Rok 2016 bol v športovom svete plný nezabudnuteľných momentov.
Pred pár dňami sme sa pozreli na najlepšie momenty slovenských športovcov v tomto roku, a tak sme sa rozhodli, že budeme pokračovať aj tými svetovými. V tomto prípade by sme mohli vybrať do článku aj 100 vecí, no to by asi bolo zbytočné, keďže každý máme svojich favoritov. Rozhodli sme sa teda spraviť čo najširší záber športov a vybrať momenty, ktoré najviac definovali rok 2016 vo svete športu. Veríme teda, že sme vybrali správne.
Jaromír Jágr sa stáva druhým najlepším hráčom NHL v kanadskom bodovaní
V Európe je noc z 22. na 23. decembra a Jaromír Jágr asistuje pri jedinom góle svojho tímu proti Chárovmu Bostonu. Napriek tomu, že Florida prehrala 1:3, v aréne je akosi živo. Kladenský rodák totiž zaznamenal v poradí 1888. bod v kariére (za 755 gólov a 1133 asistencií) a prekonal v historickej tabuľke Marka Messiera. Kuriózne bolo, že svoju pamätnú prihrávku urobil nie typicky hokejkou, ale zadkom. Teč legendárneho útočníka ešte istý čas skúmali rozhodcovia, aby následne bol zápas prerušený a za búrlivých ovácií vyše 14-tisíc fanúšikov mu bola odovzdaná zlatá hokejka ako pamiatka na tento historický míľník. Jágr sa raz vyjadril, že pokiaľ mu telo bude slúžiť, pokojne bude hrať hokej do päťdesiatky. Lenže ja začínam tohto veľkého Čecha upodozrievať, že on nestarne. Pretože to, čo predvádza na ľade, nielen že stačí za, bez urážky, oveľa mladšími hráčmi, ale v mnohých ohľadoch ich aj prevyšuje. Sme svedkami éry muža, ktorého vychovala česká zem, no tá kanadsko-americká mu dodala atribúty potrebné k tomu, aby sme boli svedkami momentov, kedy sa po ľade preháňa číslo 68. Som rád, že patrím k šťastlivcom, ktorí si hru českého hokejistu môžu užívať. Lebo raz o nej budem rozprávať svojim deťom.
Portugalsko získava premiérový titul majstra Európy vo futbale
V roku 2004 sa na šampionáte v Portugalsku po finálovej dráme stalo víťazom Grécko, ktoré jediným gólom zdolalo hostiteľskú krajinu. Podľa mnohých najmenej sympatický víťaz turnaja tohto typu, pre prímorskú krajinu životný úspech národného futbalu. Presuňme sa o 12 rokov neskôr. Turnaj na starom kontinente hostí Francúzsko a po prvýkrát vidíme majstrovstvá v zmenenej podobe - namiesto 16 mužstiev bojuje o víťazstvo 24 kandidátov, medzi nimi aj slovenská reprezentácia, ktorej púť ukončia Nemci v osemfinále. To však nie je prípad domáceho Francúzska a Portugalska, ktoré si vzájomne skrížili cestu vo finále. Kým Francúzsko pôsobilo silným dojmom, Portugalsko dovtedy výkonmi príliš neohurovalo. Od CR7 sa čakalo viac a samotná repre v pravdepodobne najľahšej skupine s Maďarskom, Islandom a Rakúskom ani raz nevyhrala. Osemfinále s Chorvátskom rozhodli gólom v predĺžení, štvrťfinále s Poľskom dokonca pokutovými kopmi. Príchuť prvého víťazstva v riadnom hracom čase spoznali až v semifinále proti Walesu. Napriek tomu, že Francúzsko bolo vo výraznejšej prevahe, navyše hnané vlastným publikom, napriek faktu, že Cristiano Ronaldo musel po strete s Payetom striedať krívajúc už v úvodnej časti hry, dokázali bezgólový stav udržať plných 90 minút, aby im gejzír radosti vystriekol v 109. minúte po presnom zásahu Edera. Historické prvenstvo pre krajinu, ktorá síce nehrala oku lahodiaci futbal, no zabrala presne vtedy, kedy to bolo najviac potrebné.
