Hybridné automobily sa dostávajú stále viac do popredia a najmä v meste je ich využiteľnosť skutočne opodstatnená.
Svet sa zozelenieva, respektíve, snaží sa zozelenieť. Do veľkej miery to ovplyvňuje najmä automobilový priemysel, čoho výsledkom je nespočetné množstvo podstatne ekologickejších automobilov, na čele s vozidlami s alternatívnymi pohonom. Niet pochýb, že v tejto oblasti najmä medzi laikmi najviac rezonuje značka Tesla so svojimi elektromobilmi, čoraz väčšia pozornosť sa však posledné obdobie upriamuje na hybridné automobily. Jedným z naväčších priekopníkov medzi konvenčnými automobilkami je BMW, ktorého "elektro-portfólio" je vskutku široké. Asi každého ako prvé napadnú modely i3 a i8, tie však môžeme označiť za relatívne kontroverzne, teda, minimálne na pomery a tradície značky. Medzičasom sme ale spoznali niekoľko hybridných bavorákov, ktoré na pohľad vyzerajú úplne tradične, pod plechmi ale skrývajú elektrickú technológiu. Jedným z príkladov je BMW 330e - zdanlivo bežná trojka, ktorá je ale v skutočnosti sofistikovaným plug-in hybridom. Nám sa tento počin dostal do rúk a práve pri tejto príležitosti sme sa rozhodli vám naznačiť, čo so sebou prináša prevádzkovanie hybridného automobilu, a či sa vlastne oplatí.
Začnime len tak v skratke samotným dizajnom. Dovolíme si tvrdiť, že práve "obyčajné" tvary karosérie verejnosť ocení, keďže neraz je kameňom úrazu hybridných automobilov najmä ich vzhľad. Pochopiteľne, v prípade radu 3 nebola platforma vyvíjaná ako základ pre elektromobil či hybrid, preto rozloženie jednotlivých prvkov a súčasti podvozka ostala tradičná. To sa v neposlednom rade odzrkadlilo aj na dizajne, ktorý nedáva na zreteľ, že ide o niečo iné. Verziu 330e v metalickom laku Glaciersilver rozoznáte prakticky len podľa plakiet, zaujímavých modrých lamiel ľadviniek a napokon vďaka konzole na nabíjanie za ľavým predným nárazníkom.
Navyše, plug-in hybridnú trojku môžete máť ako v klasickej, elegantnej línií Luxuy (náš prípad) tak aj v športovom pakete M Sport. Takže, chvalabohu (pre niekoho možno žiaľbohu), hybridnej technológii nemusel a ani nebol podriadený estetický návrh vozidla. Inými slovami, do sveta nič okato nekričíte a laická verejnosť nemá veľkú šancu zistiť, že ide o niečo špeciálne. Považujte to za plus alebo ste prívržencami futuristickejších tvarov? Aby sme boli presnejší, konkrétne ide o faceliftovanú trojku, svedkami sme preto aj viacerých optických zmien - modernejšie nárazníky, špičkové full-LED svetlomety s hranatejšou grafikou povestných angel eyes, a plne ledkové svetlá s prepracovanou grafikou zaujmú aj vzadu.
Náhľad do interiéru prítomnosť hybridnej technológie nedáva na zreteľ už vôbec. Všade kam oko dovidí možno vidieť tradičný mníchovský rukopis a teda dobre známe tvary, ktoré sprevádza kvalitné spracovania. To šlo v prípade BMW za posledné roky citeľne vyššie, čoho dôkazom je aj tento slušne vybavený exemplár. Niekoľko múch sa však predsa len nájde - lacno pôsobiacich plastových prvkov na palubovke je stále pomerne dosť, nehovoriac o 3-ramennom multifunkčnom volante, ktorý svojím tvarom a akoby zaspal dobu. Naďalej platí pritom, že palubná doska je orientovaná prioritne na vodiča, navyše, pozeráte sa na 3-ku vo výbave Individual, o čom svedčí aj početne zastúpená svetlá koža Dakota v odtieni Venetobeige a tmavé dekóry vo vyhotovení Akzent Oyster.
