Nahladnite za oponu štúdia Warner Bros a miest, kde sa natáčal aj slávny Harry Potter.
Ľudia po celom svete sú očarení filmami o Harrym Potterovi už vyše desaťročie. Očarujúce špeciálne efekty a úžasné rozprávkové tvory si získali divákov všetkých vekových skupín. A teraz sú dvere otvorené aj do štúdia, kde tento sen začal. Máme šancu nahliadnuť do zákulisia a vidieť veci, ktoré nám kamera neukázala. Warner Bros štúdio ponúka v Londýne jedinečnú ukážku dokonalého britského umenia. Detailne prepracované scény, vystavené kostýmy, rekvizity, počítačové technológie a ľudský talent.
Tím zložený z 86 členov (z nich viac ako 50 sochárov, maliarov a iných umelcov) vytvoril prvú verziu zámku a potom ju veľakrát menil počas ďalších siedmich filmov. Aby Rokfortský zámok vyzeral čo najviac realisticky, vytvorené boli miniatúrne verzie nádvorí a vežičiek, inšpirované zámkom Alnwick a katedrálou Durham. Model zámku bol detailný: sklopné brány, živé rastliny, miniatúrni vtáci... a všetko to bolo potom digitálne oskenované pre ďalšiu počítačovú CGI prácu. Ak by sme zrátali všetky hodiny, počas ktorých pracoval celý tím na vytvorení a prerábaní zámku a počítačových efektoch, mali by sme dokopy súčet viac ako 74 rokov!
Napriek tomu, že scény sa filmovali uprostred leta, veľa z nich je kompletne zasnežených. Keď uvidíš v niektorej časti sneh, pravdepodobne sa pozeráš na zmes mnohých iných materiálov a trikov. V štúdiu máš šancu ohmatať si rôzne snehové textúry, ktoré boli vo filme použité. Umelý sneh na modeli zámku bol v skutočnosti dendritická soľ. Zvolená bola preto, že nielenže vyzerá ako sneh, ale vydáva aj zvuky ako sneh, po ktorom sa chodí. Počas filmovania člen tímu vyliezol na rebrík a pomocou sitka “osolil” zámok, akoby to bolo nejaké vianočné slané pečivko.
Hoci Rokfortský most v knihách spomenutý nebol, režisér dielu Harry Potter a Väzeň z Azkabanu si na ňom poriadne zgustol a urobil takto Harryho a Hermionin výlet vrátenia sa v čase vzrušujúcejším a fyzickejším. Most mal len okolo 15 metrov na dĺžku, ale vo filme vyzerá nesmierne dlhý vďaka počítačom tvoreným efektom.
Profesor Dumbledore miluje úlovky z blšáku
Kancelária a študovňa samotného riaditeľa čarodejníckej školy sa nachádzala v najvyšších vežiach rokfortského zámku. Dumbledore bol fascinovaný vesmírom a oblohou, preto police v jeho kancelárii boli plné starých mikroskopov, teleskopov, hviezdnych máp a astronomických prístrojov. Väčšina týchto neobvyklých predmetov bola nájdená na lokálnych dražbách a v antikvariátoch oddelením dekorácií, ktoré im dodalo takzvaný čarodejnícky vzhľad. Teleskop v jeho kancelárii bol jednou z najdrahších rekvizít vo filme. Stovky kníh na jeho policiach boli v skutočnosti staré telefónne zoznamy obalené v koži a pokryté prachom.
Profesori Snape a Slughorn sa vyskytovali najčastejšie v spodných zákutiach zámku, v temnej triede so zaprášenými policami plných magických nápojov, fľaštičiek rôznych veľkostí a sušených či tekutých čarovných ingrediencií. Vyrobených bolo viac ako 500 fľaštičiek a väčšina z nich mala ručne písané etikety. Na policiach učební vidno plastikové hračky zvierat z obchodu v londýnskej ZOO, pečené kosti z miestneho mäsiarstva, sušené listy a rastliny.
Ako rástol jej vplyv na Ministerstve mágie, menil sa aj šatník námestníčky ministra Dolores Umbridgeovej. Jej doplnky a nasledovníci boli čoraz ružovejší a ružovejší. Rekvizity pre jej vyzdobené krikľavoružové izby našli filmári v odľahlých londýnskych obchodíkoch nábytku z Blízkeho východu.