Cleveland po historickom obrate získava titul šampióna NBA
Tím Golden State Warriors v sezóne 2015/2016 predvádzal na palubovkách zámorskej NBA famózne výkony, vďaka ktorým postúpil do vyraďovacích bojov s fantastickou bilanciou 73 víťazstiev a iba 9 prehier. Mužstvo okolo Stephena Curryho bolo právom pasované za najväčšieho adepta na titul. Vo finále sa im do cesty postavilo mužstvo Cleveland Cavaliers s ich tradičným lídrom LeBronom Jamesom. Warriors napĺňali predpoklady, keď viedli už 3:1 a všetko nasvedčovalo tomu, že si za titulom idú pevným krokom. Potom však nastal zlom a historický okamih. Sériou troch výhier po sebe Cavaliers otočili nepriaznivý stav a tešili sa z premiérového titulu v klubovej histórii. Golden State ostali len oči pre plač. A musíme spomenúť, že siedmy zápas bol skutočne infarktový - tesnú výhru Cavs 93:89 zariadil víťaznou trojkou Kyrie Irving a hostia si už tesné vedenie nedali vziať. Krásne vyvrcholenie celého ročníka a pre LeBrona Jamesa zaslúžená odmena za roky driny.
Kobe Bryant končí úspešnú kariéru
Pri NBA ešte chvíľu zostaneme. Uplynulý ročník nebol len o dominancii Golden State v základnej časti a obrate Cavaliers vo finále. Boli sme tiež svedkami emotívnej rozlúčky s kariérou hráča, ktorý zasvätil dvadsať rokov jedinému tímu - Los Angeles Lakers a dosiahol snáď všetko, čo si mohol želať. Kobe Bryant. Meno, ktoré sa do análov zámorského a svetového basketbalu zapíše zlatými písmenami. Veľká hviezda sa rovnako hviezdnym spôsobom rozlúčila s každým, kto ho podporoval - v poslednom zápase kariéry proti Utahu pri výhre 101:96 zaznamenal 60 bodov, čím dosiahol najlepší individuálny výkon sezóny. S basketbalom sa rozlúčil tretí najlepší strelec v historických tabuľkách (33 643 bodov), držiteľ piatich titulov pre víťaza ligy a tiež dvojnásobný olympijský víťaz. Dovoľte mi krátke zamyslenie sa - je veľkou škodou, že súčasný majiteľ Lakers sa neukazuje ako najlepší stratég - hoci v tíme nastala prirodzená generačná výmena, značka Lakers bola vždy synonymom úspechov. No aktuálne dominuje druhý klub z rovnakého mesta - Los Angeles Clippers, ktorý sa nie tak dávno herne trápil. Ktovie, či sa Lakers podarí nájsť Bryantovho nasledovníka. Osobne si myslím, že to ešte nejaký čas potrvá.
Na trávnikoch amerického futbalu už nezaznie "Omaha"
Ak ste fanúšikom amerického futbalu a v tomto smere tiež najprestížnejšej ligy sveta NFL, meno Peyton Manning vám je iste veľmi dobre známe. Legendárny quarterback sa rozhodol vo veku 39 rokov ukončiť aktívnu kariéru. V priebehu sedemnástich sezón v profilige sa tešil zo zisku dvoch majstrovských Super Bowlov - hral za Indianapolis Colts a Denver Broncos a s každým z nich získal jeden titul. Okrem toho ma na svojom konte aj množstvo individuálnych úspechov. Za všetky spomeňme aspoň jeho líderstvo v historickej tabuľke v dĺžke prihrávok vzduchom a v počte prihrávok celkovo v jednej sezóne. Je členom najlepšej zostavy desaťročia za obdobie rokov 2000 - 2009. Úspechov má neúrekom, tie by nám vyšli na samostatný článok. Liga prišla o ďalšiu legendu a pojem, o ktorom sa ďalšie generácie fanúšikov dozvedia iba z kníh či videí. A mimochodom, viete, čo je to tá "Omaha"? Pokrik, ktorým Manning začínal každý zápas.