Palubovka si naďalej zachováva svoj tradičný, veľmi jednoduchý look s výbornou ergonómiou. Centrom je 8,8" obrazovka multimediálneho systému iDrive so špičkovým rozhraním, grafikou a intuitívnym ovládaním, zatiaľ čo pred vodičom nájdeme bavorácku klasičku, dva hlavné budíky, ktorým po bokoch sekundujú dva malé. Spomenúť by sa patrilo príplatkový zvukový systém Harman Kardon, ale ja sedadlá s nastaviteľnou dĺžkou sedákov a veľmi dobrým bočným vedením. Na dnešné pomery a trendy je vskutku zaujímavým prvkom prítomnosťou manuálnej ručnej brzdy, čím sa BMW naďalej drží svojich tradícii. Ďalej si predstavovať 3-kový bavorák však už naozaj nemá význam, dodajme, že veľkosť kufra je však v tomto prípade skrz akumulátory znížená zo 480 na 370 litrov. A teraz k veci...
Pointou verzie 330e je alternatívne pohonné ústrojenstvo. Podľa názvu by sa mohlo zdať, že základom je trojliter, pravda je však inde - 135 kW dodáva 2-litrový benzínový preplňovaný štvorvalec a následne elektromotor ďalších 65 kW. Pochopiteľne, výsledný výkon nie je rovný spočítaniu oboch síl ale ich kombinácii, čo v rovine čísel predstavuje kombinovaný výkon 185 kW / 252 koní za prítomnosti krútiaceho momentu 450 N.m, a to pozor, od 0-2500 ot./min. Poháňaná je pritom výhradné zadná náprava, pričom o prenos sily sa stará 8-stupňová prevodovka. Na pohon elektromotora slúži energia pochádzajúca z lithium-ionových akumulátorov o kapacite 7,6 kWh. Súhra oboch jednotiek je skutočne sofistikovaná a neraz vás až prekvapí. Ako prvé treba spomenúť, že okrem jazdných klasických režimov (Eco Pro, Comfort a Sport) má éčko defaultne navyše tlačidlo eDrive, ktorým sa mení režim spolupráce oboch motorov v troch rovinách.
1. Auto eDrive - systém automaticky rozhoduje, kedy ktorý motor na pohon použije. Za normálnych okolností pri bežnej jazde sa tak rozbiehate s elektromotorom a v rýchlosti približne 50 km/h sa o slovo hlási konvenčný motor. Tým pádom, v čase, kedy má auto najväčšiu spotrebu, má tento akt v réžii elektromotor a citeľne tak odbremení benzínový agregát a jeho apetít. Naopak, ak si plachtíte mimo obce konštantnou rýchlosťou, spaľovací motor sa opäť odpojí a vypne, a o občasné vyrovnávanie rýchlosti sa stará len elektromotor. Práve v tomto režime (zároveň pri aktivácií jazdného režimu Sport) je možné dosiahnuť aj papierovú akceleráciu na stovku len za 6,1 sekundy, čo je skutočne slušný údaj. Maximálna rýchlosť je pritom 225 km/h.
2. Max eDrive - ako naznačuje samotný názov, vo veci je čisto elektrická jazda za prítomnosti úplného ticha, kedy je možné prejsť približne 30 kilometrov čisto na elektrinu (maximálne do 120 km/h). To sa vám pri troche šťastia a ľahkej pravej nohe veruže aj podarí a najmä v meste to tak neraz oceníte.
3. Save - režim, kedy sa systém snaži čo najviac dobíjať batérie a teda benzínový motor neslúži len na pohon, ale aj dobíjanie akumulátorov, keďže prítomná rekuperácia je citeľne efektívnejšia, čo sa však odrazí negatívne na spotrebe.
