Ako prebiehal v skutočnosti boj o život po zrážke s ľadovcom?
Trvalo takmer tri hodiny, kým sa slávny Titanic 15. apríla 1912 v priebehu noci potopil. Očití svedkovia, ktorí prežili, neskôr opísali hrdinské správanie cestujúcich i zbabelé konanie niektorých ľudí. Medzi pasažiermi bol aj krajčír Michal zo Serede, ktorému sa podarilo zachrániť aspoň svoje deti.
- Ktoré filmové postavy boli veľmi podobné realite
- Ako si syn Slováka Michala spomína na Titanic
- Koľko by ťa vyšiel lístok do prvej triedy
- Prečo štatistiky poukazujú na vyššiu úmrtnosť ľudí z nižších tried
- Ako sa žena bohatého biznismena rozhodla, že s manželom zomrie na lodi
Tragédia odhalila ľudské charaktery
Staviteľ Titanicu Thomas Andrews najlepšie rozumel tomu, do akého problému sa po náraze s ľadovcom dostali, a preto vyzýval cestujúcich, aby urýchlene nastúpili do záchranných člnov. Kapitán Edward Smith rozhodol, že najprv budú evakuované ženy a deti. Podľa svedkov sa staviteľ Andrews – na rozdiel od iných privilegovaných mužov – nepokúšal opustiť loď, ale robil všetko preto, aby pomohol.
Cez palubu prehadzoval do mora ležadlá a ďalšie predmety, ktorých sa mohli ľudia vo vode prichytiť. Keď sa Titanic blížil pomaly ku dnu, presunul sa do fajčiarskej miestnosti, kde podľa svedectva stevarda Johna Stewarta približne dve hodiny po polnoci hľadel na jeden z obrazov, píše BBC. Čakal, kým ho zaplavia vlny ľadového oceána a odíde zo sveta spoločne s legendárnym Titanicom.
Zatiaľ čo staviteľa Thomasa Andrewsa ľudia za jeho činy chválili, kritika sa zniesla na výkonného riaditeľa firmy White Star Line J. Brucea Ismaya, pod ktorú patril Titanic. Ten vraj do záchranného člna nastúpil približne 20 minút pred potopením sa lode. Neskôr tvrdil, že sa v člne musel otočiť chrbtom k Titanicu.
„Nechcel som vidieť, ako ide ku dnu. Som rád, že som to neurobil,“ cituje jeho slová, ktoré vyznievajú tak, ako keby ho trápila skôr strata lode než ľudských životov, The Telegraph. V negatívnom svetle ho v oscarovom filme Titanic vykreslil aj režisér James Cameron.
Keď sa Ismay nakoniec dostal na záchrannú loď Carpathia, vybavil si súkromnú kajutu, v ktorej nasledujúce dni údajne strávil na ópiu. Obyčajní ľudia sa pritom mali tlačiť spoločne v jedálni. K následnej kritike okolia sa verejne nevyjadroval a radšej sa stiahol do úzadia.
Po mediálnom tlaku, z ktorého sa podľa rodiny nezotavil, odstúpil z funkcie. „Akékoľvek ambície, ktoré som mal, sú úplne preč a moja životná práca je zničená. Už nikdy nechcem znova vidieť loď – a to som ich tak miloval,“ napísal v jednom zo súkromných listov svojej priateľke.
Luxus, ktorý si nemohol dovoliť každý
Pasažieri na Titanicu sa podľa ceny zakúpeného lístka zaradili do niekoľkých tried. Podľa toho im na lodi pridelili izby, spoločenské priestory, stravovanie a podobne. V prvej triede cestovali hlavne zámožní biznismeni, medzi ktorých patril aj John Jacob Astor IV., svojho času jeden z najbohatších mužov na svete a zároveň najbohatší pasažier Titanicu.
Ani bohatstvo ho však neochránilo pred osudom, ktorý čakal ďalších vyše 1 500 cestujúcich. Jeho žena Madeleine, s ktorou v tom čase čakal dieťa, prežila.
Ľudia z prvej triedy si do osudného večera 14. apríla užívali luxus, o akom sa ostatným pasažierom ani nesnívalo. Poriadne si však zaň zaplatili. V hornej časti lode určenej pre zákaznícku elitu sa nachádzalo 39 súkromných apartmánov, ktoré si mohli záujemcovia zarezervovať za vtedajších 870 £. V prepočte na dnešné ceny hovoríme podľa BBC o sume približne 79 000 £ (vyše 91 000 €). Klasické izby prvej triedy stáli výrazne menej – 30 £ (v prepočte na dnešok vyše 2 900 €).
TASR uvádza, že náročnejší z cestujúcich si mohli na lodi pochutnávať aj na slovenských vínach z Prešporka, respektíve zo súčasnej Bratislavy. Konkrétne vraj išlo o vína z Palugyayových pivníc, ktoré niesli názov Chateau Palugyay.
K prvej triede vo filmovom Titanicu patrila aj fiktívna postava hrdinky Rose DeWittovej Bukaterovej (Kate Winslet). Tak ako ona nikdy neexistoval ani jej diamantový náhrdelník s názvom The Heart of the Ocean, ktorý tvorcovia vytvorili len na účely filmu.
Čerešničkou na torte pre prvú triedu bola obrovská jedáleň, v ktorej v snahe vytvoriť ľuďom pohodlie pri stravovaní hral v pozadí profesionálny orchester vedený huslistom Wallaceom Hartleym. Do histórie sa jeho členovia zapísali vďaka tomu, že napriek okolitému chaosu na lodi po náraze do ľadovca neprestávali hrať.
Druhú triedu tvorili prevažne turisti pracujúci ako učitelia či duchovní, uvádza BBC. Okrem toho v druhej triede boli napríklad zamestnanci najbohatších zákazníkov z prvej triedy – šoféri, pestúnky a podobne. Patrilo medzi nich aj osem členov orchestra. Druhá trieda spávala v kajutách s poschodovými posteľami a v jedálni pre nich hral klavirista. Za lístok si zaplatili zhruba 12 £/14 € (v prepočte na súčasnosť asi 1 150 €).
Na Titanicu sa druhou triedou spoločne so svojimi dvomi synmi Edmondom a Michelom plavil aj Slovák Michal Navrátil, narodený v Seredi, ktorý pracoval ako krajčír v Nice.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- O príbehu Slováka zo Serede na Titanicu
- Ako očitá svedkyňa opísala streľbu do pasažierov
- Ako si tí, ktorí prežili, spomínajú na orchester, ktorý neprestával hrať ani vtedy, keď sa Titanic potápal
- Čo sa stalo s mužom, ktorý ako prvý zahliadol ľadovec
