Ročne sa pre umelé prerušenie tehotenstva rozhodne takmer sedem a pol tisíc Sloveniek.
Po svete chodí mnoho dievčat a žien, ktoré už majú podobnú skúsenosť za sebou. Vek, kedy začínajú ženy sexuálne žiť je veľmi individuálny a nie je žiadnym tajomstvom, že mladé dievčatá sú zvedavé a láka ich nepoznané, ocitnúť sa v náručí chlapca či muža. To, že veľmi často nie sú ani plnoleté, je dnes iba strohým konštatovaním. Samotné povedomie o sexe a výchove k rodičovstvu je na Slovensku žalostné. Napriek erotike v médiách a rozsiahlemu obsahu pre dospelých na internete, je v rodinách a na školách téma sexu spojeného s jeho potencionálnymi rizikami absolútne tabu. Nečudo, že neskúsení, veľmi často neplnoletí chlapci a najmä slečny podľahnú pokušeniu pohlavného styku skôr, než by to v ich prípade bolo vhodné. Bohužiaľ, neznalosť problematiky vedie okrem iného aj k tomu, že sa slečny ocitnú v ordinácii gynekológa, ktorý v danej situácii konštatuje tehotenstvo.
Až táto "diagnóza" preberie mnoho dievčat do reality a v zmesi najrôznejších pocitov a prvotného šoku sú postavené pred jedno z najťažších rozhodnutí v živote, ktoré do veľkej miery ovplyvní ich budúcnosť. Mnohé volia ako jediné východisko zo situácie interrupciu. Na ich rozhodnutie nepochybne vplýva aj rodinná situácia, okolie a v danej chvíli aj iná predstava o živote. Potenciálny otec sa tiež veľmi k svojej partnerke za daných okolností nemá - ono to tak už býva, keď deti majú deti. Samozrejme, že podobné prípady sa dejú aj ženám po dovŕšení dospelosti, no v princípe dochádza, k podobnému výsledku. Prečo je to tak? Čo v danej situácii hrozí? Je to správne? Túto náročnú problematiku sa pokúsime načrtnúť v nasledujúcich riadkoch.
Národné centrum zdravotníckych informácii (NCZI) zverejnilo v roku 2015 podrobnú správu, v ktorej zmapovali výskyt potratov na Slovensku s ohľadom na spôsob, akým k ním došlo, za akých okolností a v akých vekových, vzdelanostných či sociálnych skupinách. Úvodom je potrebné konštatovať, že v porovnaní s nie tak dávnou minulosťou sa počet potratov, aj tých umelých, na Slovensku rapídne znížil. Môžeme sa domnievať, že ide najmä o dôsledok väčšej dostupnosti antikoncepčných prostriedkov v porovnaní s obdobím niekoľko dekád dozadu a taktiež väčšej edukácie v tomto smere. Kým na prelome 80. a 90. rokov sa pre umelé prerušenie tehotenstva rozhodlo ročne 48-tisíc žien, dnes hovoríme o počte približne 7500, čo predstavuje priemer spomedzi krajín Európy a v danom meradle sa môžeme porovnávať, napríklad, s Dánskom či Fínskom. Interrupciu vraj najčastejšie podstupujú ženy, ktoré už majú deti, najčastejšie dve, a slobodné ženy. Najväčšie zastúpenie majú ženy vo veku 30 - 34 rokov a ženy bez vysokoškolského vzdelania. Na druhej strane, k vyššie uvedeným skutočnostiam musíme dodať, že súčasne klesá aj počet žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu.
Z lekárskeho pohľadu rozumieme pod potratom každé ukončenie tehotenstva, počas ktorého embryo alebo plod zaniká; ďalej ukončenie akéhokoľvek mimomaternicového tehotenstva a v neposlednom rade umelé prerušenie tehotenstva uskutočnené podľa zvláštnych predpisov. Na to, aby sme mohli hovoriť o potrate, musia byť splnené najmenej tieto podmienky: plod nesmie prejavovať ani jednu zo známok života (akcia srdca, pulzácia pupočníka, dýchacie alebo akékoľvek spontánne pohyby), jeho pôrodná hmotnosť musí byť nižšia ako 500 gramov a z maternice ženy musí byť vybrané buď plodové vajce bez plodu, alebo aspoň tehotenská sliznica.