Veľkolepá “Great hall” bola prvýkrát použitá v roku 2000 pre film Harry Potter a Kameň mudrcov a taktiež sa objavila v ďalších filmoch. Zahŕňa kostýmy študentov z každého rokfortského domu, dva obrovské stoly, ktoré sú pripravené na večeru a stoly pre učiteľov. Veľkým prekvapením je fakt, že táto magická miestnosť nemá žiadny strop! Použitá bola technika, vďaka ktorej strop vyzerá ako kompletný a všetky tie sviečky a hviezdy boli doplnené prostredníctvom počítačov.
Po stenách zámku Rokfort viselo takmer 350 portrétov, ktorými si uctievali starých čarodejov a čarodejnice. Mnoho členov štábu získalo príležitosť byť zvečnených na týchto ručne robených maľbách a vystupovať v pozícii neposlušných postavičiek z obrazov, ktoré často neboli na svojich obvyklých miestach, lebo sa chodili navzájom navštevovať z obrazu do obrazu, alebo sa jedovali, keď chceli v noci spať a niekto ich rušil chodením po chodbách.
Dláždennú čarodejnícku uličku s obchodmi si mohli diváci dobre obhliadnuť hlavne v diele Harry Potter a Väzeň z Azkabanu. Pamätáte si, ako Harry v neviditeľnom plášti zanecháva stopy v snehu? Za týmto efektom nie je žiadna počítačová grafika. Štúdio špeciálnych efektov vytvorilo plochu, do ktorej vyrezali Harryho šlapy a všetko pokryli umelým snehom. Mechanika potom posúvala šlapu za šlapou v doske smerom nadol, vytvoriac tak stopy neviditeľného chodiaceho človeka. Známy Ollivanderov obchod s čarodejníckymi paličkami sa nachádza na tejto uličke, rovnako ako obchod, kde prebehla slávna autogramiáda neschopného profesora Obrany proti čiernej mágii.
Niektoré rekvizity môžu byť zakúpené alebo prenajaté, ale mnohé musia byť vytvorené. Hlavne tie, čo majú pôsobiť čarodejnícky. Kombinujú sa overené techniky, ako ručne robené rekvizity, sochárstvo a modelovanie s výrobnou technológiou a výsledkom je, že koncepty z umeleckej divízie sa premieňajú na skutočné, trojdimenzionálne diela, ktorých sa dá dotknúť. Ťažké dvere zámku Rokfort boli pevne zavreté pred vyčínaním Siriusa Blacka v časti Harry Potter a Väzeň z Azkabanu. Každá skrutka, závora a rukoväť bola v pohybe vďaka práci oddelenia Špeciálnych efektov.
Kvôli detailnému pohybu otvárania hadej brány v Harry Potter a Tajomná komnata si mnohí mysleli, že brána je výsledkom počítačového umenia. V skutočnosti išlo o ďalšiu ručne robenú rekvizitu oddelenia špeciálnych efektov. Ohybné hady sa plazili po vopred predurčených drážkach a poháňané boli elektrickým motorom umiestneným za dverami.
V časti Harry Potter a Ohnivá čaša si tento staroveký magický pohár vybral troch čarodejníkov, ktorí sa zúčastnili trojboja so smrteľne nebezpečnými a náročnými úlohami. Harry Potter sa stal neočakávaným štvrtým finalistom. Pohár navrhli najprv ako malý a kovový s množstvom malých drahokamov, ale po zvážení ho zamenili za veľký drevený organický pohár. Táto verzia bola ručne vysekaná z jedného jediného kusa dreva a na výšku má vyše meter a pol.
Pre film bolo vyrobených viac ako 3 000 čarodejníckych paličiek. Kombinovalo sa drevo, plast, guma a živica. Prvé verzie paličiek boli vyčačkané, ale potom samotná autorka J. K. Rowlingová navrhla oddeleniu rekvizít, aby boli paličky z dreva a mali špecifickú dĺžku a tvar, hlavne kvôli tomu, aby sadli jednotlivým postavám. Ako povedal samotný Ollivander: ,,Je to samotná čarodejnícka palička, ktorá si vyberá svojho majstra, nie naopak.” Žiadne dve paličky nevyzerajú rovnako. Ani dvojčatá Weasleyovci nemajú rovnaké. Vymyslieť 3 000 majiteľov paličiek nie je jednoduché, a tak boli použité mená všetkých ľudí, ktorí s prípravou Harry Pottera mali niečo spoločné. Snáď aj členovia cateringového tímu natierajúci horčicu na hot-dogy mali vlastné čarodejnícke paličky a všetky ich vidno v Ollivanderovom obchode, pekne podľa výpisu mien z výplatnej pásky.
V ďalšej časti si niečo napíšeme o Hagridovej chatrči, Harryho dopravných prostriedkoch, zvieracích protagonistoch a Smrťožrútoch.