Usain Bolt opäť hviezdou olympiády
Drží svetové rekordy v behu na 100 aj 200 metrov aj v štafete, v týchto kategóriách vyhral na olympiáde v Pekingu v roku 2008 tri zlatá, aby následne o štyri roky neskôr obhájil všetky tri prvenstvá. Tento rok sme v lete mali ďalšiu olympiádu a čakalo sa, či jamajský šprintér opäť obháji všetky tri prvenstvá a dočkáme sa z jeho strany tak ďalšieho zlatého hattricku. A stalo sa.
Vo finále v behu na 100 metrov Usain Bolt štartoval v dráhe číslo 5 a aj keď všetko nasvedčovalo tomu, že nebude mať žiadny problém opäť obhájiť prvenstvo, určite si však musel dávať pozor či už na Američana Gatlina, jeho jamajského kolegu Blakea či aj Kanaďana De Grasseho, ktorý v semifinále zabehol druhý najlepší čas. Napokon však všetko dopadlo podľa očakávaní, aj keď nevyzeralo to od úvodu ružovo. Ako býva zvykom, Boltove štarty sú pomalšie ako u súperov a Justin Gatlin bol väčšinu trate vo vedení. Usain Bolt však postupne naberal rýchlosť, ktorej sa nikto nemohol rovnať a do cieľa prišiel v čase 9,81 sekundy a druhýkrát obhájil olympijské zlato v behu na 100 metrov. Druhý skončil americký šprintér Justin Gatlin s časom 9,89, tretí Kanaďan Andre De Grasse, ktorý zabehol stovku za 9,91.
Následne sme Boltovi fandili v behu na dlhšiu vzdialenosť, teda 200 metrov. Už semifinále jasne naznačilo, že finále mala byť pre Bolta len formalitka, navyše v semifinále neuspel ani jeho pravdepodobne najväčší konkurent, Američan Justin Gatlin, ktorému len tesne ušlo finále. Okrem Bolta sa v semifinálovom behu dostali pod hranicu 20 sekúnd už spomínaný Andre De Grasse a ďalej už len americký šprintér LaShawn Merritt. Predpoklady sa aj naplnili a Bolt opäť nemal konkurenciu. Už od začiatku sa rýchlo dostal pred Francúza Lemaitra. ktorý bežal v dráhe po jeho pravej ruke a bolo jasné, že jamajský šprintér je nezastaviteľný a do cieľa príde opäť prvý. Stalo sa tak v čase 19,78 sekundy a Usain Bolt tak získal druhé zlato. Druhý skončil sympatický Kanaďan Andre De Grasse, tretí prekvapujúco Francúz Lemaitre. Bolt bol vo finále dokonca jediným šprintérom, ktorý pokoril hranicu 20 sekúnd, a tak o jeho dominancii niet žiadnych pochybností. Svoj zlatý hattrick napokon skompletizoval v tímovej štafete a mnohí ho tak teraz považujú za najlepšieho atléta histórie.
Krásna rozlúčka Phelpsa s olympijskými hrami
Keď som pri Boltovi spomínal, že ho mnohí považujú za najlepšieho atléta histórie, tohto pána zas mnohí považujú za úplne najlepšieho olympionika histórie. Má už 31 rokov, no stále mu nestíhajú ani oveľa mladší kolegovia. Michael Phelps je jednoducho fenomén nielen plávania, ale športu ako takého a jeho olympijské rekordy sú niečo, čo sa bude len ťažko prekonávať. Ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať, a tak Phelps počas olympiády oznámil, že o štyri roky už nebude pod piatimi kruhmi súťažiť. V Riu opäť rozšíril svoju zbierku medailí a je najúspešnejším olympionikom histórie s 28 cennými kovmi, z toho až 23 je ich zlatých. A na tento výkon sa ani zďaleka nikto nechytá. A aj preto bol na olympiáde v Riu kapitánom americkej výpravy a počas otváracieho ceremoniálu bol aj vlajkonosičom.
