Vaše fóbie by mohli natrvalo zmiznúť a ešte môžete aj zbohatnúť.
Pri narazení na túto štúdiu sme zostali na krátku chvíľu celkom milo prekvapený. Po dlhom čase konečne prišiel zaujímavý výskum v oblasti, ktorá je snáď každému dobre známa. Či už je to strach z pavúkov, tmy, nepekne znejúcich prízvukov alebo spánkovej paralýzy, medzinárodný tím výskumníkov a horlivých neurológov údajne pozná riešenie. Ich nedávno publikovaný research v magazíne Nature Human Behaviour tvrdí, že až 8,7% dospelej americkej populácie, teda približne 19 miliónov obyvateľov, trpí výrazným a pretrvávajúcim strachom z rôznych objektov. U ďalších 7,7 milióna obyvateľov sa vyskytuje úzkostná porucha so zvyčajným pôvodom z predošlej traumy. Riešenie je podľa všetkého triviálne.
Peniaze. Pokiaľ budete vybavený kvalitnou kešovicou, všetky vaše obavy, fóbie, depresie a ďalšie mentálne problémy sa stanú hračkou. Aby sme boli presnejší, týka sa to iba strachu a úzkostných porúch. Do experimentu bolo zapojených 17 duševne zdravých dobrovoľníkov, ktorým zobrazovali opakujúcu sa sériu obrázkov, pričom pri istom druhu obdržali elektrický šok. V mozgu sa tak vybudoval blok, ktorý spôsobil nával strachu aj v prípade, že rana elektrickým prúdom neprišla. U každého testovaného subjektu bol výsledok rovnaký a tak sa prešlo na druhú, mnohými obľúbenejšiu fázu.
Prečítať zdroj strachu v pamäti a následne ho eliminovať alebo aspoň zredukovať na minimum malo však jednu podmienku: Vyhnúť sa podnieteniu strachu. Pri liečení fóbii totiž pacienti zvyknú čeliť svojim problémom v bezpečných podmienkach, aby si uvedomili, že ich nepríjemné pocity sú do istej miery neopodstatnené. "Bolo výzvou znížiť alebo odstrániť strach z pamäte, bez toho, aby sme ho vedome evokovali," tvrdí Ben Seymour, spoluautor a neurológ na Cambridgeskej univerzite. Po dlhých, prebdených nociach prišli neurológovia z Cambridgu so skvelou ideou. Dobrovoľníkom jednoducho začali pri tých istých špecifických obrázkoch dávať peniaze. Nieje známe o akú hodnotu išlo, každopádne, túto procedúru opakovali po dobu 3 dní.
Za toto obdobie pamäť preprogramovali tak, že pri ďalšom prehliadaní obrázkov miesto príchodu negatívneho šoku mozog nevykazoval žiadny náznak strachu a očakával len to najkrajšie - peniaze. Tie však viac nedostali. Autori uviedli, že ich experiment bol realizovaný v príliš malom merítku a bude potrebný širší výskum (a viac peňazí), aby bolo možné považovať tento postup a jemu podobné za klinicky overený. Ďalším otáznikom je, čo všetko môže mozog považovať za pozitívny akt, ktorým by sa pamäť dala permanentne prestaviť. Napadá vás niečo?
