Ako sa podaril návrat legendárneho monštra?
Príbeh prerastenej gorily sme mohli vidieť na plátnach kín už mnohokrát. Prvý počin z roku 1933 patrí k najvýraznejším titulom kinematografie a zrodil množstvo nasledovníkov a pokračovateľov. Z priamych remakov sú nepochybne najznámejšie počiny Johna Guillermina s duom Jeff Bridges/Jessica Lange a srdcový projekt Petera Jacksona. Z množstva diel inšpirovaných touto legendou spomeňme nemenej populárnu Godzillu. Práve komerčný úspech nedávnej verzie japonskej klasiky stál za zrodom aktuálnej verzie King Konga. A je veľmi príjemným osviežením, že tvorcovia sa nesústredili na klasickú šablónu spojenú s týmto monštrom. Vzhľadom na to sa nedočkáme žiadnej romance medzi opicou a krásnou ženou, prevozu do New Yorku ani množstva ďalších populárnych, no už opozeraných motívov. O čo teda tentoraz ide?
Dej sa odohráva v roku 1973 tesne po ukončení vietnamskej vojny. Skupina vedcov (vedených Johnom Goodmanom) a vojakov (pod velením Samuela L. Jacksona), doprevádzaných charizmatickým stopárom (Tom Hiddleston) a sympatickou fotografkou (Brie Larson) sa vydáva preskúmať neprebádaný ostrov niekde v Pacifiku. A objavia v ňom viac než čakali. Hneď po spustení prvej várky seizmických náloží na nich zaútočí titulné monštrum a vyzerá to tak, že na ostrove nepredstavuje to najväčšie nebezpečenstvo.
Kong: Skull Island ma aj napriek svojim veľkým nedostatkom v mnohom potešil. Kým sa dostaneme k jeho kladom, poďme si rozobrať jeho problematickejšie aspekty. V prvom rade sú to postavy. Silný casting sa síce snaží ako môže, no vo väčšine prípadov sa im nepodarilo svojim jednorozmerným figúrkam dodať hĺbku. Najmä pri talentoch, akými bezpochyby sú Tom Hiddleston a Brie Larson je to až zarážajúce. Omnoho lepšie sú na tom sú Samuel L. Jackson, John Goodman a najmä John C. Reilly v úlohe stroskotanca, ktorý strávil na Ostrove lebiek takmer tri desaťročia. Zvyšným hercom nenechá scenár príliš vyniknúť a stávajú sa iba žrádlom pre monštrá. Čím sa dostávame k najväčšej (aj keď nijako tragickej) slabine filmu.
Tou je zbytočne komplikovaný a značne nesúrodý scenár. Akoby sa autori nevedeli rozhodnúť, v akom štýle chcú svoj projekt niesť. Strieda sa tu tak naivná braková poetika starších monster movies s parafrázou na Coppolovu Apokalypsu. To síce neznie zle, no diváka to núti často sa prepínať medzi bláznivou zábavou a pokusom o niečo hlbšie. Na ničom nie je nič vyložene zlé, dohromady to však stopercentne nefunguje. Rovnako ako niektoré až príliš do očí bijúce triky v kombinácii s jedným z najhorších 3D, aké som videl (v zásade teda stále platí, že treba chodiť na 2D a na 3D len vtedy, ak sa v tom zhodujú viacerí vami osvedčení recenzenti). No zvyšok filmu je skvelý.
Prekvapivé angažovanie tvorcu, ktorý doteraz nemal s blockbustermi žiadne skúsenosti padlo na úrodnú pôdu. Jordan Vogt-Roberts už vo svojom celovečernom debute Kings of Summer ukázal, že zvláda dať svojmu dielu zaujímavú atmosféru s okulahodiacou vizuálnou stránkou. A tu s omnoho väčším rozpočtom predvádza divy. Niektoré zábery a poňatie akčných scén je jednoducho úžasné, hravo prekonávajúce to najlepšie z Pacific Rimu, Godzilly alebo Jurského sveta. Vysokorozpočtový debutant hýri nápadmi.
Pôsobivá kameramanská, strihová a zvuková rytmizácia dokáže zaraziť do sedačky. Slabšie CGI je potom skutočne skôr výnimkou než pravidlom. Design monštier je vydarený a takisto prekvapí nečakaná brutalita, v niektorých scénach balansujúca na hranici PG -13 a R. Navyše to vyzerá tak, že štúdio vypočulo náreky fanúšikov nad príliš tajuplnou Edwardsovou Godzillou a začínajúci tvorca mal určite v zadaní zvýšiť divácku atraktivitu titulu. Ostrov lebiek tak ponúka množstvo atrakcií v podobe konfrontácií členov výpravy s faunou strateného sveta. Práca s nepoznaným takmer neexistuje a ikonická obluda je nám ukázaná už v predtitulkovej scéne.
Ďalším vylepšením oproti Godzille je väčšie množstvo humoru a zmena atmosféry. Dostali sme tak tradičnú dobrodružnú blockbusterovú jazdu s príchuťou vojnového filmu. Občas sa síce ide cez čiaru a dianie na plátne oceníte maximálne facepalmom alebo úškrnom, no ku podobne pokleslej zábave to akosi patrí. Dôležité je, že sa stále na plátne niečo deje a väčšinou je to skutočne pôsobivé, epické a hlavne zábavné s nemalou dávkou „wow faktoru". Proste to pôsobí dojmom kultivovanejších Transformerov, kde sú mimozemský roboti zamenení za prehistorické monštrá. Z toho vyplýva aj skutočnosť, že ak ste fanúšikom tvorby Jima Jarmusha, Andreja Tarkovského alebo Bélu Tárra, pokojne ostaňte doma. Ušetríte si nervy a nebudete musieť zábavychtivým fanúšikom pohyblivých obrázkov nadávať do diletantov.
Kong: Ostrov lebiek je filmom, aké sme milovali, keď sme mali pätnásť. Mlátia sa tam praveké moštrá, sú tam pomstychtiví vojaci a pekná baba v tielku. Stále sa niečo deje, no občas je toho až príliš. Celé je to strašne naivné a hrajúce na efekt. Možno aj to budú dôvody, prečo sa film nestretne s jednoznačným prijatím. Je to totiž strašná „blbosť", no „blbosť" s krásnym vizuálom, množstvom výborne koncipovaných scén a priznanou brakovosťou. Závisí najmä na tom, či na túto hru pristúpite. Ak áno, budete sa baviť. V opačnom prípade vás čaká rozčarovanie nad tým, ako ziskuchtivý producenti zničili ďalšiu legendu. 7,5/10
P.S. Po záverečných titulkoch vás čaká dovetok sľubujúci veľké veci.