Michael Phelps mal ešte pred touto olympiádou na konte mnoho rekordov, napriek tomu mu však jeden pradávny rekord v počte zlatých kovov nepatril, keďže Leonidas z Rodosu si v dávnych časoch taktiež robil so svojimi súpermi, čo sa mu zachcelo a pred 2168 rokmi stanovil úctyhodný rekord, keď v individuálnych závodoch získal 12 prvých umiestnení, no tento rekord mu už od olympiády v Riu nepatrí. Víťazstvom vo finále na 200 m polohové preteky získal Michael totiž svoj neskutočný 13. individuálny titul pod piatimi kruhmi a viac ako 2000 rokov starý rekord bol tak prekonaný chodiacou legendou plávania. Mimochodom, už keď mal 15 rokov, tak sa stal najmladším plavcom, ktorý prekonal svetový rekord.
Štátom riadený doping
Vyzerá to tak, že staré zvyky sa nemenia. Ruskí atléti boli namočení do štátom riadeného korupčného škandálu a dlho sa špekulovalo o tom, či atléti z tejto krajiny budú môcť štartovať na letných olympijských hrách v Riu. Napokon sa celoplošný zákaz nekonal, no mnoho športovcov Ruskej federácie sa nemohlo olympiády zúčastniť.
Už pred niekoľkými mesiacmi sa prvýkrát vynorili dôkazy o tom, že ruskí atléti boli súčasťou štátom sponzorovaného dopingu a svoju správu k tejto problematike zverejnil Richard McLaren, kanadský právnik a dopingový vyšetrovateľ, ktorého poverila Svetová antidopingová organizácia WADA. A čo v tejto správe zistil a priniesol?
- V Rusku najmenej od roku 2010 fungoval komplexný systém na odohrávanie pozitívnych testov do outu, na ktorom bola zúčastnená aj ruská pobočka antidopingovej organizácie
- spúšťačom malo byť málo medailí a zlé výsledky na OH 2010 vo Vancouveri
- najneskôr pred olympiádou v Soči bola zavedená nová stratégia, ktorá vymieňala pozitívne vzorky za negatívne
- priamo sa na tom zúčastňovalo spomínané moskovské antidopingové laboratórium, tajná služba FSB a ministerstvo športu
- minister športu mal právo veta na to, či sa niektorá pozitívna vzorka vymení za negatívnu
- celé to má charakter štátom organizovaného, podporovaného a garantovaného systému, ktorý sa týky všetkých súťaží a športov
- systém sa týkal aj paralympijských športov
- McLaren taktiež zdôraznil, že pravdepodobne nejde o odhalenie celého systému, ale len jeho časti
Hoci sa Rusko všemožne bránilo, Anna Anceliovičová, ktorá zastáva funkciu zastupujúcej riaditeľky národnej Ruskej antidopingovej agentúry, v rozhovore pre denník New York Times pred pár dňami uviedla, že v súvislosti s užívaním dopingu išlo o "inštitučnú konšpiráciu" a priznala aj doping ruských športovcov. Naďalej však odmietajú, že doping bol štátom riadený. Manipulovali sa však vzorky, pozitívne testy sa likvidovali a WADA informovala o tom, že v Rusku bolo do dopingovej schémy zapojených viac ako tisíc športovcov, takže je naozaj náročné veriť tomu, že to nebolo odniekadiaľ celé riadené.
