Najsilnejšia atómová bomba by Bratislavu zrovnala so zemou.
Atómové bomby sú vecami, s ktorými pri vedomí, že by mohli vybuchnúť, nie je veľké množstvo ľudí spokojných. Prinášajú nezastaviteľnú skazu, hrôzu a smrť. Na svete ich je približne 15 000 a podľa niektorých to nie sú práve najlepšie vyhliadky pre pokojný život na Zemi. Čo ak by vybuchli všetky naraz? Veľmi dobre by to teda nedopadlo.
Nukleárny arzenál vo svete dosahuje hrozivých čísel. Podľa Federácie amerických vedcov by ich na celej planéte malo byť okolo 14 900. Vedie Rusko s číslom 7 000, v tesnom závese sa však nachádza USA s 6 800 jadrovými zbraňami. Za zmienku stoja ešte Francúzsko (300), Čína (260), Veľká Británia (215) alebo Pakistan (130). Taká Severná Kórea sa môže pochváliť len asi desiatkou. Čísla však v skutočnosti až tak veľa neznamenajú - Rusko a USA sú totiž poväčšine vybavené účinnejšími termonukleárnymi vodíkovými zbraňami, Severná Kórea však disponuje len niekoľko stokrát slabšími ohňostrojmi so systémom z 50. - 70. rokov.
Najsilnejšia americká bomba nesie názov B83. Sila jej výbuchu sa dá prirovnať k odpáleniu 1,2 megatony TNT a premení 79-krát viac energie ako atómovka zhodená na Hirošimu. Po explózii B83 by zostal kráter široký 420 metrov a hlboký 92 metrov. Takmer ihneď po detonácii by sa zjavila masívna ohnivá guľa s polomerom 1,4 kilometra dosahujúca najvyššiu teplotu až 83,3 milióna stupňov Celzia a vyhladila by všetko, čo sa na tom mieste nachádzalo. Nechýbala by však ani mohutná tlaková vlna - budovy vzdialené až do 7,47 kilometra od miesta výbuchu by popadali ako domček z karát. Ľudia bývajúci bližšie než 13,2 kilometrov od miesta detonácie by utrpeli popáleniny tretieho stupňa. V asi 8 kilometrovom polomere by ľudí natoľko ožiarila radiácia, že by z nej mali často až 90 % šancu umrieť.
Takéto by boli zóny zásahu podľa portálu NUKEMAP, ak by bola B83 zhodená do centra Bratislavy. Žltá zobrazuje ohnivú guľu, modrá tlakovú vlnu a oranžová miesta, kde by si utrpel veľmi vážne popáleniny.
Ak sú informácie o svetovom arzenále nukleárnych zbraní skutočne pravdivé, odpálenie ich všetkých by malo mimoriadne devastačné účinky. Predstav si, že sú všetky atómové bomby rovnomerne rozložené po celej planéte. Ak ich naraz odpáliš, instantne by sa vyparilo asi 94 kilometrov kubických planéty. Vytvorila by sa nepredstaviteľne obrovská ohnivá guľa veľká ako jeden a pol Slovenska alebo 3700 Londýnov (79 000 kilometrov štvorcových), ktorá by doslova zmazala zo sveta všetko, čoho sa dotkne. Pár sekúnd po výbuchu by sa začala šíriť ničivá tlaková vlna, ktorá by spálila a zrútila všetko na ploche 232 000 kilometrov štvorcových, teda asi 295 New Yorkov. A na záver by boli ľudia žijúci na ploche 284 000 kilometrov štvorcových postihnutí radiáciou. Obrovský výbuch by však narušil atmosféru, ozónovú vrstvu a v neposlednom rade i rotáciu Zeme okolo vlastnej osi.
Čo však potom? Za predpokladu, že by niekto takýto výbuch prežil, by to aj tak ďalej nemal veľmi jednoduché. Vzduch by bol plný nestabilných a rádioaktívnych častíc, ktoré si môžeš predstaviť ako popol - ak ho dýchaš veľa, nie je to úplne dobre. V tomto prípade by si však za pár sekúnd zomrel. Milióny ton takýchto častíc sa však dostane k vrstvám atmosféry a zabránia prenikaniu slnečných lúčov, čím nastane takzvaná nukleárna zima. To znamená žiadne slnečné žiarenie, žiadne svetlo, fotosyntéza, dýchateľný vzduch a ani život. Na druhú stranu by sa však ochladila teplota Zeme - podľa štúdie by nukleárna zima podnietená výbuchom stovky bômb hodených na Hirošimu schladila planétu o 1,8 stupňa. Po čase by sa však ovzdušie vyčistilo a život by bol pravdepodobne znovu možný, to sa však bavíme o tisíckach rokov neskôr. Dúfajme teda, že atómove zbrane budú aj (poväčšine) naďalej slúžiť len ako demonštrácia schopností. Snáď to na Zemi nikdy nebude vyzerať takto:
