčším odhodlaním nevzdať boj o dušu Gothamu. Naučí sa, že je to práve on, kto môže učiniť rozhodnutia, ktoré by iní nemohli (zodpovednosť za Harveyho smrť).
Práve vďaka Jokerovi dokáže skutočne obetovať všetko. Vďaka Jokerovi sa stane Temným rytierom. Viac ako ktorýkoľvek iný film demonštruje Nolanov The Dark Knight do akej miery môže byť príbeh pozdvihnutý úzkym prepojením činov antagonistu a protagonistu. Joker nie je skvelým pre jeho nepredvídateľnosť či rozpoznateľný smiech. Je skvelým, pretože je dokonalým opakom Batmana. Je druhou stranou tej istej mince a práve vďaka nemu môžeme hrdinu vidieť vo svetle, v akom by nám to žiaden iný antagonista neumožnil.