Samotný zákrok prebieha v narkóze tak, že po dezinfekcii gynekológ zachytí krčok maternice a pomocou kovových tyčiniek - dilatátorov roztiahne kanál hrdla maternice v závislosti od štádia tehotenstva (čím pokročilejšie tehotenstvo, tým väčšie roztiahnutie). Následne sa pomocou podtlakovej odsávačky odsaje plodové vajce a dôkladnou kontrolou sa preverí, či v tele ženy neostali možné zvyšky plodových obalov. Hospitalizácia väčšinou nebýva potrebná a ženy odchádzajú z nemocnice ešte v ten istý deň.
Samozrejme, rovnako ako v prípade iných invazívnych zákrokov, aj pri tomto hrozia určité komplikácie. Pri umelom potrate môže dôjsť k prederaveniu maternice - pokiaľ sa takáto situácia vyskytne, je možné ju veľmi promptne vyriešiť laparoskopicky bez trvalých následkov na plodnosť. Počas zákroku dochádza tiež k určitým stratám krvi, no takmer zásadne k zanedbateľnému množstvu. Klinicky významnou je taká strata krvi, ktorá presahuje množstvo 500 ml. S odstupom času po zákroku sa môže vyvinúť zápal maternice - charakteristickými príznakmi tohto stavu je bolesť v podbrušku, silnejšie krvácanie a zvýšená teplota. V tomto prípade by žena mala urýchlene vyhľadať gynekológa, ktorý jej nasadí antibiotickú liečbu.
Na danú vec sa musíme pozrieť aj z pohľadu ľudskej psychiky. Samozrejme, nemusíte byť diplomovaným psychológom, aby vám došlo, že v žiadnom prípade nejde o ľahké rozhodnutie, ktoré sa s danou ženou bude niesť celý život. Len máloktorá dokáže svoje rozhodnutie držať v absolútnej tajnosti a minimálne sa o ňom dozvie najbližšia rodina či najlepší kamarát / kamarátka. Ženy trápi otázka, či sa rozhodli správne, čo na to povie ich rodina, ako to vezme muž, ktorého sa táto vec taktiež v podstatnej miere týka. Pri náhodnom prehliadaní internetu som narazil na odpoveď psychológa, ktorý odpovedal žene, ktorá prežívala podobné pocity, no v tomto prípade išlo o potrat v dôsledku diagnostikovanej vrodenej vývojovej vady končatín. Plné znenie odpovede prikladáme tu.
Legálne potraty v prvom trimestri majú takmer všetky európske krajiny, Kanada, USA a Rusko. Vo Fínsku, Veľkej Británii a na Islande môže žena podstúpiť interrupciu iba vtedy, ak ju plod ohrozuje na živote, sú preukázateľné vývojové poruchy alebo došlo k znásilneniu. Rusko bolo prvou krajinou, ktorá legalizovala umelé potraty, a to v roku 1920. Ale, napríklad, u našich severných susedov v Poľsku boli potraty legalizované od roku 1956, no od roku 1993 ich postavili mimo zákon. Aj preto chodia Poľky k nám - veľmi často tajne a osamotené. Táto informácia taktiež neušla nejednému domácemu či zahraničnému médiu.
Prečo je však ženám odopieraná možnosť voľby? Je to správne, aby zákony ženám diktovali, čo môžu a nemôžu robiť so svojim telom? Na jednej strane spektra stojí skupina ľudí "pro life", ktorí veria, že človek je človekom už od samotného počatia, a preto sa v ich očiach potrat rovná vražde. Na druhej strane je zasa skupina ľudí "pro choice", ktorí bojujú za ideu, že každá žena sa má právo slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti a živote ešte nenarodeného potomka. Našim cieľom v tomto prípade nie je formovať niekoho názor, aby bol naklonený buď tomu, že podstúpenie umelo vyvolaného potratu je správna vec, alebo tomu, že je to jedna z najhorších vecí, ktorých sa žena a zákrok vykonávajúci lekár môže dopustiť. Ale sme web určený a priori pre vás, milé ženy.
V tejto súvislosti som oslovil aj členky našej redakcie a náhodne niekoľko našich čitateliek vo veku 17 - 25 rokov s otázkou, či sú toho názoru, aby sa mala žena právo za každých okolností rozhodnúť ísť na potrat aj v prípade, že čaká preukázateľne zdravé dieťa. Názory na túto citlivú tému sa rôznia, a preto som rád, že sa našej miniankety zúčastnili zástupkyne oboch táborov. Budem rád, ak sa v komentároch vyjadríte aj vy a podelíte sa s tým svojim.
