História skrášľovania tela v rôznych kútoch sveta.
Pri obrovskom množstve tetovaní vôkol nás je smutné, že mnoho potetovaných ľudí ani netuší kedy a kde vôbec vzniklo. Namiesto počúvania monológu starej mamy, že sa to k tebe nehodí, veď ty nie si žiadna kriminálnička, jej radšej s úsmevom vysvetli, že tetovanie predsa vo väznici nevzniklo. Istú dobu sa ním pýšili dokonca aj králi.
Tetovanie je podľa odborníkov jednou z najstarších foriem umenia. Dôkazy o tom, že je staré ako ľudstvo samo, boli objavené v 90. rokoch minulého storočia. Za najstarší dôkaz sa považuje nález múmie zvanej „Ötzi.“ Vek múmie sa odhaduje na 5000 rokov. Vedci na jeho tele objavili dohromady vyše 60 tetovaní, ktoré pozostávali z niekoľkých skupín čiar a krížikov v rôznych oblastiach tela, ktoré sa zhodujú s akupunktúrnymi liečivými bodmi. Pravdepodobne mali slúžiť na zmiernenie starých rán a bolestí kĺbov.
V Rusku, vedkyňa Natalia Polosmak objavila 2400 rokov starú ženu, ktorá mala na rukách a pleciach vytetované umelecké obrazy vtákov, koní, jeleňov a mystických zvierat. Tetovanie malo nielen estetický, ale aj magický význam. Podľa cenných nálezov v jej hrobe, mala táto žena vo svojom kmeni vysoké spoločenské postavenie. Pri archeologických vykopávkach v Egypte bola objavená jedna z egyptských kňažiek. Jej telo zdobili pozdĺžne čiary na stehnách a rukách a elipsa z malých bodiek v spodnej časti brucha.
Význam tetovania bol v minulosti v každej krajine iný. V Starovekom Egypte malo tetovanie erotický význam. Ženy s tetovaním boli pre mužov príťažlivejšie. Tetovanie často zdobilo telá tanečníc, prostitútok a žien z háremu. V Borneu v Polynézii si dávali ženy na ruky vytetovať znaky, ktoré im mali napomáhať vynikať v daných zručnostiach. Mužom pri hľadaní tej pravej jednoducho stačilo pozorovať ruky žien. Na Novom Zélande v maorských kmeňoch predstavovala žena s modrými potetovanými perami ideál ženskej krásy. Hinduisti zas tetovali svoje deti v obave, že ich v budúcom živote nespoznajú. V Číne a Japonsku bolo tetovanie trestom, keď kriminálnikom priamo na tvár vytetovali slovo „vrah.“
Do Európy sa tetovanie dostalo v 18. storočí prostredníctvom námorníkov, ktorí si tieto suveníry vozili z výprav do exotických krajín. Kotvy, srdcia so šípom a postavy žien sa tetovali priamo na palubách lodí. Po návrate týchto mužov z ciest tetovanie nadchlo Anglicko. Svoje telo si dal ozdobiť tetovaním aj samotný kráľ Juraj V. Vypuklo šialenstvo a jedna korunovaná hlava za druhou začala navštevovať majstrov tatérov. Čoskoro bolo v Európe ťažké nájsť panovníka bez tetovania. S vynálezom tetovacieho strojčeka v roku 1891 však obľúbenosť tetovania vo vyšších vrstvách klesla. Tetovanie bolo zrazu jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie. Stalo sa dostupným a populárnym v nižších vrstvách spoločnosti. S narastajúcou kvantitou začala klesať kvalita tetovania a originalita sa vytratila.
Druhá svetová vojna bola najhorším obdobím v dejinách tetovania. Zaslúžila sa o to aj manželka jedného z veliteľov koncentračného tábora Ilsa Kochová. Pani Ilsa si totiž dávala zhotovovať z koží zavraždených židov s výrazným tetovaním kabelky, obal na fotoalbum, či tienidlo na lampu vyrobené z ľudských kostí. V 50. rokoch bolo tetovanie prevažne trendom hnutia hippies. V 60. rokoch sa v USA začalo šíriť ako veľký módny hit, no po rozšírení žltačky sa vytratilo. Ľudia s tetovaním boli väčšinou cirkusanti, alebo väzni, čo pretrvávalo približne do 90. rokov. V súčasnosti považujeme tetovanie za bežnú vec a dokonca môžeme povedať, že je povýšené na istý druh umenia. Neustále sa rozvíja, vznikajú nové námety, techniky a trendy.
