Aj tento mesiac sme pre vás pripravili prierez filmovou históriou s viac než tromi desiatkami titulov, ktoré sa oplatí pozrieť.
Nový rok je za dverami a naša pravidelná rubrika pokračuje. Na každý deň v mesiaci vám súhrnne odporúčame jeden film od 30. rokov po súčasnosť. Z každej dekády vyberáme tri počiny a zvyšné dni dopĺňame stále nejakými bonusmi. Výber je vždy rôznorodý, takže okrem najväčších peciek a klasík odporúčame aj menej populárne, ale vždy zaujímavé snímky z rôznych kútov sveta, ktoré sa oplatí vidieť. Nejde o žiadny rebríček, ale o tipy na rozšírenie kinematografického vzdelania. Dúfame, že vás náš Filmový kalendár osloví a získate množstvo inšpirácie na to, čo pozerať. Januárové tipy sú nasledovné.
30. roky
Múmia (The Mummy, réžia: Carl Freund, 1932)
Jeden z najmenej populárnych, no stále veľmi kvalitný príspevok k pôvodnému Monsters Cinematic Universe. Príbeh je takmer totožný s populárnejším remakom Stephena Sommersa a ponúka sa tak pekný príklad na porovnanie, ako k rovnakej látke tvorcovia pristupovali v ére čiernobieleho filmu. Hlavne ak je už na obzore nová verzia s Tomom Cruisom. Režíroval kameraman Langovho slávneho Metropolisu.
Láska medzi umelcami (Design for Living, réžia: Ernst Lubitch, 1933)
Ak si človek odmyslí, že hlavná hrdinka, s ktorou by mal divák sympatizovať je zákerná, sebecká bytosť, ničiaca životy všetkých chlapov, ktorí ju milujú, tak ostane vynikajúca a na svoju dobu odvážna komediálna vzťahovka so supersympaťákmi Garym Cooperom a Fredericom Marchom, hromadou výborného humoru a správnou dávkou tragiky. Výborne namixovaný koktejl.
Leopardia žena (Bringing up Baby, réžia: Howard Hawks, 1938)
Jedna z najslávnejších screwball komédií vyniká diabolským tempom a skvelými hereckými výkonmi legendárnej dvojice Cary Grant/Katherine Hepburn. Vo svojej dobe komerčný prepadák sa postupom času pretransformoval na nesmrteľnú klasiku, pri ktorej moderné komédie blednú závisťou.
40.roky
Stratený víkend (Lost weekend, réžia: Billy Wilder, 1945)
Slávna štúdia alkoholizmu z čias, keď sa o podobných témách príliš nehovorilo. Z rúk režisérskeho génia a žánrového chameleóna vznikol film, ktorý je stále aktuálny a neuveriteľne silný. Držiteľ štyroch Oscarov sa možno pozerá na závislosť až príliš zjednošujúco a naivne, filmársky a herecky však ide o nezabudnuteľné a strhujúce dielo.
Najlepšie roky nášho života (The Best Years of Our Lives, réžia: William Wyler, 1946)
Jeden z najslávnejších a najuznávanejších amerických filmov svojej doby. Trojhodinová štúdia o dopadoch vojny a zmene ľudí, ktorý v nej bojovali. Sedemoscarová pecka režiséra Ben Hura alebo Prázdnim v Ríme patrí k počinom, vďaka ktorým sa človek dokáže zamilovať do starej hollywoodskej tvorby.
Zlodeji bicyklov (Ladri di biciclette, réžia: Vittorio De Sica, 1946)
Jeden z najdôležitejších európskych filmov všetkých čias a asi aj najvýraznejšie dielo talianskeho neorealizmu. Strhujúci a skutočne dojemný príbeh otca so synom bojujúcich o vlastnú existenciu by mal vidieť každý fanúšik kinematografie, aj keď ho sociálne drámy tematicky nezaujímajú. Taktiež ide o najobľúbenejší počin Leonarda DiCapria.