Aká je teda realita? Popravde, už po niekoľkých dňoch som bol z toho auta trochu nervózny, nakoľko vám nedá nesledovať, akým spôsobom vlastne hybridná technológia funguje. Stále totiž zapína a vypína konvenčný motor a zároveň neraz sa stane, že keď vybijete batérie, na úkor podstatne vyššej spotreby sa ich snaží dobiť auto za jazdy, aby mohlo potom zas (čiastočne) jazdiť na elektromotor. Čo je teda prioritnejšie, nižšia spotreba a prázdne batérie alebo vyššia spotreba a plné batérie? Ísť skôr na benzínku alebo na nabíjaciu stanicu? Jazdiť čisto na elektromotor je fajn, ale ak idete konštantne 50 km/h a máte spotrebu cca 12 litrov, lebo auto rekuperuje, aktuálna spotreba vás len a len znervózni (najmä ak ju neviete ovplyvniť). Lepšie teda bude, ak sa nad tým pozastavovať nebudete, lebo...
Po týždni jazdenia v zmiešaných podmienkach som dosiahol priemernú spotrebu 5,8 l/100 km. A to je naozaj slušný údaj a zároveň aj čiastočná odpoveď na to, či sa hybridná verzia oplatí. Možno si poviete, že ten čisto elektrický dojazd cca 30 km je smiešny, čo pre niekoho aj je, no ak dáte s 252-koňovým (benzínovým!) autom po týždňovom, svižnejšom štýle jazdy takúto spotrebu, zrazu pochopíte, že síce celá tá sústava pracuje občas na pohľad až nezmyselne, vo výsledku to svoje ovocie rozhodne prináša. Pravdou je, že auto som pomerne často nabíjal, ale v konečnom dôsledku, ten, kto to auto nabíjať nemieni/nemôže, si ho ani kupovať nebude.
Kapitolou samou o sebe je nabíjanie. Klasická domáca zásuvka vám prázdne akumulátory nabije za približne tri hodiny, ak však využijete verejnú rýchlo-nabíjaciu stanicu doba sa skráti na približne polovicu. Problém však nastáva, keď napríklad v Bratislave, kde je sieť relatívne široká, zistíte, že tieto stanice sú zväčša obsadené a tým sa efektívnosť neraz komplikuje. Ak jazdíte totiž denne len niekoľko kilometrov po meste a zvyknete si na režim nabíjania niekoľkokrát za deň, jazdíte skutočne "zadarmo" (minutú energiu pre jednoduchosť nerátajme), v horšom prípade za povedzme 2-3 litre benzínu na sto kilometrov, keďže sprvoti jazdite čisto na elektrický pohon a klasický motor sa zapojí až neskôr. Takže chodiť počas týždňa po meste za 3-litre a zároveň si vychutnávať svižnú jazdu a kvality trojkového BMW, je paráda. Ak ale na nabíjanie kašlete alebo jazdíte hlavne dlhé trasy, spotreba ide citeľne hore a vo výsledku so sebou na palube len zbytočne vláčite ťažké batérie, ktoré sú vám na príťaž. Takže, inými slovami, pokiaľ často nenabíjate, strácate efektívnosť.
Hovoriť teda o spotrebe, najmä tej priemernej je v prípade tohto auta skutočne veľmi subjektívne až nereálne. Všetko záleží od vás a vašej trasy, respektíve, od toho, aké dlhé trasy absolvujete medzi nabíjaniami. Chce to jednoducho zvyk a naladiť sa na príslušnú vlnu. 330e ale potvrdzuje, že tento druh hybridizácie má význam - na jednu stranu viete jazdiť s elektromotorom značne úspornejšie keď nepotrebujete veľký výkon, no na druhú stranu, ak potrebujete maximálny výkon, elektromotor so stále prítomným a nemalým krútiacim momentom vám zaručí pozoruhodnú dynamiku. Pokiaľ sa teda pýtate, či sa verzia 330e oplatí, odpoveď je áno aj nie. Všetko je to uhol pohľadu, pri ktorom záleží, či vás bude baviť sa o auto starať ako o smarftón. Ak áno, máte vyhraté. Ak ale vaše cesty vedú dĺhými diaľnicami, naftová verzia bude ideálnejšou voľbou. Na záver cena - 330e štartuje na čiastke od 43-tisíc € (bez dotácie), pochopiteľne, za to dostanete nielen hybridnú technológiu, ale aj kvality BMW radu 3.
