Pokojne by sme sa boli stavili, že niektoré z týchto tvrdení rozhodne pravdivé nie sú.
Veda nám okrem nekonečných strán plných množstiev čísel prináša aj zaujímavé a vzrušujúce fakty, ktoré sú často na neuverenie. Aj keď sa niektorí špecialisti hrabú v atómovej fyzike, práca iných je zasa prístupnejšia širokej verejnosti a dozvedáme sa z nej napríklad to, koľko mravcov je na svete. Potreba vedy rozdeľovať a triediť veci nás zasa učí, že banán v skutočnosti patrí medzi bobuľe, kdežto jahoda podľa definície bobuľou nie je. Svet akoby sa prevrátil naruby. Iný vedec sa zasa s jeho tímom jaskyniarov vydal do temnoty podzemných priestorov, aby zistili, ako sa zmení biorytmus človeka v úplnej temnote. Práve takéto krátke fakty nás dokážu najviac fascinovať a o niektorých by si ani nepovedal, že je na nich niečo pravdivé.
Banán je bobuľa. Podľa vedeckej terminológie sú totiž bobuľe produkované z vaječníkov jediného kvetu, v ktorom sa vonkajšia vrstva steny vaječníkov vyvíja do jedlej časti.
Ann Hodges je jedinou osobou na svete, ktorá prežila zásah meteoritom.
Pluto je len o niečo väčšie než Rusko. To má rozlohu 17,128 miliónov kilometrov štvorcových, Pluto 17,950 kilometrov štvorcových.
Na každého človeka na svete pripadá asi 1,6 milióna mravcov.
Delfíny dokážu cez telefón určiť hlas človeka.
Ak by sme žili v úplnej tme, boli by sme hore 36 hodín bez prestávky a spali 12 hodín. Michel Siffre to na vlastnej koži vyskúšal s jeho tímom speleológov.
Na svete je viac umelých plameniakov než reálnych.
Univerzita v Oxforde je staršie než Aztécka ríša. Tá bola založená v roku 1325, v Oxforde sa však vzdelanie poskytovalo od roku 1096.
Na Jupiteri i na Saturne pršia diamanty.
Malíčkový sľub pochádza zo starého zvyku. Ten, kto ho porušil, si musel svoj prst odrezať.
