Kam sa vydať hľadať poklady stredovekého rádu?
Templári. Každý o nich už počul, každý pozná ich symbol, no len málo ľudí tuší, o čo vlastne ide. Tak si to najprv upresnime. Išlo o mníšsky rád zo stredoveku tvorený poväčšine bandou Francúzov, no ak si mníchov predstavuješ ako ničnerobiacich ľudí na odľahlom mieste, ktorí žijú v opustenom kláštore, kde sa 24 hodín denne modlia, templári takí neboli.
Pod ich skutočným názvom Pauperes commitiones Christi templique Salomonis, čiže v preklade Chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho, chránili každého kresťana, najmä počas križiackych výprav, a pre vieru k Bohu sa snažili získať ďalších. Išlo o rytierov a bojovníkov, nie kult, ako niektoré filmy vykresľujú. Možno si myslíš, že templári boli zlí, krvilační a posadnutí. To však vôbec nie je pravda a podľa vtedajších pápežov išlo dokonca o veľmi prospešnú skupinu. Všetci dokonca Rád templárov požehnali. Nebol ani dôvod mať voči nim zlú mienku, to čo robili, robili spravodlivo, zbytočne nezabíjali a ľudia to boli čestní a spoľahliví. Mnohí templárov dokonca vnímali ako elitu.
Do rádu sa totiž nemohol dostať len tak hocikto a keď sa mu to aj podarilo, musel dodržiavať každé zo 72 pravidiel - ako napríklad vzdať sa všetkého majetku, celibát či modlitby sedemkrát denne. Na oplátku získal troch koňov a sluhu, ktorý sa mu o ne staral. Rád templárov založil v roku 1119 rytier Hugues de Payens a oficiálne ho zrušili v roku 1312. Templári si totiž za dve storočia nahonobili ohromné bohatstvo a francúzsky kráľ Filip IV. Pekný mal akurát finančné problémy. Takže templárov zrušil za kacírstvo a ich majetok skonfiškoval. Plno ich upálil pred parížskym Notre-Dame, aj keď sa za nich pápež prihováral. Už niekoľko rokov dopredu si však Filip IV. robil na templárov zálusk a v noci na 13. októbra 1307 jeho agenti zatkli stovky rytierov. Mimochodom, práve kvôli tejto udalosti poznáme piatok trinásteho ako nešťastný deň.
V iných krajinách nie je ťažké objaviť dôkazy o sídlach templárov, na Slovensku je to však o niečo väčší problém. Pomôžu nám však legendy a mýty, vďaka ktorým dokážeme pomerne spoľahlivo odhadnúť ich skrýše. V nich si skrývali nahonobený poklad, ktorý pochádzal zo zabitých zločincov či z ich spoločného majetku. Niet pochýb o tom, že ide o ikonický stredoveký poklad plný šperkov a zlatých predmetov či iných drahokamov a hodnota sa bez problémov môže vyšplhať na niekoľko miliónov eur.
Jedno z prvých miest, kam sa hľadači vydávajú za vidinou nesmierneho bohatstva, je obec Ludrová pri Ružomberku. V obci totiž s najväčšou pravdepodobnosťou žil templársky majster Johann Gottfried von Herberstein a je potvrdené, že práve v miestnom kostole z ranej gotiky sa stretával templársky rád. Nie je však jasné, kde bol von Herberstein pochovaný, no podľa tradícií by sa očakával práve ludrovský kostol. Samozrejme je legenda o ňom spojená aj s pokladom, výskum, ktorý sa v kostole konal, však nič neodhalil.
Miesta s najpravdepodobnejším výskytom templárov.
O hrade Likava, ktorý mimochodom tiež leží neďaleko Ružomberku, sa takisto pradú templárske príbehy. Prvá písomná zmienka o ňom síce pochádza až z roku 1315, kedy sa vlastníctva vzdal uhorský kráľ Karol I. Róbert z Anjou, no listina spomína ešte aj dvoch predchádzajúcich majiteľov. V roku 1312 spravoval hrad Radimír, templársky mních, ktorý rozšíril povesť o pokladoch skrytých v podzemných chodbách. Tie sa vraj mali tiahnuť do vedľajšej obce Martinček. Podzemné chodby boli u templárov bežné a hoci sa aj pod Likavkov niekoľko cestičiek našlo, mnoho bolo beznádejne zasypaných a žiadna do Martinčeka neviedla. Mimochodom, v Martinčeku zomrel aj spomínaný von Herberstein, templársky majster.
Hrady mal Rád templárov rád a jedným z ich ďalších sídiel bol Červený hrad, dnes známy ako Pustý hrad. Ten leží hneď vedľa Zvolena a ak si do tohto mesta už niekedy išiel, ide o dosť divnú sivú polovežu, ktorú vidno aj z diaľnice. Každopádne, dnes je Pustý hrad len ruinou, no ešte dnes je možné na pozostatkoch objaviť templárske znaky či nástroje, ktoré typicky používali.
V roku 1241 sa udiala nepríjemná udalosť zvaná Bitka pri rieke Slaná, kedy dostali na severovýchode Maďarska uhorské vojská nehoráznu nakladačku od plieniacich Mongolov. Uhorské vojská viedli kráľ Belo IV., bezvýznamné kniežatá, arcibiskupi a k tomu veľmajster templárov, najväčší šéf, Rembald de Vozcon. Pomínuc fakt, že Mongoli Uhorov totálne vypli, templári potrebovali rozšíriť svoje miesto pôsobnosti a niekoľko dní potom sa začal stavať hrad v Slovenskej Ľupči.
Traduje sa, že práve priateľstvo elitných veliteľov stojí za výstavbu malebného hradu, ktorý zvrchu hľadí na cestu z Banskej Bystrice. Nielenže ho teda s najväčšou pravdepodobnosťou postavili samotní templári, v hrade sa dokonca nachádza niekoľko ich znakov a ešte aj hlboká studňa, z ktorej vedie nesmierna sieť podzemných chodieb ústiacich všade do okolia, no podľa prameňov ich však stále chýba ešte asi päť objaviť.
Žiadne z týchto miest nie je poriadne preskúmané, keďže to nedovoľujú terén ani zákony a tiež nie je morálne správne vykopať pod kostolom stometrovú jamu s priemerom aspoň pol kilometra. Historici sa dodnes nevedia zhodnúť, či sú poklady templárov len fantastickými predstavami alebo skutočnými tajomstvami skrytými hlboko pod zemou. Ich hľadanie je však veľmi bežné, aj keď zvyčajne len prebieha s pomocou detektorov kovu v rukách turistov či amatérov. Ak ho aj nájdeš, musíš ho odovzdať štátu. Ten ti podľa posudku vyplatí 20 % alebo 100 % z celkovej trhovej hodnoty.