50.roky
Na pravé poludnie (High Noon, réžia: Fred Zinnemann, 1952)
Takmer v reálnom čase vyrozprávaný western a jedna z inšpirácií pre Smrtonosnú pascu. Boj osamelého šerifa s bandou desperátov vo vyprázdnenom mestečku je napínavý aj vyše polstoročia od svojho vzniku. Zo siedmich oscarových nominácií si odniesol štyri pozlátené sošky a stal sa nesmrteľnou klasikou. Tento žánrový skvost by vám nemal prekĺznuť medzi prstami.
Okno do dvora (Rear Window, réžia: Alfred Hitchcock, 1954)
Alfred Hitchcock bol génius a tento minimalistický thriller patrí k jeho najlepším dielam. Provokatívna, napínavá a fascinujúca štúdia voyerizmu zabalená v žánrovom kabáte takmer nestarne. Takisto James Stewart a Grace Kelly tu potvrdzujú, prečo sú nesmrteľnými hereckými legendami. Skutočný kinematografický skvost s množstvom nasledovateľov.
Hirošima, moja láska (Hiroshima mon amour, réžia: Alain Resnais, 1954)
Trochu vyčerpávajúci, no o to viac pohlcujúci zážitok pre náročnejších divákov. Vyrovnávnie sa s druhou svetovou vojnou skrz romantickú zápletku možno nie úplne pochopíte, no môžete potom o tejto klasike mnohé hodiny diskutovať. Vizuálne nádherné, atmosférou podmanivé, režijne progresívne artové dielo
60.roky
Skalní v ofsajde (réžia: Ján Lacko, 1960)
Aj v našich končinách sa rodili žánrovky s potenciálom zabaviť. Príbeh futbalových fanúšikov pokúšajúcich sa dostať na dôležitý zápas je vtipný, výborne odsýpajúci a sympaticky zahraný. Množstvo situácií zo života a zúfalé riešenie problémov, pri ktorom sa mnohokrát spoznáte, poteší aj pri opakovaných zhliadnutiach. Jedna z najlepších slovenských komédií všetkých čias.
451° Fahrenheita (Fahrenheit 451, réžia: Francois Truffaut, 1966)
Od originálne vymyslených úvodných titulkov až po nesmierne pôsobivý záver ponúka toto utopistické sci-fi úžasný a hlavne viacvrstevný filmový zážitok. Jediný anglicky hovorený počin francúzskeho klasika má mnoho nasledovateľov hlavne v súčasnosti populárnych young adult sériách. Toto je však úplne iné kafe, než všetky Divergencie, Hry o život alebo Labyrinty dohromady.
Tváre (Faces, réžia: John Cassavetes, 1968)
Komorná, živelná a miestami skutočne nepríjemna vzťahovka. Duchovný otec amerického nezávislého filmu tu naplno ukazuje, prečo sa jeho tvorba stala tak inšpiratívnou pre mnoho tvorcov pracujúcich s minimálnym rozpočtom a bez očakávania komerčného úspechu. Pre ľudí, ktorí dávajú prednosť Jarmushovi pred Spielbergom ide o absolútnu povinnosť.
70.roky
Rozhovor (The Conversation, réžia: Fransis Ford Coppola, 1974)
Príbeh experta na odpočúvanie zamotávajúceho sa do labyrintu tajomstiev a vlastného strachu. Vynikajúci paranoidný thriller zo zlatého obdobia tohto subžánru. Pre niekoho možno príliš pomalá, no po celý čas vťahujúca a Genom Hackmanom úžasne zahraná štúdia človeka posadnutého svojou prácou. Tri oscarové nominácie.
Maratónec (Marathon Man, réžia: John Schlesinger, 1976)
Niektoré filmy sa stanú legendárne na základe jedinej scény. Vypočúvanie Dustina Hoffmana nacistickým zubárom Laurencom Olivierom k takýmto scénam rozhodne patrí. A aký je zvyšok filmu? Atmosferický, napínavý, vynikajúco zahraný, skrátka skvelý. Takže sa netreba báť. Je to bezpečné.
