Pomstiteľ chudobných a utláčaných.
Po článku s legendárnym kušostrelcom si predstavíme ďalšieho ľudového hrdinu, tentoraz však zo Škótskych ostrovov, kde sa stal "červený Gregor" symbolom spravodlivosti a neoblomnej statočnosti.
Rob Roy MacGregor alebo aj "červený Gregor", ako ho pre jeho ryšavé vlasy volali, pochádzal zo škótskeho klanu MacGregorovcov. Narodil sa 7. marca 1671 v Gleugyle ako tretí syn Donaldovi MacGregorovi a Margaret Campbellovej. V roku 1693 sa tak, ako sa patrí, oženil s Mary Helen z Comaru, ktorá mu zabezpečila pokračovanie rodu pôrodom štyroch synov. Hrdé meno MacGregor niesol ďalej James /Mor, Tall/, Ranald, Coll a Róbert /mladý Roy/. Neskôr si Rob Roy adoptoval aj synovca Duncana. Rob Roy sa prevažnú časť života venoval chovu a obchodu s dobytkom. Darilo sa mu a vďaka svojej politickej angažovanosti a ochrane susedov bol rýchlo známy v celom Škótsku. Susedia mu platili za ochranu pred zlodejmi dobytka. V podnikaní s dobytkom spolupracoval s bratom a celkom sa im darilo až do času, keď mu pastier ušiel aj s celým stádom. Rob Roy ho našiel a dohodol sa s ním, že stádo vykúpi naspäť, no vynaliezavý pastier si peniaze vzal, ale dobytok nevrátil. Týmto sa Rob dostal do veľkých dlhov, ktoré nebol schopný uhradiť a zrazu sa ocitol na druhej strane práva a poriadku, ktoré počas života viac menej ctil. Možno neboli všetky jeho obchody úplne legálne a ,,čisté“, ale pre svoje okolie bol akýmsi ochrancom slabších. Po tom, ako prišiel o všetky peniaze a dobytok, začal obchodovať s kradnutým dobytkom. Stal sa najznámejším zlodejom široko ďaleko a susedia mu naďalej platili za ochranu pred inými zlodejmi, čo bolo aj tak trochu paradoxom. Predstavoval autoritu a už vtedy začala vznikať legenda o škótskom Robinovi Hoodovi, ktorý sa, nie svojou vinnou, ocitol za hranicou zákona a snaží sa bojovať za právo a spravodlivosť proti neprávosti vládcov.
Už na začiatku 18. storočia sa Rob Roy spolu so svojím otcom zúčastnili Jakobínskeho povstania, v ktorom sa postavili na stranu jakobínskych vzbúrencov. Tí požadovali návrat Jamesa VII. na trón, napriek víťazstvu Jakobínov bol Donald MacGregor zajatý a väznený dva roky. Už vtedy začal mať mladý pastier pocit krivdy voči vláde. Po strate dobytka a peňazí nemal na zaplatenie svojich dlhov, bol obvinený z podvodu a veritelia ho začali naháňať a prenasledovať. Najväčším a najmocnejším z veriteľov bol James Graham, ten so súdnym rozhodnutím v rukách zabavil jeho majetky a pozemky a celé jeho panstvo nechal vypáliť. Vtedy mu Rob Roy vyhlásil osobnú vojnu, akési súkromné ťaženie za pomstou. Aj s rodinou a nasledovníkmi sa uchýlil do lesov, hôr a poznajúc okolie a terén začal brojiť proti vojvodovi. Niektorí to považovali za akt vzdoru proti bezpráviu a nespravodlivosti, a to bolo živnou pôdou pre vznik rôznych legiend a mýtov. Klan MacGregorovcov je nimi opradený dodnes a legendy o Rob Royovi začali vznikať už počas jeho života, čo nebolo vôbec bežným javom.
Členovia macGregorovského klanu žili v lesoch ako štvanci, útočili na vojvodu a on im to oplácal. Celej tejto ,,vzbure“ sa napodiv veľmi darilo až do roku 1725, keď bol Rob Roy nútený bitku vzdať a nasledujúcich desať rokov sa skrývať a utekať. To podporilo prirovnanie k Robinovi Hoodovi. Obaja žili v lesoch, vytvorili si tam rozsiahle komunity, kde žili sebestačne a nechýbal ani hlavný prvok vzdoru a boja proti útlaku zo strany šľachty. Po desiatich dlhých a náročných rokoch plných tvrdých skúšok bol Rob Roy zatknutý a uväznený. Bol väznený dva roky a v roku 1727, práve keď sa ho chystali previesť do väzenia na Barbadose, mu anglický kráľ Juraj I. udelil milosť a prekvapivo aj odpustil všetky dlhy. Po tomto búrlivom období svojho života si Rob Roy uvedomil, že roky bežia rýchlo a ani on už nie je najmladší, a tak sa rozhodol spokojne dožiť svoj život na statku Inverlochlarig Beg v Baquhiddere. Venoval sa domáckemu životu a svojej rodine a umrel spokojne doma 28.12. 1734.
Veľkosť legendy okolo mena klanu MacGregor sa naďalej nafukovala. Celý MacGregorov rod bol označený za kráľovský a veľmi prestížny rod, z ktorého pochádzali kráľovskí nástupcovia. Až do dnešných čias je Rob Roy považovaný za národného hrdinu a na jeho počesť sa v roku 2002 pomenovala napríklad aj cestička z Drumenu do Pitlochry, ktorú vraj využíval počas svojho vyhnanstva v lesoch. Taktiež jeho rodný dom bol v roku 1930 vyhlásený za chránenú budovu, no po čase to pripadalo historickej spoločnosti ako zbytočné, a tak bol v roku 2004 predaný na aukcii za dosť značnú sumu. Škótska národná identita je postavená na legendárnych príbehoch hrdinov, ktorí bojovali za slobodu a spravodlivosť. Podobné motívy môžeme vidieť v rôznych literárnych dielach, ktoré len podporovali šírenie legiend a ich udržiavanie v povedomí národa celé generácie. Príbehy sa predávali ústnou formou, neskôr v písanej podobe a každý si niečo svoje pridal, čo malo za následok vytvorenie úplne nového príbehu, ktorý možno s reálnymi udalosťami ani veľmi nesúvisí. Aj príbehy o Rob Royovi MacGregorovi sa v Škótsku dedia a tradujú celé storočia až do dnešného dňa. Je jedno, čo je pravda. Záleží len na tom, čomu ľudia veria a čo ich dokáže inšpirovať ku konaniu dobra a odvážnych skutkov.
Príbeh Roba Roya bol samozrejme aj sfilmovaný do niekoľkých podôb. Asi najznámejšou verziou bola tá z roku 1995, kde je Rob stvárnený ako obyčajný statkár, ktorý vidí nespravodlivosť, hlad a biedu v Anglicku a rozhodne sa ochrániť svoju rodinu a svojich blízkych a keďže sa odmietne podrobiť, začína sa boj o česť a život. Priebeh filmu môžeme s ľahkosťou porovnať s príbehmi ako Statočné srdce, Robin Hood alebo ktorýkoľvek iný príbeh o hrdinovi stredoveku. Nič to však nemení na veci, že práve takéto príbehy a mýty, ktoré tvoria ilúzie, sú tvorcami európskych dejín a kultúrnej identity dnešného sveta.