Vala, 24
„Som absolútne "pro choice". Všetky sa môžeme ocitnúť v situácii, kedy nechcene otehotnieme (aj s ochranou), čo môže následne absolútne ovplyvniť našu budúcnosť. Preto by sme mali mať možnosť voľby a nemali by za nás rozhodovať zákony.“
Dominika, 22
„Určite by žena mala mať možnosť sa rozhodnúť, či si chce dieťa nechať, alebo nie. V mladom veku, alebo keď sa na to žena necíti, nemá podporu od blízkych a podobne, alebo jednoducho dieťa nechce, mala by mať možnosť ísť na interrupciu a žiadny zákon by jej to nemal zakazovať. Čo keď je žena znásilnená a následne čaká dieťa? Musela by si ho nechať, aby jej navždy pripomínalo to, že ju nejaké choré prasa znásilnilo? Dosť choré, ale stretla som sa s mužmi, ktorí mi povedali že keby sa im "podarilo" oplodniť babu, chceli by si to dieťa nechať pretože je to ICH potomok. Takže opäť, aj keď je to mužova spermia, je to telo a budúcnosť tej ženy, ktoré to zmení. Z tohto dôvodu z môjho pohľadu určite "pro choice".“
Zuzana, 19
„Vo všeobecnosti nie som za potrat, pretože to môže pre ženu mať v budúcnosti následky a existujú aj ďalšie možnosti, ako sa s danou situáciou vyrovnať. Môže ho dať, napríklad, do Hniezda záchrany. Ženy toto rozhodnutie aj tak buď s odstupom času oľutujú, alebo sú pripravené ho do Hniezda dať a počas tehotenstva zmenia svoj názor. A aj keby jej lekári povedali, že dieťa bude postihnuté, vždy existuje šanca, že to dobre dopadne - veď koľkokrát sa už stalo, že prognóza bola zlá, a nakoniec dieťa bolo zdravé. Uznávam, je to značne diskutabilné, pretože som sa v takej situácii nikdy neocitla, ale vo všeobecnosti za potraty nie som.“
Patrícia, 23
„Nie, som proti interrupčnej kampani. V mojich očiach ide o zabíjanie. V dnešnej dobe vo veľkom chránime zvieratá a rastliny pred vyhynutím, bijeme sa do hrude ako sme za zrovnoprávnenie všetkých etník a rás, a pritom zabíjame vlastné deti. Všetci urputne bojujú za mier vo svete, odsudzujú atentátnikov, a zároveň milióny žien sa rozhodnúť zabiť vlastné dieťa, ktoré nemá možnosť sa nijakým spôsobom brániť. Ak sa ženy nechcú o svoje deti starať, je mnoho takých, ktorí by prijali hoci aj postihnuté dieťa a starali sa o neho s láskou, vychovávali ho. Možno keby bolo na svete menej egocentrizmu, narcizmu a ľudia by sa viac pozerali jeden na druhého ako na seba, tak by sme dnes o tejto téme nemuseli vôbec diskutovať.“
Radka, 23
„Z môjho pohľadu ako ženy, medičky a kresťanky je pre každú ženu - budúcu matku voľba potratu to najťažšie a najviac poznačujúce rozhodnutie v živote. Myslím si, že pozornosť by sa viac mala venovať tomu, aby tieto ženy našli vo svojom najbližšom okolí podporu a nenechať ich samé v situácii rozhodovania sa o živote ich dieťaťa či už ide o potrat indikovaný zo zdravotných dôvodov, alebo z jej vlastnej vôle.“
Pavla, 17
„Myslím si, že žena by mala možnosť sa rozhodnúť sama, podľa vlastného uváženia. Netvrdím, že to schvaľujem, ale rozhodne sú prípady, kedy by som dané rozhodnutie určite pochopila - napríklad, v prípade znásilnenia, alebo ak vie, že sa o dieťa nedokáže postarať.“
Čo sme týmto článkom teda chceli povedať? V prvom rade verím, že tento článok zasiahne čo najmenšiu skupinu ľudí, čo najmenej dievčat a žien, ktoré o takomto čine budú vôbec niekedy uvažovať. Predpokladám, že väčšina z vás, našich čitateliek, sa ešte len na materstvo chystá, pričom o ňom môže, ale tiež nemusí ešte uvažovať a užívať si partnerský život so všetkými slasťami, no bez dieťaťa. Je to len vaša vec. Preto si urobte na túto vec vlastný názor a budeme radi, ak sa s nami o neho podelíte v komentároch.
Autor je študentom všeobecného lekárstva. Názor autora sa nemusí zhodovať s názorom ostatných členov redakcie.