Chlapci z Brazílie (The Boys from Brazil, réžia: Franklin J. Schaffner, 1978)
Opäť nacistická tematika a opäť Laurence Olivier, tentoraz na strane dobra. Svoju prvú zápornú postavu si tu zahral Gregory Peck. A viac nepotrebujete vedieť, pretože tento počin režiséra pôvodnej Planéty opíc je filmom, o ktorom sa oplatí vedieť čo najmenej. Odkrývanie tajomstiev titulných chlapcov je prekvapivé a parádne vygradované. Zabudnutý žánrový klenot.
80.roky
Správna posádka (The Right Stuff, réžia: Philip Kaufman, 1983)
V našich končinách neznáma, no za morom mimoriadne uznávaná pecka o počiatkoch vesmírneho programu. Silné tematicky, príbehovo aj emočne podporené skvelými hercami. Je obrovská škoda, že tento film je u nás tak zapadnutý, pretože je to neuveriteľná jazda a skutočne strhujúci zážitok.
Šestnásť sviečok (Sixteen Candles, réžia: John Hughes, 1984)
John Hughes okrem scenára k vianočnej klasike Sám doma točil tie najlepšie filmy pre teenagerov. S humorom, inteligenciou a obrovským srdcom sa dokázal pozrieť do duše a problémov dospievania a pritom pobaviť množstvo divákov. Jeho debut je rozprávaný z dievčenskej perspektívy, no užiť si ho dokážu aj chalani.
Nebo nad Berlínom (Der Himmel über Berlin, réžia: Wim Wenders, 1987)
Poetický, atmosferický a nádherný nemecký kúsok, remakovaný v populárnom Meste anjelov. Pokiaľ bola americká verzia univerzálnou romantikou, táto je skôr vyznanie nemeckej metropole ešte za čias železnej opony. A má v nej prekvapivú úlohu predstaviteľ Columba Peter Falk. Jeden z klubových filmov so šancou osloviť aj mainstreamového diváka.
90.roky
Zosilni to! (Pump up the Volume!, réžia: Allan Moyle, 1990)
Ďalšia v našich končinách neznáma generačná pecka. Škoda trochu prepáleného záveru, no aj tak ide o výbornú vec so životnou úlohou Christiana Slatera. Problémy s dospievaním sú v každej dobe a vo všetkých kútoch sveta podobné, takže mimo nostalgie tu funguje aj stále aktuálny príbeh o rebélii a hľadaní miesta vo svete.
Wyatt Earp (réžia: Lawrence Kasdan, 1994)
Jeden z najväčších komerčných prepadákov 90. rokov a zároveň jeden z najmenej zaslúžených. Tri hodiny sú možno veľa, no ak sa vyplnia perfektnou kamerou, skvelou hudbou, fantastickým obsadením a strhujúcim príbehom o mužovi, ktorý naštartoval koniec divokého západu, ide o epický zážitok v najlepších tradíciách hollywoodskeho westernu.
Pí (Pi, réžia: Darren Arronofsky, 1998)
Čiernobiely, nezávislý debut jedného z najvýraznejších autorských osobností súčasnej americkej kinematografie. Už tu pracuje s témou rozpadu osobnosti a ponúka depresívny pohľad na geniálneho matematika snažiaceho sa vyriešiť nevyriešiteľnú záhadu. Skľučujúci zážitok vyrozprávaný pomocou tradične zaujímavej audiovizuálnej zložky.
00.roky
Interstate (réžia: Bob Gale, 2001)
Skvelá oddychovka s presahom a vynikajúcim obsadením. Spoluscenárista Návratov do budúcnosti tu celovečerne debutuje a je škoda, že ostalo pri tomto jedinom pokuse. Interstate je totiž filmom, ktorý si okamžite zamilujete vďaka chytľavému námetu aj výbornému spracovaniu.
Zátoka ticha (Mean Creek, réžia: Jacob Aaron Estes, 2004)
Veľmi depresívna, nezávislá pecka s minimálne jednou vyložene nepríjemnou scénou. Na viaceré pozretia už síce stráca na sile, no jednu šancu by ste tejto dráme mali dať. Podobné príbehy totiž vzhľadom k ich krutosti nie sú bežnou témou hollywoodskych filmárov. A taktiež ponúka skvelé herecké výkony všetkých zúčastnených.