Futbalová rozprávka so šťastným koncom
Áno, naozaj sa to stalo. 2. mája sa za televíznymi obrazovkami ocitlo neskutočné množstvo fanúšikov, ktorí tlačili Leicester za jednou z najväčších športových senzácií histórie a to tak, že jednoducho museli fandiť Chelsea. Chelsea sa tak aspoň na jeden deň vymanila z titulu jedného z najnenávidenejších klubov na svete a ľudia verili, že jej povestná defenzíva opäť ukáže svoju silu a zastaví hlavne Harryho Kanea, ktorý strelecky ťahal Tottenham v minulej sezóne.
Rozprávka v podaní Leicestru pritiahla na stranu Ranieriho družiny oveľa viac fanúšikov ako v prípade ich konkurenta z Tottenhamu a rovnako to bolo aj v mojom prípade. Hoci nehrali atraktívny futbal a slávnejšie mužstvo by bolo za podobný herný prejav kritizované, v prípade líšok to však bolo s ohľadom na ich káder opodstatnené. Aj napriek tomu nás vedeli pobaviť futbalom a na Vardyho góly a dravosť, Mahrezove technické parády a tvorbu hry, Kanteho 110 percentné výkony či obranu na čele s brankárom Kasperom Schmeichelom jednoducho nezabudneme.
Na jeseň som sa rovnako ako asi každý obával, že síce sa určite zachránia, ale v pohárovej Európy sa napokon nepredstavia. V tom čase totiž často hrali systémom, ktorý je jednoduchý, no nesmierne náročný - prestrielať súpera. S takouto taktikou sa jednoducho nedajú dosahovať dlhodobé ciele a aj preto prišla už veľmi známa pizza party, ktorú sľúbil Ranieri svojim chlapcom za udržanie čistého konta. Obrana Leicestru s Huthom, Morganom či Fuchsom zrazu začala makať na výbornú a na jar sa teda naopak mohli líšky spoľahnúť práve na nich. Rovnako mali šťastie naklonené takmer počas celej sezóny na svoju stranu a mnohé verdikty rozhodcov boli v ich prospech, ako sa však hovorí, odvážnemu šťastie praje a v prípade Leicestru to platí doslovne.
Hoci Tottenham vyhrával nad Chelsea už 2:0, Cahill a Hazard v polčase druhom vyrovnali, hráči kohútov úplne stratili nervy a Leicester sa tak senzačne radoval z titulu Premier League s viac než pohodlným náskokom. A hoci sa im momentálne v lige nedarí, sú v osemfinále Ligy majstrov a sme zvedaví, čo si pripravia na svojho súpera.
Menila sa svetová jednotka
Hoci je kráľom tenisu Roger Federer, posledné sezóny sme si mohli užívať hru Novaka Djokoviča, ktorý tenisu podriadil život a tvrdou prácou a hrou ako mašina sa dostal na post svetovej jednotky, kde to dlho vyzeralo, že ho nikto neohrozí. Zmenil to však koniec roka 2016, kedy sa vôbec premiérovo vo svojej kariére dostal na post svetovej jednotky britský tenista Andy Murray. Dovedna bol dvojkou 76 týždňov a pauza medzi ziskom tohto postu a dobytím vrcholu znamená nový rekord. Jednotkou sa stal na začiatku novembra, kedy Miloš Raonic nemohol kvôli zraneniu nastúpiť na semifinále a Andy tak bez boja sa posunul na prvé miesto v rankingu. Rodák zo škótskeho Dunblane Murray je 26. lídrom v histórii, prvým novým od 4. júla 2011, keď sa to podarilo práve Djokovičovi. Táto dvojica sa stretla aj vo finále turnaja majstrov na záver sezóny a Murray potvrdil svoj post jednotky, keď Noleho zdolal 2:0 na sety a ukázal, že sa ocitol právom na čele rankingu.
"Dostať sa na najvyšší post nie je záležitosťou dneška, ale dvanástich mesiacov. Ostatných niekoľko mesiacov bolo najvydarenejších v mojej kariére a som veľmi hrdý na to, že sa mi napokon podarilo dosiahnuť jeden z dlhoročných cieľov."