Zbesilý útek (Running Scared, réžia: Wayne Kramer, 2006)
Ak máte radi drsné tituly, ste na správnej adrese. Nájdete tu množstvo brutality, akčných scén aj príbehových prekvapení. Audiovizuálne aj dejovo našlapaná akčná pecka s Karlom Rodenom a Paulom Walkerom v jednej zo svojich najlepších úloh sa v čase premiéry našim kinám vďaka prekvapivo slabým tržbám vyhla.
10.roky
Super (réžia: James Gunn, 2010)
Pre niekoho až príliš psychopatická nízkorozpočtová komiksovka od režiséra Strážcov galaxie. Viac než k tejto populárnej marvelovke má bližšie ku Kick Ass alebo Deadpoolovi. Ak sa vám v poslednej dobe zdá tento žáner jednotvárny, siahnite po tejto šialenosti. Avšak, pozor! Možno budete znechutení brutalitou a amorálnosťou.
Moneyball (réžia: Bennett Miller, 2011)
V našich končinách nepatrí baseball k príliš populárnym športom, takže aj táto vynikajúca športová dráma ostáva aj napriek účasti Brada Pitta trochu pod radarom. A je to škoda. Vynikajúci scenár z pera Aarona Sorkina, skvelá réžia a hlavne prvotriedne herecké výkony dokážu zapôsobiť, aj keď sa budete v téme občas strácať.
Stuck in Love (réžia: Josh Boone, 2012)
Z polovice hipsterská romantická komédia v štýle 500 Days of Summer, Spectacular now alebo Perks of being Wallflower a z polovice dojímavá rodinná dráma. A v oboch žánroch skvelá. Postavy sú sympatické a skvelo zahrané, každý vrchol filmu trafí do čierneho a šlape to ako hodinky. Veľmi príjemný malý film.
Nemý Bonus: Križník Potemkin (Bronenosec Poťomkin, réžia: Sergej Ejzenštejn, 1925)
Ak niekedy pôjdete na filmovú školu, túto progresívnu klasiku vám pustia medzi prvými piatimi filmami. Povinný študijný materiál a úžasné dielo od človeka, ktorý pomáhal tvoriť filmovú reč. Slávna scéna na Odeskom schodisku patrí právom k najviac citovaným scénam histórie kinematografie.
Televízny Bonus: Žralokonádo (Sharknado, réžia: Anthony C. Ferrante, 2013)
Neuveriteľná šialenosť sa dočkala už troch pokračovaní a je asi úplne jedno, po ktorom v spoločnosti opitých kamarátov siahnete. WTF faktor na maxime, množstvo odvolávok na Čeľuste a skvelá zábava na nejakú žúrku. Prísny zákaz sledovania osamote a za triezva. Mohla by sa vám samovoľne aktivovať lobotómia.
Animovaný Bonus: Akira (réžia: Kachuhiro Ótomo, 1988)
Legendárne anime sa ako jediné v časoch videokaziet dostalo aj do našej distribúcie. Úžasná atmosféra, bombastický záver a príbeh, ktorému možno nebudete na sto percent rozumieť, no aj tak ho budete hltať počas celej dĺžky tejto klasiky. Uvidíme či sa dočkáme aj dlho pripravovaného amerického hraného remaku.
Krátkometrážny Bonus: Xenogenesys (réžia: James Cameron, 1978)
Skôr než o regulárny film ide o demo človeka stojaceho za Titanicom, Avatarom, Terminátorom a Votelcami. Na ploche 12 minút nájdete aj niekoľko prvkov pripomínajúcich budúce Cameronove pecky. Už len z toho dôvodu je zaujímavé ho vidieť.
Ktoré filmy ste si z našich predchádzajúcich tipov pozreli a ktoré vás zaujali z tohtomesačných?
Dajte nám vedieť v diskusii a vidíme sa opäť pri februárovej várke ďalších skvelých filmov.
